“Všeobecná absencia zneužívania volieb vrátane kupovania hlasov a vyvíjania tlaku na voličov umožnila skutočnú súťaž,” citovala z hodnotiacej správy OBSE agentúra AFP.
Víťazstvo v predčasných parlamentných voľbách si zabezpečil úradujúci proreformný premiér Nikol Pašinjan. Podľa konečných výsledkov získal volebný blok Môj krok, ktorý vedie Pašinjanova strana, 70,43 percenta hlasov. S priepastným rozdielom skončila na druhom mieste centristická aliancia Prekvitajúce Arménsko (BHK) podnikateľa Gagika Carukjana – získala 8,27 percenta.
V súčasnosti 43-ročný Pašinjan sa stal dočasným premiérom Arménska v máji po tom, ako sa postavil na čelo protestného hnutia, ktoré donútilo po šiestich dňoch k odstúpeniu nepopulárneho prezidenta Serža Sarkisjana. Ten bol predstaviteľom tzv. karabašskej kliky, teda skupiny arménskych politikov pochádzajúcich z regiónu Náhorného Karabachu, ktorí sa k moci v Arménsku dostali v roku 1998 po odstúpení prvého arménskeho prezidenta Levona Ter-Petrosjana.
Pašinjanovo proreformné úsilie v uplynulých mesiacoch viazlo na odpore Sarkisjanovej strany dominujúcej parlamentu. Riešením bolo nakoniec rozpustenie zákonodarného zboru a vyhlásenie predčasných volieb, ktoré sa mali pôvodne konať až v roku 2022. Išlo pritom o prvý prípad v dejinách tejto bývalej sovietskej republiky, keď bol tamojší parlament rozpustený.
Analytici uvádzajú, že Pašinjan, ktorý prisľúbil reformy a skoncovanie s korupciou a chudobou, si želal nové voľby, aby využil svoju vrcholiacu popularitu. Chce sa totiž zbaviť rivalov, ktorí si dosiaľ udržiavajú väčšinu v parlamente.