Dňa 12.08.2020 som bola pozvaná do bratislavského mestského sídla CSEMADOK-u na prednášku z príležitosti stého výročiu Trianon-u. Prednášal Dr. Gyula Popely, štátny občan SR, maďarskej národnosti. Nechcem sa zaoberať prednesenou históriou, nie som historik, ale v záverečnej reči prednášateľ položil otázku:

„Prečo existuje slovensko-maďarská nevraživosť?“ Zároveň si na túto otázku sám odpovedal : „ …Lebo Slováci majú zlé svedomie po roku 1920 doteraz, kvôli Trianonu.“ Nehovoriac o tom, že celá prednáška mala vyslovene protislovenský podtext, uvedená posledná veta ma inšpirovala k nasledovným úvahám:

Je možné, aby v štáte, ktorého väčšinové obyvateľstvo prechováva „nevraživosť“ a „zlé svedomie“ voči spolužijúcej národnostnej menšine, mala táto národnostná menšina také kultúrne, politické a iné práva ako má v SR ? Štatistika nehovorí ani o „nevraživosti“, ani o „zlom svedomí“. Tu sú čísla:

Obyvateľstvo SR

Počet obyvateľstva SR v r.2020 : 5,428 mil. (100 %)

Počet obyvateľstva SR, hlásiacich sa k maďarskej národnosti r.2019 : 450 000 (8,25 %)

Počet obyvateľov SR, hlásiacich sa k maďarskej národnosti, podľa krajov :

Nitriansky kraj : 30,19 %

Trnavský kraj: 24,76 %

Košický kraj: 12,89 %

(V ostatných krajoch žije menej maďarov)

Školstvo v SR

Počet základných škôl:

Nitriansky kraj: 214 s vyučovacím jazykom slovenským

66 s vyučovacím jazykom maďarským (30,84 %)

11 s kombinovaným vyuč.jazykom SK + HU

Trnavský kraj: 162 s vyučovacím jazykom slovenským

54 s vyučovacím jazykom maďarským (33,33 %)

1 s kombinovaným vyuč.jazykom SK+HU

Košický kraj: 271 s vyučovacím jazykom slovenským

42 s vyučovacím jazykom maďarským (15,50 %)

5 s kombinovaným vyuč.jazykom SK+HU

Plus stredné školy – gymnáziá, plus maďarská univerzita.

Kultúra

V SR vychádzajú maďarské denníky, množstvo maďarských časopisov, fungujú maďarské kultúrne ustanovizne – viď. CSEMADOK, Ifjú szívek, a.i. ,,,Atď., atď.

Zastúpenie národnostnej menšiny v politike

Politické strany : SMK-MKP v parlamente 1998 – 2010

vo vláde SR 1998 – 2006

MOST-HÍD v parlamente od 2010 – 2020

vo vláde SR 2010 – 2012, 2016 – 2020.

V posledných volebných obdobiach bolo vo vláde SR: 8 ministrov maďarskej národnosti

1 podpredseda vlády maď. národnosti

1 podpredseda NR SR maď. národnosti.

Podotýkam, že ide o základné ukazovatele postavenia národnostnej menšiny v zmysle celosvetových štatistík, tzn. spoluúčasť na riadení štátu (neuvádzam samozrejmosť ako účasť na riadení samospráv v regiónoch s väčšinovým obyvateľstvom maďarskej národnosti), možnosti zachovania a rozvoja kultúrnych tradícií a umožnenie vzdelania v materinskom jazyku národnostnej menšiny. Použité ukazovatele pochádzajú z údajov Slovenského štatistického úradu platných pre rok 2019 a nenachádzam v nich „zlé svedomie“ štátotvorného väčšinového národa. Z pohľadu bývalých aj súčasných maďarských politikov-poslancov na Slovensku ( P.Csáky, J.Berényi, G.Bárdos a spol.) je to ale veľmi málo.

