A to zabralo. Ľudia uverili, že za ich mizériu musí predsa niekto niesť vinu a nechali sa presvedčiť, že prišiel ten pravý, kto vinníka potrestá. Populistovi dali do rúk moc a s ňou aj povinnosť splniť sľub a pozametať. Populista teda vzal metlu a začal zametať. Niečo možno povymetal z kúta, ale bolo to príliš málo. Populista sa zľakol hnevu ľudí: bude vyzerať ako klamár a podvodník. A tak si musel tú kopu špiny vyrobiť sám so svojimi kumpánmi.

Takto nejako by sa dal deťom vysvetliť začiatok mafiánsko-politicko-právnického príbehu, ktorý sa odohráva dnes na Slovensku. Verzia pre dospelých je podstatne zložitejšia, malo v tom prsty aj isté veľvyslanectvo a celý rad rôznych viac či menej nečestných ľudí, ale podstata ostáva: máme tu takmer občiansku vojnu s prvkami mafiánskeho príbehu.

Jedni obviňujú druhých zo zločinov, tvrdenia idú proti tvrdeniam, lenže v tejto chvíli je z určitého uhla pohľadu už vlastne skoro jedno, na ktorej strane je viac pravdy: požiar sa rozhorel, národ je rozdelený hlbokou priepasťou rozdeľujúcou kolektívy, priateľstvá, rodiny, dokonca manželstvá. Satan by skákal od radosti, ako sa dielo krásne podarilo. Bez ohľadu na to, kto má pravdu, keď obviňuje druhú stranu, v tejto chvíli je jasné, že prinajmenšom časť všetkých tých obvinení bude pravdivá, že mnohé tie svinstvá nie sú vymyslené, že dokonca sú tu už aj mŕtvi, ktorí nezomreli bez niečej výdatnej pomoci – a to všetko sú veľmi zlé správy.

Ak sme povedali, že z určitého uhla pohľadu už je vlastne skoro jedno, kto vojnu začal, tak treba zdôrazniť, že zase z iného uhla pohľadu je životne dôležité zistiť, kto škrtol zápalkou a polieval to benzínom. Každý zločin má hlavného vinníka a aj v tomto prípade je dôležité vedieť, kto je zloduch a kto obeť. Tá kľúčová zlá správa – stopercentná istota, že ktosi tu klame a dokonca aj vraždí – nie je úplná: treba ešte zistiť, kto to je.

A tu, žiaľ, neexistuje iná rozumná metóda, než len kriticky rozlišovať a skúmať konkrétne argumenty, oddeľovať zrno od pliev. Človek nikdy nebude mať úplnú istotu, či strana, ku ktorej sa prikloní, nie sú iba šikovnejší klamári, ale predsa len existujú určité veci a signály, ktoré ukazujú tým správnym smerom.

V stredu Smer-SD zvolal tlačovú konferenciu s názvom „Na NAKA nie sú ľudia, ale zvery“. Hoci je to 80 minút záznamu, stojí to za pozretie. Obvinenia, argumenty, dôkazy, ktoré títo ľudia sypali, boli naozaj presvedčivé a boli natoľko tvrdé, že ak nie sú pravdivé, mala by ich druhá strana veľmi rýchlo vecným spôsobom vyvrátiť.

Nižšie si môžete pozrieť záznam tlačovky.

Okrem mnohých iných vecí na tej tlačovej konferencii bola reč aj o najnovšom výsluchu predsedu strany Smer-SD Roberta Fica v Trnave, kde ho vypočúvali v súvislosti s jeho údajným zneužitím právomoci verejného činiteľa a založením zločineckej skupiny. Na jeho požiadavku uviesť aspoň jeden konkrétny skutok, ktorý by doložil tieto obvinenia, mu však vyšetrovateľ nevedel vymenovať ani jeden, a tak sa výsluch opäť odložil.

Táto situácia trochu pripomína skúsenosť, akú sme mali aj my v Hlavných správach: boli sme niekoľko mesiacov zablokovaní na základe nejakého rozhodnutia, ale do dnešného dňa sme sa nedozvedeli, čo konkrétne malo byť dôvodom, lebo vraj to je utajená skutočnosť. Po pár mesiacoch nás znovu odblokovali, čím sa vlastne de facto priznali, že ten dôvod (už?) neexistuje. Vec nemala žiadne pokračovanie – že by preto, že veľmi dobre vedeli, že keby sme s tým išli na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, mali by problém?

Ako sa skončí právnická vojna medzi politickými tábormi? Kto seje vietor, žne búrku, hovorí staré príslovie. Dnešná koalícia roztočila nevídanú špirálu trestnoprávnych aktivít, a to je energia, ktorá sa nedá len tak zastaviť – jej zotrvačná sila je obrovská a má potenciál zomlieť aj spätne každého, kto sa dopustil protizákonnej činnosti.

Je neuveriteľné, že všetko sa to vlastne začalo rafinovanými a zákernými obvineniami jedného jediného človeka, od ktorých sa ďalej odvíjalo čoraz viac ďalšej špiny a vyústilo to do nedoziernej, nevyčísliteľnej škody na slovenskej spoločnosti, na poškodených vzťahoch medzi ľuďmi, ich dôvere k štátu, právu, inštitúciám, sebe navzájom.

Vyznávač orientálnych učení by vám vysvetlil, že to všetko je o šírení zlej karmy: stačí, že zlý človek pustil zlo medzi ľudí, a ono si už našlo v štátnych štruktúrach tých správnych jedincov, na ktorých sa prilepilo a cez nich sa zase šírilo ďalej. Nech už je to však tak či onak, stačilo len niekoľko málo rokov, aby sa mierumilovná a pokojná krajina zmenila na sud pušného prachu nad ktorým sa škerí blázon so zapaľovačom.

Bolo podaných mnoho najrôznejších obvinení, na ktoré sa akosi zabúda, pretože prichádzajú ďalšie a novšie, ktoré ich prekrývajú. Vytvára to dojem, že sa nič nedeje, a že to všetko postupne upadne do zabudnutia. Lenže tak to nebude: každý jeden záznam, každé jedno obvinenie, za to všetko budú musieť raz zodpovedať konkrétni ľudia.

Že sa to samo neutíši a nezabudne, a že za každé krivé obvinenie bude musieť niekto niesť zodpovednosť, to veľmi jasne povedal Fico na spomenutej tlačovke: „Tak ich rozchodíme po súdoch, demokraticky, legálne, že to nerozchodia.“ Trafená hus, presnejšie poslanec polostrany Za ľudí Juraj Šeliga na to hneď zareagoval bedákaním, že tieto slová môžu „napĺňať skutkovú podstatu viacerých trestných činov. Aj sloboda slova, aj právo na obhajobu majú svoje mantinely.“ Potom, ako vláčia lídra opozície po výsluchoch do Trnavy bez toho, aby mali proti nemu akýkoľvek konkrétny dôkaz trestnej činnosti, znejú takéto slová od koaličného poslanca takmer ako priznanie.

Ivan Lehotský