V prvých 12 mesiacoch vojny na Ukrajine bolo odsúdenie Ruska a rétorická podpora Kyjeva zo strany vlád Európy a USA intenzívne a zväčša jednomyseľné. Ekonomické čísla však hovoria niečo iné. Ak sa vojna posudzuje na základe súčasného potenciálu a historických štandardov, vyzerá ako cvičenie vypočítanej zdržanlivosti.

Podľa FT, to nemusí byť nevyhnutne znakom strategického zlyhania. Hoci sa môže zdať, že morálna sila vojny si vyžaduje absolútne odhodlanie, totálna vojna je snom fašistov alebo revolucionárov. Pre nás ostatných by mala byť totálna vojna absolútnou nočnou morou, myslí si FT. Vojna, ktorá nepredpokladá zvrhnutie všetkých poriadkov, musí zahŕňať zvažovanie prostriedkov a cieľov, nákladov a výnosov, a to aj tvárou v tvár smrti. A to platí tak pre bojujúcich, ako aj pre ich spojencov.

V roku 2022 Ukrajina utrpela katastrofálny pokles svojej ekonomiky približne o tretinu, a napriek tomu vyvinula vojnové úsilie vo výške približne 35 % hrubého domáceho produktu. Ide o úsilie porovnateľné s úsilím počas svetových vojen v 20. storočí. Hrozí, že Ukrajinu uvrhne do inflačnej katastrofy a ponechá ju vo veľkej závislosti od zahraničnej pomoci. Ale aj pre Ukrajinu, podobne ako pre bojujúce krajiny 20. storočia, existujú limity. Ukrajina doteraz bojuje vo vojne najmä s dobrovoľníkmi. Násilné masové odvody sa držia v zálohe. Ruský plyn naďalej prúdi do Európy cez ukrajinské plynovody. Toto sú kompromisy, ktoré musíte urobiť, ak si chcete udržať domáci front a dobré vzťahy s európskymi priateľmi.

Podľa FT, je aj Rusko pod tlakom. Ale napriek západným sankciám sa jeho hospodárstvo v roku 2022 zmenšilo len približne o 2 % a tento rok sa očakáva jeho oživenie. Vojensko-priemyselný komplex pracuje nepretržite, ale pre väčšinu Rusov každodenný život pokračuje.

Pokiaľ ide o širší svet, Čína je vo svojej podpore Ruska mimoriadne opatrná, pokračuje FT. A hoci Európa a Amerika sú rétoricky zaangažované, ich pomoc Ukrajine je podľa historických štandardov veľmi skromná. Najnovšie údaje z Kielského inštitútu pre svetové hospodárstvo hovoria jasnou rečou.

Za posledných 12 mesiacov USA vynaložili na vojenskú podporu Ukrajiny 0,21 % HDP. To je o niečo menej, ako v priemere za rok vynaložili na svoju neúspešnú intervenciu v Afganistane. V Iraku boli výdavky trikrát vyššie. Kórejská vojna stála USA 13-krát viac. Pomoc Lend-Lease pre britské impérium v druhej svetovej vojne dosiahla v pomernom vyjadrení 15-násobok.

Ak chcete vidieť, že Európania robia viac, stačí sa vrátiť do roku 1991, pokračuje FT. Na podporu Američanmi vedenej operácie na vytlačenie Saddáma Husajna z ropných polí v Kuvajte poskytlo Nemecko trikrát viac ako ponúka Ukrajine v rámci bilaterálnej pomoci.

Cynik by dospel k záveru, že nevysloveným cieľom Západu nie je len zabrániť ruskému víťazstvu, ale aj zabrániť rozhodujúcemu ukrajinskému úspechu zo strachu z eskalácie zo strany režimu Vladimira Putina. Ak je to pravda, je to v príkrom rozpore s americkou a európskou verejnou rétorikou. Predpokladať niečo také je nielen nepríjemné, ale vyvoláva to aj otázku, či západným lídrom skutočne prisudzujeme strategický rozum, aby dokázali nasadiť prostriedky v takých odmeraných dávkach. Skúsenosti z Iraku a Afganistanu tomu sotva nasvedčujú. Čo naznačuje iný, triezvy výklad.

Západné vlády možno úprimne podporujú ukrajinské víťazstvo, ale nedokážu zosúladiť prostriedky a ciele. Svoju úlohu zohrávajú výhrady voči konkrétnym zbraňovým systémom a obmedzeniam západných zásob. Ani jeden z týchto faktorov by však nemal brániť voľnejšiemu toku peňazí. Skôr ako strategické námietky alebo principiálny politický odpor sú to samoľúbosť, nedostatok predstavivosti, malomeštiacke rozpočtové myslenie a procedurálne spory, ktoré vrážajú klin medzi zámer a činy.

Podľa FT, je pre Západ tento výklad ešte menej lichotivý ako cynický pohľad. Kyjev a jeho podporovatelia ho uprednostňujú, pretože im dáva nádej, že svojím neustálym lobovaním nakoniec presvedčia Západ, aby splnil svoje sľuby. Ale čo ak je aj toto ilúzia?

Nie je rozpor medzi rétorikou Západu a plnením cieľov na Ukrajine až príliš známy? Rešpektované vlády na celom svete sa hlásia k vysokopostaveným cieľom v oblasti globálneho očkovania Covid-19, udržateľného rozvoja a suverenity Ukrajiny, ale balansujú na hrane poskytovania prostriedkov, aj keď ide o nepatrné zlomky HDP a potenciálne obrovské miery návratnosti. Naopak, tie isté vlády zhromažďujú mamutie sumy peňazí na záchranu obchodných záujmov a ochranu vlastných voličov pred šokmi, ako bola finančná kríza v roku 2008, Covid a vedľajšie škody Putinovej invázie.

Podľa FT, po roku vojny nie je ani tak viditeľná solidarita Západu, ako skôr tento rozdiel medzi deklarovaným zámerom a skutočnými výsledkami. Nedostatok rozhodnej západnej podpory znamená, že rovnováha na bojisku a na domácom fronte Ukrajiny zostáva mučivo neistá. Svojou skromnou intervenciou sa západné mocnosti, a najmä Európa, dobrovoľne vzdávajú akejkoľvek šance rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť udalosti – a to až do takej miery, že vzniká podozrenie, že neveria vo svoju schopnosť formovať tak zložité a násilné konflikty, ako je ten na Ukrajine.

Chýba im však aj odvaha priznať si to. Preto vyznávajú odvážne ciele, ale nedokážu poskytnúť prostriedky. Výsledkom je pokrytectvo a vlastná impotencia historického rozsahu, uzatvára Financial Times.