Ich list je reakciou na konanie ministerstva zdravotníctva, ktoré sa už niekoľko mesiacov snaží o schválenie lekárskych štandardov liečby transsexuality. Toto schválenie by umožnilo úradnú zmenu pohlavia bez nutnosti podstúpenia chirurgickej tranzície. Dôsledkom toho by boli celospoločenské zmeny. Biologickí muži by mohli rodiť, mohli by byť umiestňovaní na ženské oddelenia v nemocniciach, mohli by vstupovať do ženských sociálnych zariadení, muselo by dôjsť k revízii školských učebníc a mnoho ďalšieho.

„Odmietame návrh štandardných postupov i odborného usmernenia a odporúčame začať širokú odbornú diskusiu bez politického tlaku. Taktiež žiadame o aktívne zapojenie odborníkov na etiku, právo a iné oblasti do tohto procesu, pretože tieto otázky majú dosah na celú spoločnosť,“ vyhlásili signatári. Sú znepokojení, že sa o dokumentoch rokuje za „zatvorenými dverami“, pričom by sa manažment takejto starostlivosti týkal mnohých zdravotníckych odborov a odborníkov z iných oblastí.

V liste, ktorí zaslali na vedomie aj ostatným členom vlády, predkladajú odborné a etické dôvody, pre ktoré nesúhlasia so schválením dokumentov. Medzi signatármi je napríklad aj lekár Vladimír Krčméry či komisár pre deti Jozef Mikloško. Obsah a zámer navrhovaných dokumentov podľa signatárov neberie do úvahy závery najnovších štúdií z krajín, kde tranzíciu schválili a kde podľa nich nepriniesla očakávané výsledky.

„Nikto nemá právo tlačiť lekárov do súhlasu a potvrdzovania takýchto výkonov, a v prípade nesúhlasu sa im za to vyhrážať postihom,“ zdôraznili. Poukázali, že lekári, psychológovia a celá spoločnosť musia hľadať lepšie spôsoby, ako týmto ľuďom pomôcť. Potrebné je podľa nich skúmať skutočné príčiny tohto stavu a rozvíjať prospešnú odbornú pomoc, predovšetkým na báze psychoterapie.

Proces tranzície nie je podľa signatárov etický, pretože poškodzuje psychické a fyzické zdravie pacientov. Operačná zmena pohlavia a hormonálna liečba podľa nich zasahujú do zdravia človeka a nie sú liečebnými úkonmi.

Ministerstvo zdravotníctva SR pokračuje v príprave štandardných postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti u transrodových ľudí. V novembri zasadli odborníci, ktorí znenie postupov upravili. K téme sa majú stretnúť aj ministri zdravotníctva a spravodlivosti. Ministerstvo v apríli vydalo usmernenie, ktoré malo zjednodušiť proces zmeny pohlavia u transrodových ľudí. Po viacerých žiadostiach o jeho stiahnutie zo strany OĽANO, KDH a niektorých poslancov rezort pozastavil jeho platnosť.

List adresovaný premiérovi a ministrovi zdravotníctva v plnom znení:

Vážený pán premiér, vážený pán minister zdravotníctva,

pokladáme za našu povinnosť a právo vstúpiť do procesu rokovania ohľadom navrhovaného Odborného usmernenia MZ SR na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike (ďalej len „Odborné usmernenie“) a Štandardného postupu pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom (F64.0) (ďalej len „Štandardný postup“). Sme znepokojení tým, že o uvedených dokumentoch sa rokuje za zatvorenými dverami, pričom nejde o postupy, ktoré by sa týkali úzkeho okruhu špecialistov, ale manažment takejto starostlivosti sa bude týkať mnohých zdravotníckych odborov (psychiatria, interná medicína, chirurgia, onkológia, všeobecné lekárstvo a iné) a odborníkov z iných oblastí (psychológov, psychoterapeutov, logoterapeutov, sociálnych pracovníkov, a pod.). Zároveň výrazné rozšírenie možností administratívnej zmeny pohlavia (na základe chirurgického zásahu, alebo užívania hormónov opačného pohlavia, alebo aj bez takýchto zásahov) bude mať právne a celospoločenské dopady ďaleko presahujúce oblasť medicíny. Vyzývame vás, aby ste navrhované Odborné usmernenie a Štandardný postup neschválili, ale túto tému najprv otvorili celospoločenskej a odbornej diskusii. Predkladáme nasledujúce dôvody:

1. Odborné dôvody

Obsah a zámer uvedených dokumentov neberie do úvahy závery najnovších štúdií, ktoré boli realizované v krajinách, kde bola tranzícia schválená a kde nepriniesla očakávané výsledky.