Do parlamentných volieb v r.2020 sa prihlásili maďarské politické strany: MOST-HÍD a pod spoločnou kandidátkou MKS (Maďarská komunitná Spolupatričnosť- Magyar Közösségi Összefogás) strany SMK, Maďarské Fórum a Spolupatričnosť. Volebný program maďarskej koalície bol zostavený klasicky, podobne ako programy ďalších 24 politických strán prihlásených k účasti vo voľbách do parlamentu SR: zlepšenie zdravotníctva, sociálnej politiky, verejnej správy, hospodárstva, atď. atď. – 113 strán textu. Niektoré osobitné požiadavky maďarov boli napr.:

požiadavka na tzv. „skupinové práva“ národnostnej menšiny,

požiadavka na čiastočnú autonómiu v školstve, financovaní, aj v iných oblastiach,

požiadavka posilnenia právneho postavenia maďarského jazyka na zásadu rovnosti so slovenčinou,

požiadavka na úpravu ústavy SR tak, aby v nej bolo zakotvené „štátotvorné“ postavenie národnostnej

menšiny.

Výsledok parlamentných volieb však maďarské strany prekvapil: Prvýkrát za posledných dvadsaťdva rokov nezískala žiadna z maďarských politických strán na Slovensku dostatok volebných hlasov na to, aby sa stala stranou parlamentnou. Zo 450 000 maďarov v SR viac ako 50 % (278 000 ) volilo iné politické strany ako tie, ktoré zastupovali maďarské komunity.

Otázka znie: Prečo ? Prečo takmer polmiliónová národnostná menšina s početným zastúpením v obecných, okresných, krajských samosprávach na juhu Slovenska nevolila poslancov do parlamentu tak, ako by sa od nej očakávalo, teda že bude voliť zástupcov vlastnej národnostnej menšiny. (Strana MOST-HÍD pozostávala z časti aj zo slovenských členov.)

Odpoveď : Preto, lebo tieto maďarské strany na Slovensku sa nezaoberali posledné roky svojej činnosti tým, čím by sa ako národnostné strany mali zaoberať, ale ich aktivita bola zameraná predovšetkým na masírovanie ega svojich predstaviteľov, pestovanie neznášanlivosti a na vzájomné rozoštvávanie slovenského a maďarského obyvateľstva v regiónoch od Bratislavy po Košice. A aby toho nebolo dosť na Slovensku, doplňovali si túto aktivitu aj v štátnej televízii Maďarska, rsp. v Europarlamente. Svedčia o tom aj počas posledného volebného obdobia odvysielané niektoré vyjadrenia Pála Csákyho, bývalého europoslanca, poslanca NR, býv. predsedu SMK a hlavného aktéra štvavej protislovenskej kampane. Tento poslanec konal dokonca v r.2014 v Europarlamente ako delegát maďarskej strany FIDES, namiesto slovenskej politickej strany, ktorá ho do Europarlamentu delegovala. Dodatočne ohlásil ospravedlnenie, že sa „pomýlil“…No, neviem…

Pre ďalšiu stranu – MOST-HÍD, (59 174 získaných hlasov vo voľbách 2020) boli zase osobitným problémom v r. 2009 údajné „nedemokratické praktiky“ strany FIDESZ v Maďarsku. Strany, ktorá vyhráva parlamentné voľby v Maďarsku už tri volebné obdobia, strany, ktorá má v súčasnosti v maďarskom parlamente (spolu s malou stranou kresťanských demokratov) ústavnú väčšinu , strany, ktorej poslanci už tri volebné obdobia zostavujú vládu Maďarska. A táto neznášanlivosť, tieto tzv. „nedemokratické praktiky“, sa objavujú aj v súčasných názoroch niektorých maďarských politikov na Slovensku, napr. László Sólymosa-a, nového predsedu strany MOST-HÍD.

V nadväznosti na horeuvedené spôsoby správania sa politikov maďarskej národnostnej menšiny v SR, pýtam sa ďalej: Ako potom chcú volení zástupcovia tejto národnostnej menšiny na Slovensku vytvárať korektné vzťahy s krajinou, ktorej sú štátnymi príslušníkmi, majú v nej trvalé bydlisko, poberajú od nej sociálne, politické, kultúrne a iné výhody, keď nedokážu vytvoriť korektné vzťahy ani s tzv. „krajinou pôvodu“, v čej národnej databáze sa nachádzajú ? (Maďarsko má presné štatistiky svojich menšín po celom svete).

