Vzostup postamerického sveta sa nezačal počas Bidenovej vlády, ale zdá sa, že prezident Joe Biden a washingtonský zahraničnopolitický establišment robia všetko pre to, aby ho urýchlili.

Spôsob, akým Bidenova administratíva rieši ukrajinskú a taiwanskú krízu, a jej posadnutosť šírením americkej revolúcie “prebudenia” v zahraničí odcudzuje mnohých skutočných alebo potenciálnych spojencov Spojených štátov.

Mnohí ľudia na celom svete vnímajú, že USA sa stávajú príliš roztrieštenými a polarizovanými na domácej scéne a že domáce kultúrne vojny príliš ovplyvňujú ich medzinárodné správanie a hrozí, že sa ich domáca roztrieštenosť a polarizácia rozšíri aj do iných častí sveta.

Okrem toho medzi mnohými ďalšími svetovými lídrami, ktorí nikdy neboli USA veľmi naklonení, rastie pocit, že ich rastúca vnútorná roztrieštenosť a nestála zahraničná politika v kombinácii s rastom Číny poskytujú jedinečnú príležitosť na urýchlenie prechodu k novému, postamerickému globálnemu poriadku.

Zdá sa, že Macronova nedávna štátna návšteva Číny predstavuje prvý typ reakcie. Počas návštevy Macron vyzval na “strategickú nezávislosť” od USA, keďže podľa neho “veľkým rizikom”, ktorému Európa čelí, je “zaplietanie sa do kríz, ktoré nie sú naše”. Navrhol tiež, aby sa Európa stala menej závislou od USA v oblasti zbraní a energie a menej závislou od “exteritoriality amerického dolára”. Výzvu na menšiu strategickú závislosť od USA zopakovali aj ďalší európski lídri vrátane predsedu Európskej rady, ktorý povedal, že EÚ by nemala “slepo, systematicky nasledovať” Washington.

Lulova štátna návšteva Číny, ktorá prišla krátko po Macronovej návšteve, zrejme predstavuje druhý typ reakcie na americké ťažkosti pri zachovávaní starého medzinárodného poriadku. Lula pricestoval do Číny s viac ako sedemdesiatčlennou delegáciou. Okrem toho do Číny priletelo viac ako dvesto brazílskych obchodných lídrov, aby sa zúčastnili na stretnutiach a podujatiach súvisiacich s oficiálnou návštevou. Medzi oboma vládami bolo podpísaných pätnásť dohôd na témy ako veda, informačné technológie, poľnohospodárstvo a investície.

Počas pobytu v Číne sa Lula zúčastnil na inaugurácii bývalej brazílskej prezidentky Dilmy Rousseffovej za novú prezidentku banky BRICS v Šanghaji. “Každý večer,” povedal vo svojom prejave, “sa sám seba pýtam, prečo musia všetky krajiny založiť svoj obchod na dolári.” Ďalej sa pýtal: “kto rozhodol, že to bude dolár po zániku zlatého štandardu?”

Navštívil aj sídlo spoločnosti Huawei a vyhlásil, že ide o “demonštráciu toho, že chceme svetu povedať, že vo vzťahu s Číňanmi nemáme žiadne predsudky a že Brazílii nikto nebude brániť v tom, aby zlepšila svoje vzťahy s Čínou”. Keď ukončoval svoju návštevu, oznámil, že strategické partnerstvo s Čínou je súčasťou širšej vízie medzinárodného poriadku: “Chceme zvýšiť úroveň strategického partnerstva medzi našimi krajinami, rozšíriť obchodné toky a spolu s Čínou vyvážiť svetovú geopolitiku.”

Ako tradičný protiamerický latinskoamerický ľavičiar verný svojim dlhoročným súdruhom v regióne bol pre menej zaujatých pozorovateľov zrejmý, že v súboji medzi USA a Čínou sa postaví na stranu Číny. Žiadny seriózny analytik, ktorý aspoň trochu poznal Lulove ideologické preferencie a lojalitu, nemohol úprimne veriť, že keď bude stáť pred voľbou medzi starým poriadkom vedeným Američanmi a novým čínskym alebo multipolárnym poriadkom, rozhodne sa pre ten prvý. Napriek tomu Bidenova administratíva (a v širšom zmysle západné elity) oslavovali Lulovo nahradenie Bolsonarom, pravdepodobne najviac proamerickým brazílskym prezidentom v histórii krajiny.

Lula je západnými analytikmi často vykresľovaný ako “pragmatik”, na rozdiel od ideológov, ako je venezuelský Maduro. Lula však nikdy pred nikým neskrýval, že je primárne verný latinskoamerickej ľavici a tým istým cieľom, ktoré ju už desaťročia mobilizujú a zjednocujú. Podobne ako jeho súdruhovia, aj on vždy považoval západný (a najmä americký) “imperializmus” alebo jednoducho hegemóniu USA v regióne za hlavného (ak nie hlavného) nepriateľa, proti ktorému treba bojovať.

Na dosiahnutie úspechu v tejto oblasti by bola potrebná hospodárska a politická jednota Latinskej Ameriky, a preto sa snaha o takúto jednotu stala základom Lulovej politickej vízie. To, že vnímal odtlačky prstov USA v operácii, ktorá viedla k zániku jeho politickej strany, odstaveniu Rousseffovej od moci a jeho zatknutiu, mohlo len zvýšiť jeho odhodlanie pracovať na nových regionálnych a globálnych poriadkoch, ak sa naskytne príležitosť.