V nasledujúcich riadkoch sú uvedené fakty, podložené konkrétnymi štúdiami (odkazy na tieto štúdie sú na konci listu).

Transsexualizmus je diagnóza F64.0, v medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH 10) je zaradená pod Poruchy osobnosti a správania dospelých. Je definovaná ako túžba žiť a byť akceptovaný ako príslušník opačného pohlavia, zvyčajne sprevádzaná pocitom nepohody z vlastného anatomického pohlavia alebo jeho neprimeranosti a želaním chirurgického alebo hormonálneho liečenia, ktoré by zladilo telo pacienta s preferovaným pohlavím. Avšak DSM-5 používa namiesto transsexualizmus výraz genderová dysfória a zaradenie diagnózy sa mení aj v MKCH 11. Meniace sa pomenovanie a zaradenie poruchy je ovplyvnené politickými tlakmi: najprv sa niektoré skupiny snažili poruchu úplne vyradiť z medzinárodnej klasifikácie chorôb tvrdiac, že sa nejedná o poruchu ale iba variant normality; iné skupiny trvajú na zachovaní diagnózy v zozname, nakoľko bez diagnózy nie je možné poskytovať a preplácať pacientom liečbu poisťovňami.

Etiológia: Príčina ochorenia nie je známa, a dosiaľ vedecké štúdie nepreukázali jej genetický alebo iný biologický pôvod. Epidemický nárast transsexualizmu zvlášť u detí a mladých ľudí je potvrdením toho, že nejde o genetickú záležitosť.

Patogenéza, teda to, ako sa porucha vyvíja a čo ju ovplyvňuje, tiež nie je známa (Laurence, 2018). Štúdie, ktoré sledovali poruchy pohlavnej identity u detí zistili, že tieto pocity sa môžu počas života meniť a väčšina detí s poruchou pohlavnej identity v detstve sa s dospievaním postupne stotožní so svojím prirodzeným biologickým pohlavím (Drummond, 2008; Wallien, 2008). Treba brať ohľad aj na nárast počtu ľudí, ktorí po tranzícii žiadajú o detranzíciu, teda návrat k svojmu biologickému pohlaviu, čo opäť potvrdzuje premenlivosť týchto pocitov.

Diagnostika: Diagnostika transsexualizmu nevychádza zo žiadneho objektívneho medicínskeho testu, či už genetického, hormonálneho, alebo z vyšetrenia mozgu, ktorý by spoľahlivo identifikoval transsexuálnu osobu. Diagnostika sa opiera o pocity pacienta a jeho vnímanie svojej osoby. V anamnéze sa vo veľkej miere opiera o to, že osoba v detskom veku silne uprednostňovala oblečenie, hračky, hry alebo aktivity stereotypne používané druhým pohlavím. To vnímame ako problém, pretože to len utvrdzuje stereotypné predstavy o mužoch a ženách, respektíve o chlapcoch a dievčatách. Chlapec nie je dievčaťom len preto, že sa správa spôsobom, ktorý je väčšinovo charakteristický pre dievčatá, a naopak. Navyše, ako sme už uviedli, v priebehu vývinu sa môžu tieto preferencie meniť, pričom zvlášť dôležité je dopriať dieťaťu, aby prešlo zdravou a prirodzenou pubertou.

Diferenciálna diagnostika: Psychické poruchy sa často vyskytujú v kombináciách. Nakoľko mnohé psychiatrické diagnózy sú v spoločnosti stále vnímané stigmatizujúco, nie je výnimočné, že človek preferuje diagnózu, ktorá je spoločnosťou prijímaná pozitívnejšie a s väčšou empatiou.

Častými psychickými problémami, na ktoré trpia osoby s poruchou pohlavnej identity, sú depresie, úzkostné stavy, samovražedné pokusy a iné formy sebapoškodzovania. Z viacerých štúdií vyplýva, že tieto psychické problémy predchádzajú pohlavnú dysfóriu. Štúdie na vzorke dospievajúcich osôb preukázali, že nástupu pohlavnej dysfórie často predchádzala závažná psychopatológia, ako aj poruchy autistického spektra a ADHD (Kaltiala, 2015; Becerra-Culqui, 2019). Ukazuje sa tiež, že často je prítomná nevyriešená trauma z detstva a narušenie budovania vzťahovej väzby v ranom detstve (Giovanardi, 2018).

Niektoré osoby prijmú predstavu, že majú opačné pohlavie ako vrodené biologické v nádeji, že táto zmena v ich živote a prijatie novej identity vyrieši psychické problémy a citovú bolesť, ktorú prežívajú. Až s odstupom času zistia, že to tak nie je.

