Môj profil 
Predplatné
Nemecký eurokomisár v rozhovore konštatoval, že brexit bude mať dopad na európsky rozpočet. “Nemyslím si, že štáty, ktoré sú čistými prispievateľmi, sú pripravené prevziať na seba celý britský príspevok,” povedal Oettinger. Zároveň spresnil, že “čistí príjemcovia”, ako je Poľsko a ďalšie krajiny, nebudú akceptovať zníženie pomoci zo štrukturálnych fondov pre svoje menej rozvinuté oblasti o deväť miliárd eur ročne, Únia preto musí nájsť čo najlepší spôsob, ako sa s touto skutočnosťou vyrovnať.
Veľká Británia patrí spolu s Nemeckom a Francúzskom medzi hlavných čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ. Tlačová agentúra Belga v tejto súvislosti pripomenula, že podľa nedávnej štúdie Inštitútu Jacquesa Delorsa odchod Spojeného kráľovstva z EÚ bude znamenať “šok” pre rozpočet EÚ. Po brexite sa predpokladá rozpočtový schodok vo výške okolo desať miliárd eur ročne, čo zanechá ťažké bremeno na ramenách ostatných 27 členských štátov.
Inštitút Jacquesa Delorsa naznačil, že zvyšných 27 krajín EÚ bude musieť zareagovať na túto situáciu zvýšením svojich národných príspevkov, znížením výdavkov alebo kombináciou oboch uvedených možností.
Oettinger v tejto súvislosti upozornil aj na úpravu spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, kde možno očakávať zníženie príspevkov pre niektoré programy, už aj preto, že ušetrené peniaze poslúžia napríklad v boji proti nelegálnej migrácii.
Oettinger v súčasnosti pracuje na návrhu viacročného finančného rámca – sedemročného rozpočtu EÚ pre budúce programovacie obdobie, ktoré by malo začať plynúť od roku 2021. Eurokomisár aj v súvislosti s brexitom naznačil možnosť skrátenia sedemročného programovacieho obdobia na päť rokov s plynutím už od roku 2020. Dodal, že britské príspevky sa automaticky nezrušia po odchode krajiny z EÚ, lebo Londýn sa bude musieť finančne podieľať na všetkých projektoch, o ktorých rozhodol počas svojho členstva v EÚ. Podľa jeho slov za logický začiatok nového finančného obdobia bez britskej účasti možno vnímať až rok 2026.
.jpg)
