Pentagón 22. novembra 2014 (HSP/RT/Foto:TASR)
Obrovský štátny dlh a nezdravý stav amerického politického systému predstavujú jednu z najväčších hrozieb pre národnú bezpečnosť Spojených štátov, myslia si zamestnanci s spolupracovníci Pentagonu. V prieskume, ktorý zorganizovala Atlantic Media, postavili respondenti tieto rizikové faktory nad hypotetické hrozby ohrození zo strany Číny a Ruska
Štúdia bola vykonaná medzi odberateľmi odborných publikácií – Government Executive, Nextgov a Defense One. Zo 427 respondentov, 77 percent boli úradníci ministerstva obrany, 7 percent tvorili vojaci, ostatní boli členovia iných orgánov presadzovania práva, vrátane ministerstva pre vnútornú bezpečnosť a amerického ministerstva zahraničia. 55 percent z opýtaných patrilo k strednému alebo vyššiemu manažmentu.
Tri štvrtiny respondentov sa domnievali, že čo sa týka národnej bezpečnosti, pre Spojené štáty je v súčasnosti medzinárodná situácia horšia ako v roku 2008, teda bezprostredne po príchode súčasnej vlády demokratického prezidenta Baracka Obamu k moci.
Na prvom mieste respondenti uviedli hrozbu vychádzajúcu z islamského extrémizmu. Na druhom a treťom mieste s rovnakým 64 percentuálnym počtom hlasov uviedli kybernetické útoky a politickú dysfunkciu v Spojených štátov.
Pod poslednou definíciou sa rozumie najmä neschopnosť rôznych časti vlády spolu normálne komunikovať a zabezpečovať potrebné riadenie štátneho aparátu.
Prvú päticu rizikových faktorov uzatvárajú “medzinárodný terorizmus” a “štátny dlh Spojených štátov” (porovnateľne 56 percent a 55 percent hlasov). A až potom sa respondenti zmienili o “hrozbe Iránu a jeho jadrových zbraní”, o “ruskej rozpínavosti” a “čínskom zbrojení” (s počtom 40 percent, 37percent a 33 percent hlasov). Nasledovala “pandémia v dôsledku rozšírenia nebezpečného vírusu”, “Severná Kórea”, “jadrové zbrane”, “zmena klímy” a ďalšie faktory.
73 percent respondentov nesúhlasí s tvrdením, že “Obamova administratíva má jasnú stratégiu v oblasti národnej bezpečnosti.” Polovica respondentov sa domnieva, že súčasné vedenie krajiny má sklony k neprimeranému spoliehaniu sa na vojenskú silu na dosiahnutie zahranično-politických cieľov.
Použitie zbraní väčšina považuje za prijateľné iba v prípade sebaobrany alebo ochrany spojencov USA pred priamym vojenským útokom, alebo teroristickým útokom. Vo všetkých ostatných prípadoch, vrátane iránskeho jadrového programu alebo etnického konfliktu na pokraji genocídy, sa za vojenskú odvetu vyslovilo iba málo viac ako 40 percent respondentov, ale spravidla to bolo ešte oveľa menej. Napríklad iba štvrtina respondentov by podporila obnovenie americkej vojny v Afganistane a to aj v prípade, že by hrozil návrat Talibanu a jeho opätovné zavedenie kontroly nad krajinou.
jf