Terapia: Transsexualizmus nemá biologický základ, ale je psychologickým stavom. Podobne ako pri iných diagnózach, ktorých základom je rozpor vnímania človeka s realitou, nie je opodstatnené siahať po medicínskych invazívnych zákrokoch, v dôsledku ktorých dôjde k poškodeniu zdravého tela. V minulosti sa v terapii štandardne využívala metóda pozorného vyčkávania, psychoterapia, psychologické poradenstvo a rodinné poradenstvo. Hľadali sa možné príčiny základných psychických problémov, a tiež traumy v procese vytvárania vzťahovej väzby, s ktorými sa ďalej pracovalo. To všetko s cieľom nájsť súlad mysle s telesnou realitou. K tejto forme pomoci sa v nedávnom období prihlásili viaceré odborné spoločnosti (napríklad American College of Pediatricians a Česká společnost pro psychoanalytickou psychoterapii). Prípadové štúdie naznačujú, že táto forma pomoci je efektívna (American College of Pediatricians, 2021).

Naproti tomu sa dnes bez náležitého vedeckého základu odporúča medicínska transformácia, ktorá nelieči psychickú poruchu, ani nehľadá a neodstraňuje možné príčiny psychických problémov. Spočíva najmä v trvalom podávaní hormónov na zmenu pohlavia a neskôr aj v chirurgických zákrokoch. Každý z týchto zákrokov má svoje medicínske riziká, ktoré môžu viesť k nezvratnému poškodeniu zdravia a neplodnosti.

Podávanie umelých ženských hormónov mužom vedie k zvýšenej zrážanlivosti krvi s možnými následkami ako sú pľúcna embólia, srdcový infarkt, mozgová cievna príhoda. U užívateľov sa zvyšuje aj riziko nádorových ochorení. Užívanie testosterónu u biologických žien výrazne zvyšuje riziko infarktu, mozgovej príhody, rakoviny prsníka a maternice, hypertenzie, ťažkého akné a ďalších (Alzahrani, Talal, 2019; Irwig, 2018; Nota, 2019, Getahun, 2018).

Chirurgické zákroky na zmenu pohlavia mrzačia zdravé ľudské telo a z fyzicky zdravej osoby robia neplodnú. Adolescenti a mladí dospelí veľmi neuvažujú o rodičovstve; závažnosť a nezvratnosť kastrácie si môžu uvedomiť až po mnohých rokoch.

Prognóza: Tranzícia sa často obhajuje tvrdením, že znižuje psychické problémy, ktorými trpia osoby s poruchou pohlavnej identity. Toto tvrdenie však neobstojí, a bolo spochybnené viacerými štúdiami.

Švédska štúdia preukázala, že osoby po chirurgickej zmene pohlavia majú zvýšené riziko samovraždy, a to až 19 násobne v porovnaní s bežnou populáciou (Dhejne, 2011).

Nová štúdia na reprezentatívnej vzorke všetkých 2 679 Švédov, ktorým bola diagnostikovaná porucha pohlavnej identity v rokoch 2005 až 2015 dospela k záveru, že hormonálna tranzícia nezlepšuje celkovo zlé psychické zdravie týchto osôb, ako sú depresie, úzkosť a samovražedné pokusy (Bränström, 2019). O rok neskôr autori štúdie zverejnili ďalšie analýzy, z ktorých vyplýva, že ani chirurgické operácie nemajú pozitívny vplyv na psychické zdravie dotknutých osôb (Bränström, 2020).

Navyše, narastá počet osôb, ktoré prešli pohlavnou tranzíciou, a po čase sa rozhodli vrátiť k svojmu biologickému pohlaviu (Entwistle, 2020; Littman, 2021). Detranzícia však nedokáže plne opraviť zmeny, ktoré sa udiali pri tranzícii (D´Angelo, 2020). Niektorí pacienti sa preto súdia s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a lekármi, ktorí sa na ich terapii podieľali.

2.Etické dôvody

Na základe vyššie popísaných faktov je jednoznačné, že proces tranzície nie je etický, pretože poškodzuje psychické a fyzické zdravie pacientov. Tranzícia ako výkon nie je zo svojej podstaty medicínsky, pretože cieľom medicíny je chrániť integritu ľudského tela, liečiť a prinavracať zdravie. Tranzícia poškodzuje a devastuje to, čo nie je choré, ale úplne zdravé – biologicky intaktný a zdravý ľudský organizmus. Operačná zmena pohlavia a hormonálna liečba sú hrubými zásahmi do zdravia človeka – nie sú liečebnými úkonmi.

