Nitra 21. augusta (TASR) – Nádherný plášť z peria našiel visieť v jedno jarné ráno na vetve pínie rybár Hakuryo. Keď si ho chcel zobrať domov, zjavila sa pred ním nebeská panna a poprosila ho, aby jej plášť vrátil. Na oplátku predviedla rybárovi tanec, ktorým opísala mesačný palác a velebila krásy pobrežia Mihono-Matsubara. Príbeh rybára a tanec nebeskej panny v podaní členov divadelnej skupiny Yamamoto Noh-gakudo z Osaky mohli dnes vidieť návštevníci nitrianskeho parku na Sihoti. Divadlo založil Hiroyuki Yamamoto už v roku 1921. Japonskí divadelníci predstavili v Nitre vyše 700 rokov starú formu divadla Nó hraného v maskách.
Divadlo Nó je najstaršou formou japonského hudobného divadla. Príbehy nie sú podávané len formou dialógu, ale aj spevom (utai), tancom a hudobným doprovodom (hajaši). Hlavný predstaviteľ, oblečený do farebného kostýmu z vyšívaného hodvábu, má zvyčajne na tvári lakovanú drevenú masku. Maska zobrazuje starého muža, ženu, božskú bytosť, ducha alebo mladého chlapca. Zakladateľom divadla Nó je herec Kan’ami Kijocugu. Osnovu divadla tvorí nadčasová ľudská situácia alebo emócia, na ktorú ponúka pohľad z viacerých uhlov existencie, pozemskej i nadpozemskej. Hry divadla Nó sú javiskovým vyjadrením filozofie krásy. Kostýmy sa tradične vyrábajú z hodvábnych nití, sú jemných odtieňov so zlatými a striebornými vláknami. Motívy na kostýmoch sa nesú v japonskom duchu, tvoria ich ornamenty, kvety japonskej čerešne sakury, pivónie, pínie, ale aj mraky či stočené draky. Poslanie divadla Nó nespočíva v hlásaní morálky či v samotnom rozprávaní príbehu, jeho cieľom je vyjadrenie krásy. UNESCO v roku 2001 vyhlásilo nógaku za svetové nehmotné kultúrne dedičstvo.