Ústava SR (Ústavný zák..č.460/1992 Zb. v platnom znení) v Preambule hovorí:

„My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov“…atď…..“ spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky“…atď….“uznášame sa na tejto ústave“. Opakujem : „národ slovenský spoločne s príslušníkmi národnostných menšín“, teda už samotné ústavné vyjadrenie znamená, že príslušníci národnostnej menšiny sú postavené na rovnakú úroveň väčšinovému národu v ústavných právach.

Ústava Maďarska (Ústavný zákon z 25.04.2011) začína slovami: „Bože, požehnaj maďara !“

A pokračuje: „My príslušníci maďarského národa, na počiatku nového tisícročia, so zodpovednosťou voči každému maďarovi, vyhlasujeme nasledovné.“..atď….“Vyhlasujeme, že s nami žijúce národnosti sú súčasťou maďarského politického spoločenstva a štátotvorným činiteľom“.

Ústavný právnik by možno vedel vytriediť nuansi týchto dvoch prehlásení z hľadiska, ktoré prehlásenie je pre národnostné menšiny silnejšie, alebo sľubuje väčšiu ochranu, viac práv, atď. atď. Očami bežného človeka však vidíme, že v obidvoch dokumentoch sa počíta s národnostnými menšinami, ktorých práva a záujmy sú základným zákonom, ústavou, garantované. Spôsobom vlastným tomu-ktorému štátu. Nechcem tu rozpisovať ďalšie články ani jednej Ústavy, v ich kontexte je však o národnostné menšiny postarané dostatočne.

Chcem poukázať na niečo iné: ako sú práva národnostných menšín uplatňované v praxi, teda v bežnom živote. Slovenská Ústava má jednoduchší úvod, nie je v nej veta „národnosti sú štátotvorným činiteľom“, ale od roku 1998 do roku 2020, tzn. 22 rokov, poslanci maďarskej národnosti: 8 ministrov, 1 podpredseda vlády, 1 predseda zákonodarného zhromaždenia, teda „štátotvorní“ činitelia – boli. A to veľmi štátotvorní!

Pál Csáky dokonca 4 roky ako podpredseda vlády SR pre ľudské práva, menšiny a regionálny rozvoj a ďalšie 4 roky ako podpredseda vlády pre ľudské práva, menšiny a európsku integráciu. Ale čo urobili títo „štátotvorní“ ministri pre zlepšenie života svojich voličov na území SR ? Jeden si „pomýlil“ Slovensko s Maďarskom a to priamo v Europarlamente, druhý sa rozháda pre „nedemokratičnosť“ s najsilnejšou politickou stranou Maďarska, ( ktorá prispieva finančne do investícií na juhu Slovenska).

Darmo budú maďarskí poslanci v SR kombinovať svoje vládne programy a rôzne vyhlásenia, keď sa nevedeli doteraz reálne postaviť k tomu, čo je v skutočnosti dané a umožnené ústavou a zákonmi SR. Zároveň však chcú od štátu, aby im pomalými, postupnými krokmi, vytvoril autonómnu oblasť na Slovensku, v ktorej by sa riadili nie celoštátnymi, ale vlastnými predpismi v oblasti sociálnej, hospodárskej,kultúrnej, atď. (Viď koaličný Volebný program strán MKS 2020 ako aj Memorandum maďarskej komunity zo dňa 02.06.2020, vyhotovené SMK, pod vedúcou signatúrou P.Csákyho) .

Maďarské politické strany na Slovensku nevyužívali dostatočne možnosti, ktoré im poskytuje slovenská ústava a vyhovárali sa pritom na vlády, ktorých boli súčasťou 22 rokov a mali v nich na starosti národnostné menšiny a regionálny rozvoj. Im však nešlo v skutočnosti o „regionálny rozvoj“, ale o umelé vytváranie neznášanlivosti medzi slovenskou a maďarskou komunitou na južnom Slovensku od Bratislavy po Košice.