Preto nikto nemá právo tlačiť lekárov do súhlasu a potvrdzovania takýchto výkonov, a v prípade nesúhlasu sa im za to vyhrážať postihom.

Nikto nemá právo nariaďovať lekárom, aby brali ako etické niečo, čo protirečí morálnemu étosu medicíny, čo protirečí Hippokratovej prísahe, Etickému kódexu zdravotníckych pracovníkov, a čo je v úplnom rozpore s vedou a s medicínou založenou na dôkazoch.

Nikto tiež nemá právo brániť pacientovi, aby mu bola poskytnutá skutočná liečba a pomoc, ktorej cieľom je potlačiť mylné predstavy a nájsť súlad mysle s biologickou realitou.

Vláda a predovšetkým ministerstvo zdravotníctva majú podporovať zdravie občanov. Nedostali mandát na to, aby presadzovali normy a postupy, ktoré poškodzujú psychickú a fyzickú integritu ľudí.

3. Ideologizácia

Na lekárskej vede je opäť páchané násilie nejakou ideológiou. Ideológie sa menia podľa spoločenskej požiadavky, ale medicína by sa mala riadiť vedeckými poznatkami. Zmeny v diagnostických a terapeutických postupoch by sa mali diať na základe nových vedeckých poznatkov, potvrdených dostatočnými dôkazmi. Inak ide iba o experimentálny prístup, o čom musí byť pacient informovaný. Zvlášť, ak jeho dôsledkom je preoperovanie biologicky celistvého a zdravého človeka, mutilácia jeho pohlavných orgánov a jeho sekundárnych pohlavných znakov a poškodenie organizmu podávaním hormónov.

Geneticky existujú len dve pohlavia, určené chromozómami, ktoré spúšťajú vývoj mužského alebo ženského tela, a ovplyvňujú každú bunku v ľudskom tele. Akákoľvek odchýlka je len poruchou tohto binárneho systému.

Biologické pohlavie, ktoré je pre medicínu smerodajné, je geneticky determinované už od počatia, a nedá sa zmeniť. Biologické pohlavie je nadradené sociálnemu konštruktu genderu, ktorý hlása, že človek si môže vybrať pohlavie – je to umelý sociálny konštrukt, ktorý nikdy nezmení biologické pohlavie. Preto meniť biologické pohlavie na základe poruchy pohlavnej identity znamená podriadiť psychickej poruche to, čo je normálne a zdravé.

Ideológia chce dnes donútiť lekárov a v podstate celú spoločnosť, aby predstierali, že muž sa môže stať ženou, a žena mužom. Na tejto lži sa odmietame podieľať.

Skutočná odborná pomoc

Uvedomujeme si, že sú medzi nami ľudia, ktorí trpia psychickými poruchami, vrátane poruchy pohlavnej identity. Máme s nimi lekársky súcit a chceme im pomáhať. Vyššie uvedené fakty a štúdie dokazujú, že medicínska a sociálna tranzícia nie sú adekvátnou pomocou, ale len krátkodobou náplasťou, ktorá nerieši príčinu, a že v konečnom dôsledku sa mnohí takíto ľudia majú ešte horšie ako pred tranzíciou. Odmietnutie súhlasu so sociálnou a medicínskou tranzíciou sa niekedy vykresľuje ako odmietnutie takto zraneného človeka. Opak je však pravdou. Nemôžeme robiť niečo, s čím odborne nesúhlasíme. Celoživotná vojna proti vlastnému telu sa nedá vyhrať a preto nie je riešením. Ako lekári, psychológovia i celá spoločnosť musíme hľadať lepšie spôsoby, ako takýmto ľuďom pomôcť. Ak im chceme efektívne pomáhať, je potrebné skúmať skutočné príčiny tohto stavu a rozvíjať prospešnú odbornú pomoc, predovšetkým na báze psychoterapie. Terapeutické sprevádzanie osôb s poruchou pohlavnej identity má byť zamerané na posilňovanie ich funkčných stránok, nie toho, čo je dysfunkčné.

Znalosť overených lekárskych a psychologických faktov nám pomôže pravdivejšie a súcitnejšie sa starať o týchto ľudí.

Na základe vyššie uvedených faktov odmietame návrh Štandardných postupov i Odborného usmernenia a odporúčame začať širokú odbornú diskusiu, bez politického tlaku. Taktiež žiadame o aktívne zapojenie odborníkov na etiku, právo a iné oblasti do tohto procesu, pretože tieto otázky majú dosah na celú spoločnosť.

MKCH 10 (10.revízia)

DSM-5. 2015.

