O osude neandertálcov možno rozhodoval sex, nie násilie

Predpokladá sa, že k vyhynutiu neandertálcov viedla konkurencia s Homo sapiens. Podľa novej hypotézy však naši predkovia vôbec nevyhubili neandertálcov počas vojen, len s nimi mali sex, píše Popular Science

06. 11. 2022 | Zaujímavosti | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 6. novembra 2022 (HSP/Foto:Wikimedia)

▶ ❚❚ ↻

„Existuje čoraz viac dôkazov, že pred tisíckami rokov neandertálci a Homo sapiens nebojovali ale sa milovali,“ tvrdí autorka článku Laura Baisas.

Druh Homo sapiens (alebo človek rozumný) sa začal vyvíjať približne pred 300 000 rokmi a nakoniec vyhral evolučný boj a stal sa jediným druhom, ktorý vládol na Zemi približne pred 40 000 rokmi. Na úsvite existencie moderného človeka žil spolu s ním aj iný druh nazývaný Homo neanderthalensis alebo častejšie neandertálec. V roku 2010 inovatívna analýza neandertálskeho genómu odhalila, že tieto dva druhy sa mohli úspešne krížiť.

Kedysi sa predpokladalo, že dôvodom zániku neandertálcov ako druhu boli vojny a násilie. Nová štúdia publikovaná tento týždeň v časopise PalaeoAnthropology však prispieva k rastúcemu počtu výskumov, ktoré naznačujú, že za vyhynutie neandertálcov síce mohli príslušníci druhu Homo sapiens, ale nie kvôli násiliu voči nim, ale kvôli kríženiu s nimi.

Vedci porovnali genómy neandertálcov a moderných ľudí (raných moderných ľudí) a zistili, že kríženie medzi týmito dvoma druhmi mohlo viesť k vyhynutiu neandertálcov. Pri podrobnom skúmaní genómov neandertálcov a piatich moderných ľudí našli vedci približne 1 – 4 % neandertálskej DNA u Ázijcov a Európanov, ale žiadnu u Afričanov. To naznačuje, že Homo sapiens sa krížil s neandertálcami po tom, ako opustil africký kontinent, ale ešte predtým, ako sa pred približne 250 000 rokmi rozšíril na východ do Ázie a na sever do Európy.

V súčasnosti však v genómoch neskorých neandertálcov spred 40 000 až 60 000 rokov neboli nájdené žiadne dôkazy o DNA druhu Homo sapiens. Bolo sekvenovaných len 32 neandertálskych genómov, čo naznačuje, že nedostatok DNA skorých moderných ľudí (Homo sapiens) v neandertálskom genóme je jednoducho spôsobený malou veľkosťou vzorky.

Je tiež možné, že je to spôsobené krížením, keď sa jeden druh začne páriť s druhým, čím vznikne potomstvo nového druhu. V prírode existuje mnoho príkladov krížencov, napríklad liger, ktorý je potomkom samca leva a samice tigra, alebo mulica, ktorá vznikla spárením koňa a osla. Pri niektorých kombináciách druhov záleží na tom, ktorý rodič patrí ku ktorému druhu, a potomstvo je často neplodné.

Fakt, že nebola zistená prítomnosť neandertálskej mitochondriálnej DNA (dedičnej po matke) u žijúcich ľudí môže naznačovať, že iba neandertálski muži a ženy Homo sapiens sa mohli úspešne páriť. Ak je teória výskumníkov správna, je možné, že sa medzi sebou krížilo menej neandertálcov, ktorí dávali prednosť medzidruhovému páreniu. To by viedlo k výraznému zníženiu populácie už aj tak malých a rozdielnych skupín neandertálskych rodín, čo by ich nakoniec posunulo k vyhynutiu.

„Nevieme, či je zjavný jednosmerný tok génov dôsledkom toho, že k nemu jednoducho nedošlo, alebo ku kríženiu došlo, ale bolo neúspešné, alebo či genómy neandertálcov, ktoré máme, nie sú reprezentatívne,” povedal autor štúdie Chris Stringer, vedúci oddelenia pre štúdium evolúcie človeka v londýnskom Prírodovednom múzeu. Keď sa podarí sekvenovať viac neandertálskych genómov, budeme môcť zistiť, či sa na neandertálcov preniesla nejaká jadrová DNA z Homo sapiens, a dokázať, či je táto myšlienka správna.

Naše poznatky o interakcii medzi Homo sapiens a neandertálcami sa v posledných rokoch stali komplexnejšími, ale vedecké diskusie o tom, ako k vzájomnému kríženiu medzi týmito skupinami skutočne došlo, sú stále zriedkavé. Predpokladáme, že ak by sa neandertálci pravidelne krížili s Homo sapiens, toto správanie by mohlo viesť k vyhynutiu, mohlo by to značne znížiť početnosť ich populácie.”

Približne pred 600 000 rokmi sa Homo sapiens a neandertálci od seba oddelili a vyvinuli sa v úplne odlišných častiach sveta. Fosílie neandertálskych pozostatkov sa našli v Ázii a Európe, niektoré dokonca aj v Afrike a na južnej Sibíri.

Ľudia druhu Homo sapiens sa vyvinuli v Afrike, ale vedci si nie sú istí, či sú naši predkovia priamymi potomkami jednej konkrétnej skupiny dávnych afrických hominínov, alebo vznikli zmiešaním rôznych skupín roztrúsených po celom kontinente.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Motorkár spôsobil 17. augusta dopravnú nehodu na ceste I/18 za Ružomberkom smerom na Martin pri predbiehaní v úseku, kde je predbiehanie zakázané. Spolujazdkyňa z motocykla utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali jej prevoz do nemocnice. Žilinská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Čítať viac | 20:18

USA rozšírilia svoje clá na oceľ a hliník, ktorým budú podliehať stovky ďalších produktov. Ministerstvo obchodu oznámilo, že do zoznamu „derivátov“ ocele a hliníka pridáva 407 položiek.

20:10

Úrad OSN pre humanitárne záležitosti uviedol, že v roku 2024 zomrelo rekordných 383 humanitárnych pracovníkov. Je to nárast o 31 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

20:07

V priebehu menej ako 24 hodín zničili rozsiahle požiare ďalších 30-tisíc hektárov pôdy v západnom Španielsku. Vyplýva to z utorkových údajov zo satelitov. Ochladenie však prinieslo nádej na skoré zvládnutie požiarov.

Čítať viac | 19:55

V súvislosti s diplomatickou aktivitou týkajúcou sa vojny na Ukrajine sa v stredu uskutoční rokovanie NATO. Ako podľa televízie Sky News v utorok spresnil predseda vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone, pôjde o virtuálne stretnutie.