Čo urobili tieto parlamentné maďarské strany za posledných takmer 30 rokov pre obyvateľov južného a východného Slovenska ? Zlepšili ich životné podmienky ? Lebo to je predsa prvoradá úloha každého poslanca, preto boli zvolení – aby sa snažili o zachovanie dobrých a zlepšenie menej dobrých alebo zlých, nevyhovujúcich podmienok života. Nie politikárčenie, šermovanie slovami v parlamente, písanie memoránd a prechádzanie z jednej politickej strany do druhej – kde lepšie platia. (Poslanci strany MOST-HÍD)

P.Csáky síce teoreticky ovláda, čo by asi „malo byť urobené“, napísal množstvo literatúry, ale to je tak všetko. Za svojho dlhoročného pôsobenia v slovenskom parlamente a v europarlamente ostali po ňom len siahodlhé kritické prehlásenia a diskusie, znevažujúce jednotlivé slovenské vlády a konkurenčnú stranu MOST-HÍD, ale čo urobil konkrétne a „rukolapne“ pre svoju národnostnú menšinu na Slovensku ? Nič!!

Memorandami rozkladá pokojné spolužitie slovenského a maďarského obyvateľstva v pohraničí aby sa preukázal, že k stému výročiu Trianonu „niečo vytvoril“.

Bol by nový volebný program strán MKS skutočne v záujme obyvateľov maďarskej národnosti na južnom Slovensku ? V mnohých častiach sa prelína s vládnymi programami všetkých 24 politických strán v SR (zlepšenie životného prostredia, zvýšenie životnej úrovne, zdravotnej starostlivosti, spolupráca s NATO, atď., atď.) To je jedna vec. Ale majú maďari na juhu Slovenska záujem o vytváranie rôznych autonómnych oblastí ? Majú záujem o zmenu ústavy, aby v nej bola zakotvená doslova „štátotvornosť“ národnostnej menšiny ?

Podľa môjho názoru – nie. Väčšinu slovenských maďarov trápi sociálno-ekonomická situácia, nezamestnanosť, rovnako ako aj ostatnú väčšinu obyvateľstva SR.

Podľa predvolebnej analýzy politologičky S.Szomolányi „…Väčšina slovenských maďarov z južného a východného Slovenska je z vidieka a sú to okresy, ktoré patria k historicky marginalizovaným. Aj pri nedostatku pracovných síl je tam ešte nezamestnanosť, pretože pracujú prevažne v poľnohospodárstve. Čiže je za tým sociálno-ekonomická frustrácia…“ Lenže táto frustrácia platí rovnako aj pre iné, nielen maďarským obyvateľstvom obývané, časti Slovenska.

Som medzi ľuďmi na Žitnom ostrove už 10 rokov. Miešané dediny a malé mestá, 80 – 90 % maďarského obyvateľstva. Žijú vedľa seba maďari a slováci bežným životom pracujúceho človeka na Slovensku a nechýba im ani autonómia, ani štátotvornosť. Potraviny a víno si dopestujú a na dedinské slávnosti si pozvú umelcov z Maďarska. Bez problémov. V oblasti sú základné školy s vyučovacím jazykom maďarským. Na každom úrade v južných oblastiach SR sa dohodnú po maďarsky. Bez problémov. Kto chce, kúpi si noviny, časopisy, knihy v maďarčine. Bez problémov. Rádio, TV – maďarsky. Bez problémov.

Je potrebné rozlišovať: problém národnostný a problém iný, týkajúci sa percentuálne výraznej časti obyvateľstva – ako Slovákov tak aj Maďarov. Problém, týkajúci sa ekonomických štandardov a sociálneho postavenia človeka v štáte. Pretože tak Slovák ako aj Maďar, pociťuje pracovnú možnosť, zvýšenie platu, kvalitnú zdravotnú starostlivosť a iné podobné životu potrebné veci, rovnako. Podľa môjho názoru, ako aj názoru početnej časti obyvateľstva na Žitnom ostrove, v Košickom kraji, Nitrianskom kraji, rsp. v iných slovenských krajoch hromadne obývaných Maďarmi, žiadny národnostný problém na Slovensku nie je.

A keď občas nejaké šarvátky, tak vyvolané ľuďmi typu P.Csáky, Gy.Popély, a spol.

