V deklarácii požadujú splnenie viacerých požiadaviek, a to ako na úrovni vysokého, tak i regionálneho a základného školstva. Poslať ju chcú ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi (SaS), predsedovi Národnej rady SR Borisovi Kollárovi (Sme rodina), predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi (OĽANO), ministrovi financií Igorovi Matovičovi (OĽANO) i šéfovi rezortu práce Milanovi Krajniakovi (Smer rodina).

“Pokiaľ to bude takto pokračovať, nemôžeme vylúčiť ani protesty,” skonštatoval Pavel Ondek, predseda OZPŠaV.

O rokovanie požiadali aj prezidentku SR Zuzanu Čaputovú.

Požiadavky sa týkajú zvýšenia podielu z HDP na školstvo a vedu, každoročného zvýšenia platov či sociálneho zabezpečenia, ale aj zlepšenia komunikácie zo strany rezortu školstva. V oblasti regionálneho školstva sa požiadavky okrem zmien vo financovaní týkajú napríklad aj podpory a rozvoja odborného školstva.

V oblasti vysokého školstva opätovne požadujú predovšetkým stiahnutie návrhu novely zákona o vysokých školách z legislatívneho procesu a vypracovanie nového návrhu. Žiadajú tiež posilnenie infraštruktúry vysokých škôl na zvýšenie kvality vzdelávania a výskumu, presadzujú taktiež opatrenia na zvýšenie motivácie mladých ľudí pre štúdium a výskum na Slovensku, čím by sa zamedzil ich odchod do zahraničia.

“Reforma sa nedá robiť tak, že sa nerobí s ľuďmi, ktorí reformu majú vykonávať. Komunikácia na strane ministerstva zlyháva,” odkázala Alena Petáková, prezidentka Združenia základných škôl na Slovensku.

Pripomenula tiež, že na školách chýba pracovná sila, reformy sa nedajú robiť ani v rámci inklúzie.

Slovenská rektorská konferencia žiada stiahnutie reformy vysokých škôl, rezort to neplánuje

Slovenská rektorská konferencia (SRK) nesúhlasí s návrhom novely zákona o vysokých školách v predloženej podobe. Žiada ministra školstva, aby ju stiahol z medzirezortného pripomienkového konania a prepracoval. Rezort školstva novelu stiahnuť neplánuje.

SRK považuje postup predstaviteľov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR pri príprave novely za porušenie partnerskej spolupráce. Ministerstvu vyčíta, že pripomienky SRK nevzali do úvahy a neboli použité vo finálnom návrhu novely predloženej do medzirezortného pripomienkového konania. Rektori sa obrátia na predsedu vlády SR so žiadosťou o diskusiu s akademickou obcou a riešenie problémov spojených s reformou vysokého školstva.

SRK sa tiež nepozdáva, že v čase, keď vysoké školy prechádzajú zmenami, dochádza k zníženiu rozpočtu pre verejné vysoké školy na budúci rok.

“Navrhovaný pokles rozpočtu ohrozuje nielen doterajšiu kvalitu poskytovaného vzdelávania, výskumu, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti, ale už aj samotnú existenciu verejných vysokých škôl,” upozornila v stanovisku SRK.

Členovia SRK žiadajú MŠVVaŠ SR o písomné predloženie návrhu metodiky financovania verejných vysokých škôl a návrhu rozpočtu na rok 2022 v čo najskoršom možnom termíne.

MŠVVaŠ nepovažuje za potrebné stiahnuť novelu z legislatívneho procesu. Pripomína, že je otvorené konkrétnym návrhom a pripomienkam, čo už viackrát deklarovalo. Rovnako, že pripravilo návrh, ktorého cieľom je skvalitniť vysokoškolské prostredie a štúdium. Obavy z politizácie odmieta.

Rezort tvrdí, že na základe kontaktnej skupiny výrazne upravilo svoje predstavy aj vložilo nové návrhy do novely zákona o vysokých školách.

“Aj naďalej ponúkame kontaktnú skupinu ako priestor, kde môžu reprezentácie pripomienkovať a upraviť predložený materiál,” reagoval odbor komunikácie.

