Dodal, že Rusko považuje súčasný ukrajinský režim za nelegitímny. “Miera legitimity režimu alebo prezidenta zvoleného 25. mája, ak sa voľby uskutočnia, nebude podľa môjho názoru úplná,” vyhlásil Naryškin.
V rozhovore pre ruskú televíziu Naryškin uviedol, že si vie len ťažko predstaviť, že by voľby na Ukrajine mohli byť legitímne, keď v regiónoch, kde žije väčšina obyvateľstva, prebieha protiteroristická operácia s použitím armády. Súčasne však upozornil, že ich neuskutočnenie by viedlo k “ešte smutnejšej situácii”. “Z dvoch ziel treba vybrať to objektívne menšie,” dodal.
Naryškin vyjadril presvedčenie, že urovnanie krízy na Ukrajine je ešte stále možné, aj keď “konflikt už zašiel priďaleko”.
“Ešte stále sú tu rezervy a zdroje, aby sa kríza zastavila a eskalácia znížila,” dodal.
Spresnil, že ide v prvom rade o vnútroukrajinský problém, ktorého riešenia si vyžaduje dialóg. Dialóg zainteresovaných strán by mal podľa Naryškina vyústiť do celospoločenskej dohody, ktorá by mala byť zakotvená aj v ústave. Podčiarkol, že Rusko je ochotné podporiť tento proces diplomaticky i politicky.
Uvalenie sankcií na Rusko zo strany EÚ a USA označil Naryškin za “absurditu”. Uviedol, že “nedokáže pochopiť logiku”, prečo bol do zoznamu osôb, na ktoré boli uvalené adresné sankcie, zaradený aj on. “Naozaj si mysleli, že zmením svoj názor, pozíciu ohľadom pripojenia Krymu k Rusku? Nikdy svoj názor nezmením. Som úprimne hrdý na to, že som sa podieľal na tejto historickej udalosti,” uviedol Naryškin.
Nové, v pondelok uvalené, sankcie EÚ, ktoré sa týkajú 13 jednotlivcov a dvoch firiem, označilo Rusko za neprijateľné a nekonštruktívne. Ruské MZV v uplynulom období neraz upozorňovalo na zodpovednosť západných politikov, vrátane politikov z USA a krajín NATO, za eskaláciu napätia na Ukrajine, pretože nabádali ukrajinských radikálov k zmene režimu na Ukrajine, uviedla RIA Novosti.
jf