Dnes je trend posilňovania identity. Politologička S.Somolányi citovala v r.2019 ,v jednom zo svojich predvolebných článkov, filozofa Francisa Fukuyamu : „…vyhrávajú politické strany, ktoré apelujú na identitu „. Zároveň hovorí:

„…Na Slovensku sú v súčasnosti 4 maďarské strany. To znamená, že sú 4 rôzne maďarské identity ? Vidno, že tá identita nie je niečo, čo nám je dané, vrodené, ale sú za tým osobné ambície predsedov, ktorí profilujú a formujú to, čo by tou identitou malo byť. Zdá sa, že je to podstatne silnejšie, ako reálna potreba prihlásiť sa k nejakej identite. To je nový fenomén na politickej scéne.“ (No tak s touto „novosťou“ by som celkom nesúhlasila…)

Takže: Pokiaľ sa chcú maďarské politické strany, a hlavne ich predstavitelia, realizovať a masírovať svoje ego, alebo „identitu“ a pokiaľ chcú vykazovať svojim donorom v Maďarsku aktívnu činnosť (lebo financovanie týchto strán spoza slovenských hraníc prebieha sústavne, čo je napokon uvedené aj vo Volebnom programe MKS – časť „Regionálny rozvoj“ ), tak nech sa sústredia na tú časť svojich aktivít, ktoré majú zmysel. Ktoré nepodkopávajú kľudné spolužitie miešaných oblastí južného Slovenska nápadmi o „zmenách ústavy“, o nedostatku „štátotvornosti“ maďarského obyvateľstva, o myšlienkach autonomizácie Slovenska a pod.. A nech sa snažia, spoločne s inými – nemaďarskými – politickými stranami o zlepšenie životných štandardov obyvateľstva tejto krajiny, ktorá je domovom všetkých, tak Slovákov ako aj Maďarov.

A záverom – nech si nemýlia južné Slovensko s rumunským „Székelyföld „- om (kde žije väčšina maďarov intenzívne sa snažiacich presadiť v Bruseli svoju autonómiu ). A tiež – nech sa obzrú okolo, ako sú riešené národnostné otázky v iných krajinách Európy: na Ukrajine, v „demokratických“ pobaltských štátoch, v Španielsku, Škótsku. Zamrzol by im úsmev. (Tým nechcem povedať, že by som si želala rovnaký stav v SR)

Druhý záver:

Poznám také „porekadlo“: „Dám ti možnosť, ale budeš ju vedieť využiť ? „

Dňa 20.augusta 2020, ktorý je v Maďarsku sviatkom svätého Štefana, uzatvorili v Komárne tri maďarské strany tzv. Deklaráciu o zjednotení. Malé politické strany sa mítingu nezúčastnili. Podľa predstaviteľov troch strán si budú vážiť aj rozdielne názory (L.Sólymos- nový predseda MOST-HÍD) a zjednotenie si vyžiada aj kompromisy (K.Forró- nový predseda SMK). Hlavne chcú riešiť spoločnými silami „problémy Maďarov v SR“. Aké a ako ? To sa ešte nevie. Dokument vznikol bez záväzkov pre strany.

P.S.:

Otázky pre volených zástupcov väčšiny obyvateľstva SR ako aj pre ostatných Slovákov:

– Čo je to za predsedu vlády SR, ktorý nepozná ústavu SR a rozpráva sa s maďarským premiérom takým spôsobom, akoby v SR nemali maďari ústavne zakotvené základné práva a akoby sa tieto ani nedodržiavali (Viď záznam MZV SR zo štátnej návštevy slovenskej delegácie 12.júna 2020 v Maďarsku , kde I.Matovič pri spoločnosm rokovaní s V.Orbánom zdôraznil: „Urobíme všetko pre to, aby príslušníci národnostných menšín boli plnohodnotnými občanmi štátu,..aby sa matky nebáli učiť deti v rodnom jazyku,…aby sa Maďari na Slovensku cítili plnoprávnymi občanmi…“

To myslel pán premiér Matovič akože do r.2020 bolo na Slovensku zakázané, alebo sankcionované používanie maďarského jazyka ? A národnostné menšiny neboli plnoprávne s väčšinovým obyvateľstvom ?

– Prečo nevystúpili slovenskí politici argumentačne proti štvavým prednáškam P.Csákyho v MTV pred voľbami 2020 ?

– Chcú vôbec Slováci, aby ešte existovalo Slovensko ako štát, alebo im je to jedno ? Lebo pri takomto správaní sa volených zástupcov obyvateľstva, a teda aj Slovákov, (lebo „tí hore, to sme my“) ,sa dožijeme úpravy mierovej zmluvy z Trianonu a hranice maďarsko-poľské budú, ako sa raz vyjadril Š. Harabín, v Nízkych Tatrách.

Rozália Mareková