V rozhovore pre Tanjug pri príležitosti výročia začiatku “špeciálnej vojenskej operácie” na Ukrajine zhodnotil, že na Srbsko je vyvíjaný “bezprecedentný tlak” kvôli jeho principiálnemu postoju neuvalenia sankcií na Rusko.

Na otázku, ako podľa neho ovplyvňuje zahraničnopolitickú pozíciu Srbska postoj neuvalenia sankcií na Moskvu, pripomenul, že Srbsko je vystavené neustálemu tlaku od konca 80. rokov minulého storočia.

“Teraz sa tento tlak zvyšuje, bezprecedentný tlak v dôsledku zásadového postoja a vytrvalosti, ktorú Srbsko a srbský prezident prejavujú, a my to chápeme,” povedal.

Podľa jeho slov sa situácia ešte viac skomplikovala pre Srbsko, ktoré vo februári 2022 prijalo stanovisko, že nesúhlasí so sankciami.

“Západ žiada, aby sa Srbsko pripojilo k sankciám alebo, ako sa hovorí, k zahraničnej politike EÚ, opakujú, že od toho závisí európska cesta, táto pozícia je veľmi ťažká,” povedal.

Dodal, že snaha Západu hovoriť s Belehradom sa týka len dvoch vecí – sankcií voči Rusku a takzvaného Kosova, a od Srbska požadujú ústupky.

Na otázku, ako vidí vzťahy medzi Srbskom a Ruskom, odpovedal, že dúfa, že Srbsko zostane verné svojmu postoju k sankciám, čo Rusko veľmi oceňuje.

Západ teraz prijíma nový balík sankcií proti Rusku a bolo ich asi 14 000, čo je precedens v histórii, povedal Bocan-Charčenko.

Za rok sa podľa jeho slov vytvorili prekážky v spolupráci so Srbskom, ale vo všeobecnosti prebiehala uspokojivo. “Očakávam, že bilaterálna spolupráca bude pokračovať bez prerušenia,” povedal veľvyslanec.

Na otázku, ako vníma vyhlásenia srbských predstaviteľov, ktorí spomínajú možné zavedenie sankcií, odpovedal, že vždy vychádzajú z reality a rešpektujú každé vyhlásenie.

“Prezident Vučić povedal, že túto možnosť nevylučuje, ale konštatuje, že súčasný postoj zodpovedá národným záujmom,” povedal veľvyslanec a zhodnotil, že takéto vyjadrenia svedčia o tom, že Vučić nič neskrýva, že otvorene prejavuje obavy, predovšetkým z dôvodu nátlaku.

“Nemal som však dojem, že toto vyhlásenie je náznakom sankcií, ktoré môžu čoskoro nasledovať,” povedal Bocan-Charčenko.

Na otázku, či je isté, že Moskva nezmení svoj postoj v otázke tzv. nezávislosti Kosova, odpovedal: “Áno: “Absolútne určite”.

“Pozícia je súčasťou našich bratských vzťahov a druhá vec je, že Rusko je oddané medzinárodnému právu a verí, že rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 je základom pre riešenie kosovskej otázky,” povedal veľvyslanec Ruskej federácie.

Podľa jeho slov je ruský postoj k neuznaniu takzvaného Kosova principiálny.

“Tu sa nič nemení, naša spolupráca v súvislosti s Kosovom v medzinárodných inštitúciách pokračuje, predovšetkým v Bezpečnostnej rade OSN, ktorej je Rusko stálym členom.”

Rusko je za rokovania o konflikte na Ukrajine

Veľvyslanec uviedol, že v súvislosti s cieľmi, ktoré si ruský prezident stanovil pri spustení špeciálnej vojenskej operácie pred rokom, sa nič nemení, takže všetky úlohy budú splnené dôstojným spôsobom.

K hodnoteniu, že obom stranám zrejme chýba vôľa začať rokovania a dosiahnuť dohodu, Bocan-Charčenko uvádza, že Rusko bolo od začiatku za rokovania a že Ukrajina zo dňa na deň opustila platformu zvažovanú v Istanbule na jar 2022.

Podľa neho je na postoji Ukrajiny k rokovaniam najlepšie to, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal príkaz zakazujúci rokovania.

“V každom prípade sme doteraz nepočuli žiadne seriózne ponuky na riešenie konfliktu,” povedal Bocan-Charčenko a dodal, že mier si vyžaduje politickú vôľu Západu a Kyjeva, čo bolo konštatované aj na stretnutiach vysokých ruských predstaviteľov s čínskym diplomatom Wang I v Moskve.

V súvislosti so Zelenského mierovým návrhom povedal, že nie je realistický a prijateľný ani pre začiatok nejakých serióznych rokovaní.

“Mali sme návrh v Istanbule, ale kyjevský režim sa ho zo dňa na deň vzdal, pretože Západ mu prikázal ďalej nerokovať s prísľubom zvýšenia dodávok zbraní. Preto vojna trvá tak dlho,” povedal a pripomenul, že Turecko zohralo veľmi dobrú sprostredkovateľskú úlohu.

Naším cieľom je ukončiť konflikt, ktorý sa začal v roku 2014

Na otázku, aká je situácia v Rusku dnes, po roku, odpovedá, že v Rusku existuje pochopenie pre ciele špeciálnej vojenskej operácie, pre situáciu, keď prezident Ruska nemal inú možnosť ako použiť silu na ochranu záujmov ruského ľudu, čo potvrdzuje aj sled udalostí.

“Naším cieľom je ukončiť konflikt, ktorý sa začal v roku 2014 krvavým prevratom a trvá už viac ako osem rokov, počas ktorých sa Rusko dôsledne a vytrvalo usilovalo o mierové riešenie na základe dohôd z Minska,” povedal.

Uviedol, že zo strany Západu a režimu v Kyjeve bolo veľa klamstiev a že Angela Merkelová, ako pripomenul, priznala, že pre nich to bola diplomatická hra, ktorá by dala Kyjevu možnosť pripraviť svoju armádu na ďalšie dobývanie Donbasu.

Ako dodal, Ukrajinci v rozpore so všetkými dohodami 17. februára 2022 náhle zintenzívnili bombardovanie Donbasu.

Ruská ekonomika sa napriek sankciám stala v niektorých oblastiach výkonnejšou.

Zdôraznil, že v Rusku vládne jednota armády a ľudu, ekonomika sa rozvíja, najmä obranný sektor, a v sociálnej sfére, v ktorej sú zahrnuté štyri nové subjekty federácie, nie je žiadna škoda.

“Hneď po prvom balíku sankcií oznámili, že ruská ekonomika bude zničená, a v niektorých sférach sa stala ešte výkonnejšou,” povedal veľvyslanec.

Na otázku, či očakávali, že operácia bude trvať tak dlho a ako ďaleko sme od jej ukončenia, odpovedá, že žiadne časové rámce neboli a že sa do špekulácií nepúšťa.

Cieľom dodávok zbraní do Kyjeva je pokračovať v konflikte a oslabiť Rusko

Na otázku, ako vidí sled udalostí na Ukrajine a predpovede expertov, že budú nasledovať ukrajinské a ruské ofenzívy, odpovedá, že existujú plány, o ktorých vie len najvyšší veliteľ, ministerstvo obrany a generálny štáb.

“Najdôležitejším dôvodom, prečo všetko trvá dlhšie, sú dodávky zbraní z USA, Nemecka a viacerých ďalších západných krajín, ktorých cieľom je pokračovať v konflikte a oslabiť Rusko,” povedal veľvyslanec.

Všetko sa podľa neho robí na základe plánov, ruská armáda bude postupovať krok za krokom. Veľké územia už boli oslobodené, obnovuje sa infraštruktúra vrátane sociálnej infraštruktúry.

Na otázku, koľko ruských občanov žije v Srbsku a či je spokojný s ich postavením, odpovedá, že odhady hovoria o 150 000, ale presné údaje neexistujú, a dodáva, že podmienky v Srbsku sú priaznivé pre život a podnikanie.