Laurence Mayer, Paul McHugh, The New Atlantis Special Report on Sexuality and Gender, Fall 2016. https://www.thenewatlantis.com/publications/executive-summary-sexuality-and-gender

Drummond, K. D., Bradley, S. J., Peterson-Badali, M., Zucker, K. J. 2008. A follow-up study of girls with gender identity disorder. Dev Psychol. 2008 Jan;44(1):34-45. doi: 10.1037/0012-1649.44.1.34. dostupné: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18194003

Wallien, M. S., Cohen-Kettenis, P. T. Psychosexual outcome of gender-dysphoric children. J Am Acad Child Adolesc Psychiatry. 2008 Dec;47(12):1413-23. doi: 10.1097/CHI.0b013e31818956b9. dostupné: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18981931

Dhejne C, Lichtenstein P, Boman M, Johansson ALV, Långström N, Landén M (2011) Long-Term Follow-Up of Transsexual Persons Undergoing Sex Reassignment Surgery: Cohort Study in Sweden. PLoS ONE 6(2): e16885. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0016885

Entwistle, K. (2020). Debate: Reality check – Detransitioner’s testimonies require us to rethink gender dysphoria. Child and Adolescent Mental Health, camh.12380. https://doi.org/10.1111/camh.12380

Littman, L. (2021). Individuals Treated for Gender Dysphoria with Medical and/or Surgical Transition Who Subsequently Detransitioned: A Survey of 100 Detransitioners. Archives of Sexual Behavior. https://doi.org/10.1007/s10508-021-02163-w

D’Angelo, R. (2020). The man I am trying to be is not me. The International Journal of Psychoanalysis, 101(5), 951–970. https://doi.org/10.1080/00207578.2020.1810049
Bränström, R., 2019: Reduction in Mental Health Treatment Utilization after gender-affirming surgeries: A total population study. Am J Psychiatry, Oct 2019. https://doi.org/10.1176/appi.ajp.2019.19010080

Bränström, R., 2020: Correction to Bränström and Pachankis. Am J Psychiatry, Aug 2020. https://doi.org/10.1176/appi.ajp.2020.1778correction

Kaltiala, R., Two years of gender identity service for minors: Overrespresentation of natal girls with severe problems in adolescent development. Child and Adolesc. Psych. and Mental Health, April 2015. https://doi.org/10.1186%2Fs13034-015-0042-y

Becerra-Culqui, T. et al., Mental Health of Transgender and Gender Nonconforming Youth Compared With Their Peers, Pediatrics, May 1, 2018. https://doi.org/10.1542/peds.2017-3845

Giovanardi, G., Attachment patterns and Complex Trauma in a Sample of Adults Diagnosed with Gender Dysphoria. Frontiers in Psychology, Feb. 2018. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2018.00060

American College of Pediatricians, 2018. Position Statement: Gender Dysphoria in Children. American College of Pediatricians. ACPeds.org https://acpeds.org/position-statements/gender-dysphoria-in-children

Prohlášení České společnosti pro psychoanalytickou psychoterapii k léčbě genderové dysforie v dětství a dospívání, 2019. https://cspap.cz/prohlaseni-ceske-spolecnosti-pro-psychoanalytickou-psychoterapii-k-lecbe-genderove-dysforie-v-detstvi-a-dospivani/

American College of Pediatricians, 2021. Psychotherapeutic and behavioral approaches to treating gender dysphoria (including gender identity disorder & transsexualism) in adults and adolescents. https://acpeds.org/assets/Psych-studies-gender-identity-final-17-June-2021.pdf

Alzahrani, Talal, et al. “Cardiovascular Disease Risk Factors and Myocardial Infarction in the Transgender Population.” Circulation: Cardiovascular Quality and Outcomes, vol. 12, no. 4, 2019. https://doi.org/10.1161/CIRCOUTCOMES.119.005597

Irwig MS. Cardiovascular Health in Transgender People. Rev Endocr Metab Disord. 2018 Aug 3 epub. https://doi.org/10.1007/s11154-018-9454-3

Nota NM, et al. Occurrence of Acute Cardiovascular Events in Transgender Individuals Receiving Hormone Therapy. Circulation, 139(11), 2019, pp. 1461-1462. https://doi.org/10.1161/circulationaha.118.038584

Getahun D, Nash R, Flanders WD, et al. Cross-sex Hormones and Acute Cardiovascular Events in Transgender Persons: A Cohort Study. Ann Intern Med 2018; 169(4): 205-13. https://doi.org/10.7326/m17-2785

Etický kódex zdravotníckeho pracovníka. Príloha č. 4 zákona NR SR č. 578/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zoznam signatárov

