Slovensko 30. decembra (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Rok sa chýli ku koncu. Práve tých niekoľko posledných sviatočných dní v roku zvykneme tráviť so svojimi blízkymi. Mám čerstvo pred očami, ako som ich prežila ja. Štedrý večer, stretnutie s rodinou, chvíle so súrodencami a s malou neterou, cesta do Kremnických vrchov a zahrievacie kolo na bežkách s priateľmi. V jeden deň tohto sviatočného týždňa som mala ráno špeciálny budíček. V izbe nado mnou vysypala na zem hračky moja neter Nela. Vzápätí sa ozval smiech a radostné „jaaaj“. Asi by som nebola nadšená, keby ma takto zobudil niekto dospelý. Ale dieťa si to môže dovoliť, má veľkú moc. V ten istý deň „použila“ svoju zázračnú moc ešte raz – schádzali sme sa na raňajky a v kuchyni znela rezká hudba. Nelka stála pri rádiu a tancovala – pokrčila kolienka a pohupovala sa do rytmu. V snahe naučiť ju nové tanečné kreácie začali sme jej predvádzať otočky, poskoky, pohyby rukami a onedlho tancovala celá kuchyňa. „Nelka, takto!“ „Pozri, Nelka, rúčku hore a otoč sa!“ S úsmevom nás všetkých pozorovala a napodobňovala. Bola to vzácna chvíľa – nie som si totiž istá, či by sme sa dali do tanca, keby tam malá Nela nebola. Možno by sme si len popriali dobré ráno, dobrú chuť, sadli k stolu a pustili sa do jedla rozprávajúc o počasí a iných nedôležitých veciach. Ale takto sme mali veselé raňajky konštatujúc, že sme pekne bláznivá rodina a keby nás tak niekto videl, čo by si asi pomyslel?
Celkom prirodzene túžime sviatočný záver roka tráviť so svojimi najbližšími. Vianoce s rodinou, Silvestra s priateľmi. Chceme byť s ľuďmi, s ktorými sa cítime príjemne a uvoľnene. Spoločne sa podielame na vytváraní sviatočnej atmosféry a pohody. Rok sa chýli ku koncu a na uvítanie toho nového vyhľadávame spoločnosť tých, s ktorými by sme ho chceli prežiť.
„Bolo fajn.“ – napísala mi sestra, keď sme sa z rodného hniezda po Vianociach rozbehli každý svojou cestou. Je to také „fajn“, ktoré si človek dlho nesie so sebou všade, kam ide. Kremnické vrchy nás privítali ponukou zapnúť bežky a vyraziť na zasnežené pasienky. Po dlhšom čase sme sa stretli s priateľmi a pri prekonávaní vetra a zľadovatenej dráhy som si uvedomila, že je nám spolu fajn a každý z nás prispel tým svojím „fajn“, ktoré si priniesol so sebou.
S príchodom nového roka si ľudia zvyknú dávať rôzne predsavzatia, aby bol lepší ako ten predošlý. Pre mnohých je to príležitosť niečo „vymazať“ a začať nanovo. Niekto si zas robí obavy, aký ten rok bude. Nerobím si predsavzatia a nechcem začínať nič nanovo. Nemám ani obavy z toho, aký bude ďalší rok. Keď sa obzriem naspäť, vybavia sa mi všetky fajn chvíle strávené s rodinou a s priateľmi, prechádzky prírodou, túry po hrebeňoch našich hôr, lyžovačky a túry na bežkách. Odnášam si z tohto roka jedno veľké „fajn“ a teším sa na to, ako ma bude sprevádzať celým nastávajúcim rokom. Nový rok bude skrátka fajn.
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno