NITRA: Slovenský pravek spoznávame vďaka peniazom zo zahraničia

Nitra 20. novembra (TASR) – Slovenskí archeológovia zápasia s nedostatkom peňazí. Ako pred časom skonštatoval riaditeľ Archeologického ústavu (AÚ) SAV v Nitre Matej Ruttkay, chýbajú peniaze na výskumy i na ďalšiu vedeckú a prezentačnú činnosť. Aj napriek nedostatku peňazí sa však vedcom podarilo aj tento rok dosiahnuť viaceré úspechy pri výskume našich najstarších dejín. V časoch, keď Archeologický ústav (AÚ) SAV v Nitre dostáva zo štátneho rozpočtu peniaze iba na nevyhnutné prevádzkové náklady, pomáhajú zachraňovať slovenskú vedu peniaze zo zahraničia. Vďaka nim sa aj tento rok podarilo zrealizovať viaceré výskumy na západnom i strednom Slovensku. „Ide napríklad o výskum vo Vrábľoch v okrese Nitra, kde je významná osada z doby bronzovej, ktorá bola väčšia ako známe grécke Mykény. Ide o projekt spolufinancovaný z nemeckej grantovej agentúry Deutsche Forschungsgemeinschaft (DFG) v Römisch-Germanischen Kommission vo Frankfurte nad Mohanom,“ hovorí zástupca riaditeľa AÚ SAV v Nitre Ivan Chebeň.

Tento rok sa s nemeckým DFG podarilo podpísať dohodu aj na výskum osady z mladšej doby kamennej, rovnako vo Vrábľoch. Realizovali sa tu geofyzikálne merania, ktoré sú schopné zachytiť a zmerať anomálie pod zemou. Vďaka tomu sú vedci schopní „nazrieť“ pod povrch zeme bez toho, aby museli kopať výskumné sondy. „Je zameraných takmer 20 hektárov, na ktorých sa nachádza sídlisko zo staršieho neolitu. Ide o prvých roľníkov na našom území, konkrétne o kultúru s lineárnou keramikou. Geofyzikálny prieskum tu zachytil pozíciu jednotlivých pôdorysov takzvaných dlhých domov, máme tu doloženú ohradenú osadu. Tento rok tu bol aj sondážny výskum, ktorý dom najstarších roľníkov zachytil tam, kde ho našli geofyzikálne merania,“ hovorí Chebeň. Rovnakou metódou sa archeológom podarilo nájsť a zamerať aj sídlisko z mladšej doby kamennej v Čiernych Kľačanoch v okrese Zlaté Moravce. „Sú tam tiež pôdorysy domov a s najväčšou pravdepodobnosťou bola aj tam priekopa, aby bolo istým spôsobom chránené. Keď sa zoženú financie, buď sponzorské, alebo sa získajú cez projekt, tak sa tam určite uskutoční výskum, minimálne na overenie nameraných objektov,“ povedal Chebeň.

Peniaze z nemeckej grantovej agentúry DFG pomáhajú našim vedcom skúmať aj spôsoby, akými sa pri pravekej ťažbe získavala medená ruda. V spolupráci s univerzitou v Bochume v Nemecku sa tento rok robil výskum v Ponikách v okrese Banská Bystrica. „Šlo o takzvanú montánnu, teda banskú archeológiu. V Ponikách sa robil výskum v zaniknutej banskej štôlni, kde je šanca nájsť miesta, ktoré by skutočne doložili pravekú ťažbu medenej rudy, minimálne v období staršej doby bronzovej. Okrem toho sa nám podarilo zrealizovať aj prieskum v Španej Doline,“ hovorí Chebeň. Peniaze zo zahraničia pomáhajú slovenskej archeológii aj pri záchrane unikátnych nálezov z hrobky germánskeho kniežaťa, ktorú objavili v roku 2005 v Poprade. Vzácne pamiatky sa v rámci medzinárodného projektu reštaurujú v špecializovaných laboratóriách v Nemecku. Peniaze od zahraničných partnerov a sponzorov musia pomáhať slovenskej vede aj pri výskume rozsiahleho a významného slovanského hradiska v Bojnej, či pri výskume v Cinobani.

UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukový záznam