PSYCHIATRI, PSYCHOLÓGOVIA A PSYCHOTERAPEUTI

1. doc. PhDr. Eva Naništová CSc., VŠ pedagóg, psychológ, psychoterapeut

2. doc. PhDr. Zdenka Macková PhD., psychológ, vysokoškolský pedagóg

3. doc. PhDr. Ondrej Botek PhD., F.R.S.A., vysokoškolský pedagóg, psychoterapeut

4. doc. Mgr. Gabriela Rozvadský Gugová PhD., vysokoškolský pedagóg, EMDR terapeut, psychológ

5. doc. PaedDr. Jitka Derková PhD., psychoterapeutka

6. MUDr. Marek Mäsiar, psychoterapeut, psychiater

7. MUDr. Daniela Hrtúsová, psychiater, psychoterapeut

8. MUDr. Zuzana Hupková, psychiater, psychoterapeut

9. MUDr. Igor Smelý PhD., psychiater, psychoterapeut, vysokoškolský pedagóg

10. MUDr. Iveta Rjašková, detský psychiater

11. MUDr. Magdaléna Bachanová, psychiater

12. MUDr. Anna Kováčová, detská psychiatrička

13. MUDr. Martin Naď, detský psychiater

14. MUDr. Rastislav Michlík, psychiater

15. Dr Ing. Monika Bersihand MBBS AKC MRCPsych, súkromný psychiater a súdny znalec

16. MUDr. Veronika Petrušová, psychiater

17. MUDr. Mária Zavadilová, lekár v odbore psychiatria

18. MUDr. Mirela Pustová, pedopsychiater

19. Mgr. Monika Matejová, klinická psychologička, psychoterapeutka

20. Mgr. Mária Hatoková PhD., psychologička, lektorka, supervízorka

21. Mgr. Elena Špaková, psychológ

22. Mgr. Eva Poláková, detská psychologička

23. Mgr. Mário Schwarz PhD., vysokoškolský pedagóg

24. Mgr. Mgr. Martina Hatoková, psychológ, pedagóg

25. Mgr. Magda Biznárová, psychológ

26. PhDr. Viera Hybenová, psychológia

27. Mgr. Eva Litváková, učiteľ, psychológ

28. Mgr. Alžbeta Lazíková, klinický psychológ

29. Mgr. Petra Klučárová, psychologička v CDR

30. Mgr. Mária Hajduchová, psychológ v sociálnom zariadení pre ľudí na okraji spoločnosti

31. PhDr. Mgr. Ivana Mocáková, psychológ a psychoterapeut

32. PhDr. Dagmar Kopcanova PhD., psychológ

33. PhDr. Lucia Hrešková PhD., klinická psychológia

34. Mgr. Mária Zelik Leitner, psychologička

35. PhDr. Judita Stempelová PhD., klinický psychológ, vysokoškolský pedagóg

36. Mgr. Anna Badžgoňová, pedagóg

37. PhDr. Karol Pollák, psychoterapeut

38. PhDr. Peter Šulák, klinický psychológ

39. Mgr. Marta Gašparíková PhD., klinický psychológ

40. Mgr. Alena Michalcová PhD., VŠ pedagóg, psychológ

41. Mgr. Mária Durcová, psychológ, psychoterapeut

42. Mgr. Katarína Plančárová, psychológ

43. PhDr. Eva Prvá, poradenský psychológ a pedagóg

44. Mag. Martina Kamenská, klinická psychologička

45. Mgr. Katarína Lanščáková, klinický psychológ, psychoterapeut

46. Mgr. Silvia Straková, psychológ, CPPPaP

47. Mgr. Elena Lamačková, psychologicko-poradenské služby

48. Mgr. Daniela Boteková, psychológ

49. Mgr. Darina Račeková, psychológ

50. Mgr. Katarína Fileková, psychológ, psychoterapeut vo výcviku

51. Mgr. Anna Majchráková, psychológ v poradenskom systéme

52. Mgr. Mária Dwyn Sumbalová, liečebný pedagóg, psychoterapeut, kouč

53. PhDr. Monika Naďová PhD., vysokoškolský pedagóg, detský terapeut, sestra v odbore pediatria

54. PhDr. Jozef Pápay, psychológ

55. Mgr. Stanislava Batunová PhD., psychologička

56. Mgr. Rudolf Botek, psychológ

57. Mgr. Jana Kunová PhD., psychológ, vysokoškolský pedagóg

58. Mgr. Iveta Schusterová PhD., vývinový psychológ, vysokoškolský pedagóg

59. PhDr. Veronika Kavenská PhD., psychologička

60. PaeDr. Martina Polohová., teológ, psychoterapeut

61. Slavomír Poloha. M.Div., teológ, psychoterapeut

INÍ LEKÁRI

1. prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc., lekár, vedec a univerzitný profesor

