Belo Horizonte 11. februára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Flickr)
Internacionálna tím vedcov objavil záhadný vírus, ktorého genóm sa takmer úplne skladá z neznámej DNA. Infekčný agent samotár nazvaný yaravírus (Yaravirus brasiliensis) na počesť vodnej kráľovnej Yary z juhoamerickej mytológie objavili v umelom jazere Pampulha v brazílskom meste Belo Horizonte. Píše o tom ScienceAlert
Yaravírus, ktorý má priemer 80 nanometrov, prenáša améby. Na rozdiel od iných amébních vírusov nie je gigantický a nemá zložitý genóm. Má ale značné množstvo predtým nepopísaných génov, ktorých podiel predstavuje 90%. Tieto gény sa nazývajú siroty (orphan gene), pretože nemajú homológy v iných druhoch vírusov. Homologického sú gény, ktoré majú spoločný pôvod, ale líšia sa od seba nukleotidovými náhradami (bodovými mutáciami) alebo väčšími zmenami.
Iba 6 génov Yaravirus brasiliensis má vzdialenú podobu so známymi vírusovými génmi. Analýza viac ako 8500 metagenómov (súbor génov všetkých mikroorganizmov vo vzorke prostredí) neukázala, s ktorými vírusmi môže byť príbuzný yaravírus.
Vedci predpokladajú, že narazili na prvý prípad neznámej izolovanej skupiny vírusov alebo na vzdialeného príbuzného gigantického vírusu, ktorý sa redukoval v procese evolúcie.
Za gigantické označujú veľké vírusy, ktoré sa dajú vidieť optickým mikroskopom a majú veľké genómy. Obsahujú gény, ktoré kódujú zložky syntetizujúce bielkovinu, čo sa nedá pozorovať u iných vírusov.
Poškodenie DNA
Vedci na Tomskej polytechnickej univerzite (TPU) spolu s kolegami z Českej republiky preukázali, že umelé neurónové siete môžu byť použité na presnú identifikáciu poškodenia DNA, ktoré je spôsobené ultrafialovým (UV) žiarením.
V budúcnosti je možné tento prístup úspešne využívať v lekárskej diagnostike, uviedla v utorok tlačová služba ruského ministerstva vedy a vyššieho vzdelania.
“Vedci z TPU spoločne s kolegami z Vysokej školy chemicko–technologickej v Prahe uskutočnili množstvo experimentov, ktoré preukázali, že umelé neurónové siete možno úspešne použiť na presnú identifikáciu poškodenia DNA spôsobeného UV žiarením. V budúcnosti možno tento prístup úspešne využiť v modernej lekárskej diagnostike,” uvádzalo sa v správe.
Podľa autorov článku doposiaľ prakticky neskúmali, ako presne UV žiarenie poškodzuje štruktúru DNA. Súčasne je preukázané, že účinok ultrafialového žiarenia môže spôsobiť rakovinu. Drobné zmeny v štruktúre DNA je však klasickými metódami takmer nemožné odhaliť.
V novej štúdii vedci z Ruska a Česka navrhli alternatívu k už známym metódam. Pre štúdiu sa teda využili modelové vzorky – oligonukleotidy rôznych sekvencií. Niektoré z nich ožiarili ultrafialovým svetlom počas rôznej doby. Potom pomocou špeciálne konštruovaných senzorových systémov a Ramanovho spektrometre, ktorých základom je štúdium rozptylu svetla pre priechod cez vzorku, analyzovali zmeny v štruktúre DNA.