Odvrátená strana Mesiaca Číňanov prekvapila

Čínsky prieskumný program Čchang–e 4 zahŕňa tri fázy: oblet okolo družice Zeme, pristátie na Mesiaci a dopravu vzoriek z jeho povrchu na Zem. Čínski inžinieri a špecialisti prvé dve fázy úspešne vykonali.

V roku 2013 Čína na Mesiac vyslala lunárne vozidlo Jü–tchu 2 (v preklade Nefritový králik). Bolo na palube pristávacieho modulu Čchang–e 3 a pristálo do krátera Sinus Iridum (Záliv dúhy) 14. decembra 2013. Jü–tchu bol prvý umelý objekt, ktorý od roku 1976 hladko pristál na Mesiaci, vtedy to bola sovietska sonda Luna 24.

Tento rok Čína pristúpila k ďalšej fáze tohto programu – historicky prvé pristátie na odvrátenej strane Mesiaca. Za týmto účelom bola vlani v máji vypúšťaná unikátna umelá družica Queqiao, ktorej cieľom bolo udržanie spojenia medzi Čchang–e 4, prvou misiou na odvrátenej strane Mesiaca a centrom riadenia letov v Pekingu.

Táto úloha bola úspešne splnená na začiatku januára, kedy Čchang–e4 úspešne pristál na dno krátera Von Kármánova, ktorý leží v pripolárnych južných šírkach odvrátenej strany Mesiaca. Pristávacia platforma a lunárne vozidlo Jü–tchu 2 na nepreskúmanom území úspešne pracovali cez štyri mesiace a skúmajú družicu Zeme i dnes.

Dnes vedecký tím Čchang–e 4 predstavil verejnosti prvé vedecké údaje, ktoré zhromažďujú spektrometre lunárneho vozidla Nefritový králik 2 pri putovaní po kráteri. Vedcov, ako uvádza riaditeľ misie Chunlai Li, dávno zaujímalo, z akých hornín je zložený povrch Mesiaca a ako sa ich zloženie líši v rôznych bodoch mesačného povrchu.

Vec je v tom, že vedci si dnes myslia, že jadro Zeme a Mesiaca vznikalo celkom inými scenármi. Narozdiel od našej planéty na je družici neprebiehali tektonické procesy a striedanie hornín. Jadro Mesiaca vychladlo celkom rýchlo, niekoľko desiatok miliónov rokov po zrážke jeho predchodcu so Zemou.

To malo viesť k tomu, že všetky vrstvy – kôra, plášť a jadro – musia byť zložené z podobných hornín, ktoré nebudú v iných vrstvách jeho litosféry. Jediné “viditeľné“ stopy plášťa musia byť iba v dostatočne hlbokých a starých kráteroch, ktoré dosahujú jeho hraníc.

Za uplynulé desaťročie žiadne lunárne vozidlo v najväčších kráteroch na Mesiaci nedokázalo nájsť dostatočne veľké stopy hornín plášťa. Kvôli tomu vedci začali pochybovať o pravdivosti tejto myšlienky a začali hľadať alternatívne teórie jeho vzniku, ktorý by predpokladal radikálne iné zloženie plášťa.

Ako uvádza Li, pred vyslaním Čchang–e 4 planetológovia nemali možnosť preverenia tejto myšlienky, pretože všetky “pozemské“ vzorky hmoty predstavujú časti mesačnej kôry, v ktorých pyroxén a olivín – dve predpokladané hlavné horniny plášťa – takmer chýbali.

Jü–tchu 2 podľa čínskych vedcov narazil na oba typy týchto hornín prakticky hneď, ako opustil Čchang–e 4 a začal sa pohybovať po kráteri Von Kármánova. Ich ložiská podľa vedca Li nie sú zďaleka vo všetkých častiach tejto priehlbiny, čo napovedá o neobvyklej histórii, ako sa dostali na určitú časť Mesiaca.

Ako predpokladajú vedci, ich zdrojom je neďaleký kráter Finsen, ktorý leží ešte “nižšie“ ako jeho južný sused. Pravdepodobne úlomky mesačného plášťa v ďalekej minulosti vyleteli z jeho dna, čím sa dostali na územie susedného krátera, ktorý vznikol o niečo skôr.

V každom prípade tento objav podľa vedcov už viac neumožňuje hovoriť o tom, že plášť Mesiaca neobsahuje pyroxén a olivín. Ďalšie pokusy, ktoré čínski vedci pomocou Jü–tchu 2 chcú vykonať, preveria ostatné teórie o vzniku Mesiaca, vedci potom možno dokážu určiť, ktorá z teórií sa najviac blíži skutočnosti.

V tomto roku si ľudstvo pripomenie 50 rokov od okamihu, keď človek stál na Mesiaci. Apollo 11 a Neil Armstrong s Buzz Aldrin sa 20. júla 1969 nezmazateľne zapísali do histórie.