2. prof. MUDr. Eva Grey PhD., MHA., lekárka, vysokoškolská profesorka

3. prof. MUDr. Katarína Adamicová PhD., vysokoškolská pedagogička, patologička

4. prof. MUDr. Bohumil Chmelík PhD., emeritný profesor Trnavskej univerzity

5. prof. MUDr. Jozef Mikloško PhD., detský lekár, momentálne komisár pre deti

6. prof. MUDr. Pavel Babál CSc., patológ

7. prof. MUDr. Ján Murín CSc., VŠ pedagóg, interná medicína

8. prof. MUDr. Štefan Hrušovský CSc., vysokoškolský pedagóg

9. prof. ThDr. MUDr. Ján Ďačok PhD., vysokoškolský pedagóg, lekár internista, morálny teológ, bioetik

10. doc. MUDr. Ján Bielik CSc., endokrinológ

11. doc. MUDr. Kamil Biringer PhD., gynekológ a pôrodník

12. doc. MUDr. Karol Hornáček PhD., lekár FBLR

13. MUDr. Renáta Janoušková, všeobecný lekár pre dospelých

14. MUDr. Peter Javor, ortopédia a myoskeletárna medicína

15. MUDr. Lenka Podmajerská, lekár

16. MUDr. Simona Plavnická, lekár v odbore všeobecné lekárstvo

17. MUDr. Miriam Vlčíková, lekár pediater

18. MUDr. Emília Vlčková, detský lekár

19. MUDr. Mária Hencelová Cert. MDT, pediater, fyziater

20. MUDr. Pavol Macko, lekár v odbore zubné lekárstvo

21. MUDr. Dagmar Klčová, internista a imunoalergológ

22. MUDr. Anna Bednárová, lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo

23. MUDr. Elena Salmášová, lekár

24. MUDr. Silvia Barteková, všeobecný lekár pre deti a dorast

25. MUDr. Ivan Palúch, internista, všeobecný lekár

26. MUDr. František Orlovský, chirurg, špecialista na plánované rodičovstvo

27. MUDr. Martin Hrádocký, lekár, pediatrická nefrológia

28. MUDr. Jana Teslíková, lekár v odbore klinická mikrobiológia

29. MUDr. Cyril Fedor, urológ

30. MUDr. Ivan Wallenfels, lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo

31. MUDr. Daria Rábarová PhD., anestéziológ

32. MUDr. Jozef Bartek, lekár gastroenterológ

33. MUDr. Mgr. Lucia Lešková, lekárka

34. MUDr. Marek Ocilka, rádiológ

35. MUDr. Matej Bielik, endokrinológ

36. MUDr. Magdaléna Gerová PhD., lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo

37. MUDr. Marek Dráb PhD., lekár

38. MUDr. Blažej Vaščák, praktický lekár pre dospelých

39. MUDr. Eva Hercegová, lekár

40. MUDr. Eva Juskaničová, lekár odbore klinická onkológia

41. MUDr. Veronika Miháliková, lekár

42. MUDr. Terézia Mišíková Laurincová, lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo

43. MUDr. Lenka Bérešová, internistka

44. MUDr. Magdaléna Orkutyová, gynekológ

45. MUDr. Jana Jindrová, lekár

46. MUDr. Zuzana Kalavská PhD., MPH, pediater

47. MUDr. Matúš Chuda, gynekológ pôrodník

48. MUDr. Anna Rábeková, lekár klinický onkológ

49. MUDr. Andrej Mikolášik, gynekológ

50. MUDr. Martina Magátová, lekár pediatria

51. MUDr. Allan Böhm PhD., MBA, kardiológ, vedec

52. MDDr. Peter Liška, zubný lekár

53. MUDr. Ricardo Massmann, lekár, HIV špecialista, bioetik

54. MUDr. Jana Kosnáčová, pediater, detský gastroenterológ a hepatológ

55. MUDr. Július Palaj PhD., lekár

56. MUDr. Katarína Bobocká PhD., lekár

57. MUDr. Daniela Lagínová, všeobecné lekárstvo

58. MUDr. Zuzana Katreniaková PhD., vysokoškolský pedagóg

59. MUDr. Anna Bibzová, lekár, interné lekárstvo

60. MUDr. Jaroslav Bibza PhD., detský chirurg

61. MUDr. Dorota Uhliariková, pediatria

62. MUDr. Mária Mojzešová PhD., vysokoškolský pedagóg