Lulova návšteva Číny sa uskutočnila len štyri a pol mesiaca po tom, ako sa ujal funkcie brazílskeho prezidenta na tretie funkčné obdobie. Jeho trochu búrlivé a sporné volebné víťazstvo v roku 2022 najtesnejším rozdielom v histórii brazílskych prezidentských volieb západné elity nadšene oslavovali.

Len niekoľko rokov predtým Lula upadol do nemilosti tých istých elít, keď on, devätnásť členov jeho politickej strany a manažéri, ktorí pracovali pre štátne spoločnosti počas jeho a Rousseffovej vlády, išli do väzenia za to, čo mnohí označovali za jeden z najväčších korupčných škandálov v moderných dejinách.

Ilustratívnym príkladom zmeny postoja západných elít k Lulovi sú verejné vyhlásenia Baracka Obamu o ňom v priebehu rokov. V roku 2009 počas stretnutia skupiny G20 Obama na privítanie Lulu povedal: “a označil ho za “najpopulárnejšieho politika na svete”. O jedenásť rokov neskôr však Obama v jednej zo svojich niekoľkých autobiografií napísal, že Lula “mal údajne škrupule šéfa Tammany Hall” a že “kolovali chýry o vládnom kumpánstve, výhodných dohodách a úplatkoch, ktoré sa pohybovali v miliardách”.

Do roku 2022 boli západné elity opäť zamilované do Lulu. Je zrejmé, že to, čo zmenilo vnímanie Lulu od roku 2009 do roku 2022, bol vzostup pravicovo-populistických hnutí na celom svete okolo roku 2016 a v prípade Brazílie zvolenie Jaira Bolsonara v roku 2018.

V roku 2019 brazílsky najvyšší súd rozhodol, že Lula by mal byť prepustený z väzenia po tom, čo zostal za mrežami 580 dní, kým sa nevyčerpajú všetky odvolania v súvislosti s jeho odsúdením za korupciu a pranie špinavých peňazí. V roku 2021 zrušil predchádzajúce rozhodnutia súdov, pričom tvrdil, že nižší federálny súd, ktorý ho odsúdil, nemal právomoc a že sudca zodpovedný za jeho pôvodné odsúdenie bol zaujatý. Z jedenástich trestných obvinení proti Lulovi bol v troch prípadoch vyhlásený za nevinného a ostatné konania boli predpísané alebo zrušené. Lula sa stal slobodným človekom a mohol sa opäť uchádzať o politickú funkciu, čo aj urobil, keď začal prezidentskú kampaň, ktorá ho po tretí raz poslala do Palácio do Planalto.

Keď sa Lula ujal funkcie, západní lídri mali veľké očakávania, že Brazília bude viac spolupracovať v dvoch svojich hlavných súčasných prioritách: v oblasti klimatických zmien (a najmä v súvislosti so zachovaním amazonského dažďového pralesa) a v súčasnom boji proti vnímanej hrozbe, ktorú predstavujú autoritárske štáty pre liberálny medzinárodný poriadok, a najmä v ich úsilí pomôcť Ukrajine v jej odpore proti ruskej invázii.

Po takmer štyroch mesiacoch Lulovho prezidentovania sa zdá, že nová Brazília nesplnila západné očakávania na oboch frontoch. V oblasti životného prostredia sa odlesňovanie Amazonky skôr zvýšilo, ako znížilo. Pokiaľ ide o očakávanú podporu cieľa zachovania medzinárodného poriadku pod vedením USA proti vnímaným autoritárskym hrozbám, Lula západné očakávania odmietol. Keď nemecký kancelár Olaf Scholz pricestoval do Brasílie, aby sa pokúsil presvedčiť Lulu, aby prispel k vojnovému úsiliu vo východnej Európe poskytnutím munície do nemeckých protilietadlových diel, Lula ju odmietol poskytnúť.

Počas stretnutia so Scholzom povedal, že hoci je presvedčený, že Rusko nemalo napadnúť Ukrajinu, zároveň sa domnieva, že zodpovednosť za vojnu by sa nemala pripisovať len Rusku. “Ale stále si myslím, že keď jeden nechce, dvaja nebudú bojovať,” vyhlásil. Odvtedy Lula urobí niekoľko ďalších verejných vyhlásení o vojne, ktoré ho dostanú do čoraz väčšieho rozporu so Spojenými štátmi, napríklad že Ukrajina by mala Rusku odstúpiť Krym a že Spojené štáty by mali prestať stimulovať vojnu a usilovať sa o mier.

Medzitým umožnil iránskym vojnovým lodiam zakotviť v Riu de Janeiro, obnovil vzťahy s venezuelským Madurom a vyslal emisára, aby sa s ním a potom s Putinom stretol v Rusku, a krátko po návrate z Číny privítal v Brasílii ruského ministra zahraničných vecí Lavrova. Počas stretnutia s Lavrovom brazílsky minister zahraničných vecí novinárom povedal, že Brazília je proti sankciám voči Rusku a vyzval na okamžité prímerie na Ukrajine.

Čína si zvolením Lulu zabezpečila dôležité víťazstvo. Zabezpečila si pevnejšie väzby s kľúčovou latinskoamerickou krajinou. A zároveň Bidenova oslava Lulu a nepriateľstvo voči Bolsonarovi odcudzili tých v Latinskej Amerike, ktorí tradične podporovali užšie vzťahy s USA, čím sa potenciálne znížila ich váhavosť pri akceptovaní prítomnosti Číny v regióne.

Inými slovami, Bidenovi sa podarilo znepriateliť si tých, ktorí tradične podporujú užšie vzťahy s USA, a zároveň sa mu podarilo upevniť vzťahy medzi Čínou a tými, ktorí sú tradične voči USA v regióne nepriateľskí.