Politizácia v nastavení vysokých škôl nie je podľa ministerstva školstva možná. Poukazuje na to, že aj v súčasnosti správna rada funguje obdobne a novela zákona jej neumožní konať svojvoľne, keďže bude schvaľovať návrhy rektora. Na margo voľby rektora, ktorého v súčasnosti volí akademický senát, poznamenalo, že členovia správnej rady, nominovaní ministerstvom, budú pri novom spôsobe voľby tvoriť iba desať percent všetkých hlasov. Cieľom zmeny má byť umožniť do univerzitného prostredia aj vstup verejnosti, trhu práce, vedecko-výskumného či podnikateľského sektora.

Reforma vysokých škôl má podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) veľa dobrých parametrov, na ktorých zároveň panuje zhoda aj s akademickou obcou.

“Čo sa týka samospráv alebo riadenia vysokých škôl, myslím si, že je to oblasť, o ktorej potrebujeme diskutovať. Som si istý, že dôjdeme k záverom, ktoré naplnia cieľ, a to je zvýšenie kvality vysokých škôl. Posledné, čo by sme chceli, je politizácia vysokých škôl,” dodal Heger po návšteve Košíc a rokovaní s rektormi košických univerzít.

 

Odmietnutie reforiem vysokoškolského zákona spôsobí podľa vedca Šuchu ďalšiu degeneráciu

Odmietnutie reforiem, aspoň v navrhovanej minimalistickej podobe, spôsobí podľa vedca Vladimíra Šuchu ďalšiu degeneráciu. Uviedol to vo svojom statuse na sociálnej sieti v utorok 2. novembra po diskusii s rektorom Univerzity Komenského Marekom Števčekom a štátnym tajomníkom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Ľudovítom Paulisom (SaS). Pozvanie na stretnutie prijal od Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ). Vedec Pavol Čekan pod zmieneným statusom napísal, že sa nemá zabudnúť na nedávnu kauzu na Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave. Dodal, že túto novú reformu vysokých škôl podporuje.

„Takže ak niekto hovorí, že univerzity fungujú dobre, respektíve, že nefungujú až tak zle, tak sa rád nechám presvedčiť nejakým kvantitatívnym ukazovateľom. Argument, že štát dáva málo peňazí na univerzity obstojí asi tak, ako že vakcíny nefungujú. Podľa OECD dáva SR na univerzity viac ako ČR, Poľsko, Kórea. Žiaľ, výsledky sa s týmito krajinami nedajú porovnať,“ poznamenal Šucha.

Dodal, že nikto nemôže zaručiť, že navrhnuté reformy prinesú úspech. No na druhej strane je podľa neho možné zaručiť, že odmietnutie reforiem, aspoň v navrhovanej minimalistickej podobe, spôsobí ďalšiu degeneráciu. Univerzity majú podľa Šuchu v spoločnosti plniť trojjedinú úlohu, a to šíriť poznanie prostredníctvom vzdelávania a výchovy, tvoriť nové poznatky a podieľať sa na transfere poznatkov do praxe.

Ministerstvo školstva o novej verzii zákona diskutovalo s kontaktnou skupinou tvorenou zástupcami akademickej obce, ktorá vznikla 5. marca. Predtým pripravovanú novelu totiž vysoké školy dôrazne odmietli a považovali ju za snahu o politické ovládnutie vysokého školstva na Slovensku. Finálna verzia návrhu vysokoškolského zákona ministerstva školstva sa pritom vtedy nedostala do legislatívneho procesu. Do medzirezortného pripomienkového konania ju ministerstvo predložilo 22. októbra. Novela má podľa rezortu školstva zaistiť kvalitnejšie vysoké školstvo, priniesť funkčné miesta docentov a profesorov, financovanie podľa kvality či kratšie externé štúdium. Predstavitelia akademickej obce však žiadajú o stiahnutie návrhu novely zákona o vysokých školách z medzirezortného pripomienkového konania. Zástupcovia akademickej obce sa vo svojich stanoviskách 28. októbra zhodli na tom, že predložená novela nezodpovedá tomu, čo sa dohodlo na kontaktnej skupine a nereflektuje jej požiadavky.