Vedci zároveň tvrdia, že dievčatá majú dvakrát väčšiu šancu získať jednotku z matematiky a takmer päťkrát väčšiu šancu na jednotku z češtiny ako chlapci. A to aj napriek tomu, že dievčatá mali v matematike testov PISA horšie výsledky.
Podobné výsledky preukázala aj stredoškolská analýza spoločnosti Scio, ktorá uvádza, že chlapci hoci majú lepšie vedomosti ako ich spolužiačky, dostávali horšie známky. Toto tvrdenie vychádza z porovnania písomnej práce Scio v predmete matematika a známky na poslednom vysvedčení. Výsledky hovoria, že chlapci, ktorí dostali na poslednom vysvedčení trojku, mali v testoch lepšie výsledky ako dievčatá, ktoré boli oznámkované dvojkou.
Štúdia uvádza, že analýza preukázala opačné výsledky, ako preukazujú feministicky orientované výskumy. V českom vzdelávacom systéme známkovanie pôsobí v neprospech chlapcov, ktorí sú za rovnaké vedomosti klasifikovaní horšie ako dievčatá.
Pohlavie žiaka má spoločne s jeho sociálnym pôvodom veľký vplyv aj na rozhodovanie o ďalšom pokračovaní v štúdiu. Dcéra vysokoškolsky vzdelaných rodičov má v porovnaní s rovnako schopným synom rodičov, ktorí majú stredoškolské vzdelanie bez maturity, mnohonásobne väčšiu šancu dostať sa na gymnázium a potom pokračovať v štúdiu na vysokej škole, uviedol svoj názor Matějů. Zároveň dodáva, že tieto tendencie môžu viesť u chlapcov k zhoršovaniu predstáv o životnom úspechu, čo sa nakoniec prejaví problémovým správaní, vrátane násilia a kriminality.
Sociológovia teda navrhujú v prípade preukázania, že vysoký podiel žien-učiteliek je príčinou pozitívnejšieho školského hodnotenia dievčat, má táto skutočnosť viesť k snahám o zvýšenie zastúpenia mužov v učiteľskom povolaní. Matějů a Simonová to prirovnali k tvorbe kvót počtu žien vo vede, technických odboroch a manažérskych pozíciách.
Analýza sociológov do istej miery vysvetľuje aj súvislosť medzi školským znevýhodňovaním chlapcov a faktom, že muži s rovnakým vzdelaní, schopnosťami a na rovnakej pozícií majú vo všeobecnosti vyššie platy ako ženy. Matějů a Simonová odkazujú na nemeckú štúdiu, podľa ktorej disproporcie v mzdách môžu mať vplyv na nespravodlivé známkovanie počas štúdia, ktoré nezodpovedalo skutočným vedomostiam.



















