Bratislava 15. októbra (TASR) – Z verejných zdrojov by mali byť financovaní aj neverejní poskytovatelia sociálnych služieb na regionálnej úrovni, osobám odkázaným na sociálnu starostlivosť by mala zostať vyššia suma peňazí po zaplatení úhrady za poskytované služby, zaviesť by sa mali aj určité štandardy, ktoré musia klientom zabezpečiť sociálne zariadenia. Takéto zmeny navrhlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v novele zákona o sociálnych službách, ktorú dnes parlament poslal do druhého čítania. Zákon o sociálnych službách by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2014.
V záujme zvýšiť ochranu príjmu klientov pred neprimeranou úhradou za sociálnu službu, MPSVR SR v novele zákona navrhlo zvýšiť násobky a percentá sumy životného minima, ktoré musia zostať klientovi, ktorý platí za poskytovanie sociálnych služieb. Pri opatrovateľskej službe by sa mala zvýšiť ochrana príjmu klienta z 257,52 eura na 277,33 eura. Osobe, ktorá celoročne býva v sociálnom zariadení, rezort práce navrhol zvýšiť ochranu príjmu z 20 % na 25 % sumy životného minima, čo po novom predstavuje 49,52 eura. Súčasne MPSVR navrhuje určiť aj povinný zostatok z príjmu vo výške 75 % sumy životného minima pre klientov s celoročným pobytom, ktorí nebudú odoberať stravu. V zákone taktiež pribudla aj úprava podmienok kvality sociálnych služieb.
Novela zákona taktiež zavádza takzvané štandardy sociálnych služieb. Ďalším zámerom je rozčleniť skupiny sociálnych služieb tak, aby zodpovedali požiadavkám praxe a z tohto dôvodu sa zavádza nová skupina sociálnych služieb krízovej intervencie a nové druhy sociálnych služieb a odborných činností.
V súlade s procesom prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, rezort práce v novele zákone navrhuje upraviť jednotlivé hmotnoprávne podmienky poskytovania sociálnej služby v pobytových zariadeniach. Cieľom týchto zmien je vytvoriť také podmienky, aby klient zotrval čo najdlhšie v prirodzenom prostredí. To by sa malo zabezpečiť napríklad obmedzením kapacity pobytových zariadení sociálnych služieb, nemožnosťou registrácie zariadení presahujúcich zákonom stanovenú kapacitu, neumiestňovaním detí a mládeže do celoročných pobytových zariadení typu domova sociálnych služieb.