Nová „súdna mapa“ je pokusom pomeniť sídla súdov a ich štruktúru, na čo by malo Slovensko dostať pol miliardy z európskych peňazí. A je to zároveň pekná šanca na povymieňanie nepohodlných sudcov za „tých správnych“, vyznávajúcich tie správne politické hodnoty – a najmä spriaznených s pani ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou.

Kolíková to tu dva roky v podstate valcovala: pripravovala svoju reformu súdnictva ako malý napoleón, ignorujúc protesty a pripomienky odborníkov, opozície či verejnosti. Až príliš pružne sa prispôsobila OĽaNO štýlu „teraz sme ovládli všetko a môžeme si robiť, čo chceme“ a svoj návrh reformy justície pripravila ako svoj pomník na večné časy – podľa mnohých ľudí z justície neodborne a príliš zjavne politicky a mocensky účelovo.

Prvý návrh zákona, s ktorým prišla do pripomienkového konania, bol jeden balík, v ktorom to bolo všetko pohromade. Stretol sa však s obrovským množstvom pripomienok, z ktorých veľmi skoro vzišla aj tzv. hromadná pripomienka, na ktorú ministerka bola zo zákona povinná reagovať. A keďže na oprávnené výhrady jednoducho neexistujú argumenty, urobila to rafinovane: návrh stiahla bez toho, že by ho predložila do parlamentu, rozčlenila ho do štyroch samostatných zákonov a skúsila ich presadiť postupne. Podvod? No ale to je také nepekné slovo…

Pýcha predchádza pád

Ibaže asi sa prílišná arogancia predsa len nevypláca, pretože sa stalo to, čo by ešte prednedávnom mnohí neočakávali: z jej návrhov prešiel iba jeden, ostatné poslanci nepustili do druhého čítania. Samozrejme, opozícia hlasovala proti, ale okrem nej aj poslanci koaličného hnutia Sme rodina a odídenci z klubu Za ľudí.

Možno zohralo určitú rolu aj zlé načasovanie hlasovania: je príliš krátko po škandalóznom schválení tej judášskej zmluvy o odovzdaní slovenských vojenských letísk do rúk cudzincov, pri ktorom boli poslanci hnutia Sme rodina v podstate znásilnení, aby hlasovali za zmluvu. Tým si pod sebou výrazne podpílili konár a skomplikovali šance do budúcich volieb, a preto sa teraz predseda hnutia Boris Kollár snaží to nejako nahnevaným voličom kompenzovať – a odniesla si to Kolíková so svojou reformou justície.

Ale skôr je asi pravdou, že to Kolíková jednoducho robila príliš hlúpo: s tým totalitným prístupom to prehnala, príliš veľa ľudí pobúrila a možno hrala príliš vysokú hru. Neuvedomila si, že jej pozícia vo vláde vôbec nie je taká silná, ako ju možno presviedčajú jej priatelia (možno z nejakého veľvyslanectva?). Počas tých dvoch rokov si získala nepriateľov (a nepriateľky) v strane Za ľudí, s ktorou do parlamentu prišla, a keďže teraz už kope za Sulíkovu stranu SaS, je v podstate v akejsi vnútornej opozícii proti hlavnému koaličnému hnutiu OĽaNO (vojna medzi lídrami SaS a OĽaNO je všeobecne známa).

Zo slávnej reformy toho veľa nezostalo…

Výsledok Kolíkovej snaženia? Momentálne to vyzerá na zrušenie už iba štyroch z 54 okresných súdov, oproti pôvodným 24 súdom. Toto už ťažko nazvať reformou a už zďaleka to nebude takým komfortným priestorom na vymieňanie sudcovských pešiakov aj vyšších figúr, ako si možno predstavovala Kolíková a jej priatelia. A najmä, Slovensko na takúto „reformu“ možno ani nedostane sľúbenú sumičku pol miliardy bruselských eur.

Človek by povedal, že potom, aké antipatie a všeobecnú kritiku táto osoba počas svojho pôsobenia vo funkcii za tie dva roky dokázala nahonobiť, a potom, akým debaklom sa skončila jej slávna reforma, že to zabalí a hodí do ringu uterák. Ale kdeže – to nie je jej štýl. Čo tam po nejakej sebareflexii – kým ju z ministerského kresla nevytiahnu žeriavom, ani sa z neho nepohne.

Napriek všetkému, o jej poslaní kadeľahšie neuvažuje ani financpremiérov premiérsky figurant Eduard Heger, napriek tomu, že narieka, že výsledok hlasovania o Kolíkovej reforme ohrozuje vyplatenie bruselských peňazí z „plánu obnovy“.

Príde junta (a my s ňou) o pol miliardy dolárov?

Prečo? Brusel totiž potrebuje mať justičnú reformu na Slovensku „odfajknutú“ do konca apríla, ale tie tri neúspešné zákony môžu byť opätovne predložené do parlamentu až o šesť mesiacov, teda niekedy koncom leta.

Píše o tom vo svojom blogu sudkyňa Dana Jelinková: „Citujem z Praktického sprievodcu prácou poslanca, VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky, Bratislava 2020, strana 24: Ak národná rada návrh zákona neschválila v ktoromkoľvek čítaní, nový návrh možno v tej istej veci podať najskôr o 6 mesiacov odo dňa neschválenia zákona okrem prípadov, ak ide o návrh zákona, ktorý národná rada vrátila navrhovateľovi zákona na dopracovanie, o návrh zákona o štátnom rozpočte a návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy, ktorých rozpočty schvaľuje národná rada, a ktoré sa opätovne predkladajú za podmienok podľa osobitného zákona.

Tak si to zosumarizujme. Národná rada SR neschválila tri návrhy zákonov z dielne ministerky spravodlivosti o súdnej mape. V prípade neschválených návrhov sa nejedná o ani jeden z prípadov, kedy možno skôr ako o 6 mesiacov podať návrh na nové schválenie v tej istej veci.“ (Blog Dany Jelinkovej viď tu)

Je teda dosť reálne, že vládnej junte tieto peniaze prekĺznu medzi ich poctivými antikorupčnými prstami. Vec však ešte nemajú úplne prehratú. Predstavte si, čo ministerka Kolíková vymyslela.

„Technické riešenie“? Alebo obyčajný podvod?

Opäť zacitujme z blogu Dany Jelinkovej: „Dočítala som sa, že pani ministerka spravodlivosti našla technické riešenie situácie. Prilepiť neschválené návrhy zákonov k inému návrhu zákona, ktorý prvým čítaním prešiel. Úplne najradšej by som sa dočítala, že pani ministerka našla legálne, projustičné a proobčianske riešenie. Ok, žijeme čudnú dobu. Stačí technické riešenie. Zdá sa, že nie je dôležitý proces, výsledok sa ráta.“

Pani ministerka sa teda rozhodla tú istú vec presadiť cestou doplnenia k inému návrhu zákona, ktorý prešiel prvým čítaním. „Tak nejako si predstavujem nie že ohýbanie práva, ale znásilnenie práva. Učebnicový príklad,“ komentuje to Jelinková. A my to povedzme celkom otvorene, tak ako to je: ide tu o obyčajný podvod, typický pre juntu, ktorá momentálne vládne v tejto krajine. Ale úprimne: čuduje sa tomu ešte niekto?

Ivan Lehotský

Vzájomne si pomáhame

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.