63. MUDr. Benedikt Trnovec, neurochirurg

64. MUDr. Zuzana Kónyová PhD., klinický mikrobiológ, antimikrobiálna politika

65. MUDr. Valéria Kelemenová, lekár endokrinológ

66. MUDr. Silvia Hroncová, lekár v odbore endokrinológia, diabetológia

67. MUDr. Peter Kyčina Ph.D., kardiológ, internista

68. MUDr. Pavel Šácha, pediater

69. MUDr. Jozef Lacka PhD., MBA, diabetológ, endokrinológ

70. MUDr. Cyril Fedor, urológ

71. MUDr. Jana Pešková, všeobecný lekár pre deti a dorast

72. MUDr. Pavol Caudt, urológ

73. MUDr. Rastislav Polačko, anesteziológ, urgentológ

74. MUDr. Hedviga Vinceová, geriatria

75. MUDr. Mária Králiková, onkológ

76. MUDr. Martin Žitňanský, neurológ

77. MUDr. Ján Kaňuch, všeobecný lekár pre dospelých

78. MUDr. Andrea Redhammerová PhD., lekár endokrinológ, internista

79. MUDr. Ján Hencel MSc., všeobecný lekár pre dospelých

80. MUDr. Elena Auxtová, lekárka v odbore všeobecné lekárstvo pre deti a dorast

81. MUDr. Ľubomír Fučko, detský lekár

82. MUDr. Mária Čierna, pediater

83. MUDr. Mária Dideková, všeobecná lekárka

84. MUDr. Marián Príbelský CSc., chirurg, klinický onkológ, patológ

85. MUDr. Lukáš Bobek, onkológ

86. MUDr. Abrahám Ildža, lekár v odbore pediatria

87. MUDr. Zuzana Behúnová, lekár v odbore rádiológia

88. MUDr. Anna Koniarová, všeobecný lekár pre dospelých

89. MUDr. Anna Pňačková, lekár

90. MUDr. Marek Lafférs, lekár

91. MUDr. Lucia Krajmerová, lekár v odbore pediatria

92. MUDr. Marta Ťažiarová PhD., lekár urgentnej medicíny

93. MUDr. Andrej Malík, všeobecný lekár

94. MUDr. Katarína Olčáková, lekár v odbore neurológia

95. MUDr. Tereza Klottonová, lekár v atestačnej príprave z psychiatrie

96. MUDr. Marián Kaščák PhD., lekár-špecialista v odbore vnútorné lekárstvo, gastroenterológia a hepatológia

97. MUDr. Zuzana Hanakovičová, lekárka

98. MUDr. Peter Fülöp, vnútorné lekárstvo a kardiológia

99. MUDr. Zuzana Fülöpová, lekár

100. MUDr. Pavol Fülöp, lekár

101. MUDr. Miriam Čepíková, interná medicína I. st., špecializácia v odbore FBLR

102. MUDr. Petra Kukľová, lekár v príprave odbor vnútorné lekárstvo

103. MUDr. Mgr. Alena Bartková, lekárka – vnútorné lekárstvo, diabetológia, teológia

104. MUDr. Hana Chrvalová, lekár

105. MUDr. Anna Miňová, lekár

106. MUDr. Miriam Novacseková, všeobecný lekár

107. MUDr. Alla Fülöpová, nefrológ

108. MUDr. Hedviga Vinceová, lekár v odbore geriatria

109. MUDr. Ivana Kubíková, fyziater – balneológ

110. MUDr. Beata Špániková PhD., lekár, VŠ pedagóg

111. MUDr. Branislav Ivan, angiológ

112. MUDr. Zuzana Mikulová, lekár v odbore FBLR

113. MUDr. Gabriela Chowaniecová, onkológ

114. MUDr. Iveta Rjašková, detský psychiater

115. MUDr. Alžbeta Birčáková, lekár v odbore geriatria v príprave

116. Dr. med. Dipl. Ing. Rastislav Synak PhD., nukleárna medicína, vnútorné lekárstvo

117. MUDr. Marie Rašková, lekár v odbore oftalmológia

118. MUDr. Stanislava Komorášová, lekár v odbore FBLR

119. MUDr. Agnesa Bjelová, lekár

120. MUDr. Juliana Gregová, lekárka v odbore endokrinológia a interná medicína

121. MUDr. Zuzana Stripajová, anestéziologička

122. MUDr. Marie Šudáková, vysokoškolský pedagóg

123. MUDr. Marcela Žuffová, lekár v odbore urgentná medicína a anesteziológia

124. MUDr. Roman Kyčina, chirurg

125. MUDr. Pavol Čepík, lekár

126. MUDr. Veronika Bartošová, lekár