“Niekedy tam zostanú, až kým rybu neuloví rybár,” povedal ichtyológ Jeff Johnson z Queensland Museum, ktorý je spoluautorom štúdie. V jednom prípade našiel živého úhora v rybe, ktorú on sám chytil. “Vzal som ju domov, otvoril a zrazu sa tam začal zvíjať úhor. Bol som prinajmenšom šokovaný,” vyjadril sa.
Tieto úhory prežijú väčšinu života zahrabané v piesku na dne oceánov a hrot využívajú na kopanie. Väčšinou sú dlhé 20 až 30 centimetrov a nie viac ako niekoľko centimetrov široké. Ich dlhé a štíhle telo umožňuje predátorom prehltnúť ich naraz bez toho, aby ich zabili alebo zranili. Následne sa snažia dostať von zo žalúdka, ktorý rozpárajú, čo si predátor ani nemusí všimnúť. “Ryby zvládnu niektoré úrazy. O malom prederavení žalúdka možno ani nevedia,” dodal Johnson.
Uviedol tiež, že komerční rybári informovali, že v útrobách rýb našli aj viacero úhorov. “Je to naozaj bizarný proces, no vyzerá to tak, že sa to deje oveľa častejšie, ako sme si mysleli,” uzavrel.