“Nie, to nie je v Rusku alebo v Číne. To je v EÚ. ” Ovčáček sa pustil do liberálov kvôli protestom v Katalánsku

Barcelona 19. októbra 2019 (HSP/sputnik.cz/Foto:SITA/AP-Joan Mateu)

Zásah polície obuškami a gumovými projektilmi v Katalánsku nenechal chladného hovorcu prezidenta Českej republiky Jiřího Ovčáčka. Ten obvinil českých liberálov z toho, že protesty ignorujú, alebo ich dokonca schvaľujú

V piatok po celom Katalánsku demonštrovalo zhruba pol milióna ľudí. Vadia im mnohoročné tresty väzenia pre katalánskych vodcov, ktorí sa pokúsili odtrhnúť od Španielska. Počas akcie vypukli neporiadky. Demonštranti hádzali Molotovove koktaily a dymovnice, zapaľovali smetné nádoby a vzduchom lietali aj dlažobné kocky.

Polícia reagovala nasadením obuškov, ale aj streľbou gumovými projektilmi. Niekoľkokrát dokonca vchádzala autom do davu, aby ho rozohnala.

„Nie, to nieje v Rusku alebo v Číne. To je v EU: Na jednej ulici sa policajné autá rozbehli veľkou rýchlosťou v snahe ľudí rozohnať. Polícia demonštráciu rozháňala i obuškami i streľbou s  gumovými projektilmi,“ reagoval na zásah polície Ovčáček.

Podľa neho sú liberálni politici a aktivisti v Česku vo svojej podpore demonštrácií vyberaví. Vadia im násilnosti zo strany poriadkových síl a tvrdé tresty pre katalánskych politikov nevadia.

“Teraz budú liberáli mlčať. Ako správni totalitári totiž vidia svet ideologicky. Niekde im slzný plyn vadí, inde tlieskajú, “komentoval ďalej Ovčáček.

Podobným spôsobom reagoval aj komunistický poslanec Zdeněk Ondráček.

Protesty v Katalánsku

V októbri 2017 katalánska vláda organizovala referendum o nezávislosti Katalánska na Španielskom kráľovstve. Zúčastnilo sa ho 43% registrovaných voličov, ktorí sa drvivými 92% hlasmi vyslovili za nezávislosť. Následne miestny parlament vyhlásil nezávislosť. Madridská vláda výsledky neuznala a katalánsku autonómiu naopak obmedzila.

Tento týždeň španielsky Najvyšší súd odsúdil bývalého podpredsedu katalánskej vlády Oriola Junquerasa za podnecovanie vzbury a spreneveru finančných prostriedkov štátu na trinásť rokov väzenia. Ďalší ministri dostali deväť až dvanásť rokov za mrežami. Na bývalého premiéra Carlesa Puigdemonta, ktorý z krajiny utiekol, bol vydaný medzinárodný zatykač. Ten teraz žije v belgickom Waterloo.

Práve vynesenie rozsudku vyvolalo v Katalánsku generálny štrajk. Do nej sa vo väčšine sektorov zapojilo okolo necelých 50%. Spoločnosť Iberia zrušila 12 letov medzi Barcelonou a Madridom a ďalších 36 letov zrušili nízko nákladové aerolinky Vueling. Hlavné cesty do Barcelony zablokovali demonštranti.

Svoje pobúrenie nad rozsudkom aj zásahom polície vyjadril aj predseda hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomio Okamura. Ten tvrdí, že Španielsko, ktoré je členom Európskej únie a NATO, sa násilným spôsobom snaží potlačiť úsilie Kataláncov o sebaurčení. Odsúdil aj absenciu reakcie na počínanie Madridu zo strany EÚ.

“Európska únia sa pritom honosí údajnými demokratickými hodnotami. V prípade Španielska je Európska únia otvorene na strane násilia, ktoré španielska vláda pácha na katalánskom národe a na demokracii, “napísal Okamura na Facebook.

“Katalánski politici boli odsúdení za tú najdemokratickejšiu vec – za to, že zorganizovali ľudové hlasovanie občanov Katalánska (referendum), v ktorom sa občania vyjadrili k svojmu právu na sebaurčenie. Španielska vláda ukázala, že demokracia a sloboda občanov a národov ju nielen nezaujímajú, ale je ochotná ich kedykoľvek násilím potláčať a nemieni nejakú hru na demokraciu tolerovať, “doplnil.

Podľa neho situácia v Katalánsku pripomína turecký zásah proti Kurdom na severe Sýrie. Šéf SPD sa tiež domnieva, že by Česká republika mala byť na strane katalánskych demonštrantov, lebo aj ona v minulosti uplatnila svoje právo na sebaurčenie a odtrhla sa od Rakúskej monarchie.

“Držme im nielen palce a ak je v našich silách, poďme urobiť maximum pre to, aby slobodu spoznali tí, ktorí sú dnes za ňu bombardovaní alebo väznení,” uzavrel.

Nehľadiac na zásah Madridu vo štvrtok 17. októbra predseda katalánskej vlády Quim Torra pohrozil novým referendom o nezávislosti. Torra chce naplniť právo na sebaurčenie v čo najkratšom čase a síce ešte v tomto volebnom období, ktoré končí v roku 2021.