Autor článku Christopher Chantrill v American Thinker ironicky predstavil kroniku „amerického impéria“ ako sled chýb, ktoré trochu zmiernilo slepé šťastie. Je však čas zamyslieť sa nad dňom, keď sa jeho šťastie vyčerpá. Navrhol päťbodový plán, ako sa vyhnúť katastrofe.

Čo si myslieť o dvoch cestách Tuckera Carlsona do Moskvy? Pri prvej návšteve robil rozhovor s prezidentom Vladimirom Putinom. Pri druhej návšteve robil rozhovor s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Všetci „slušní ľudia“ prvú cestu jednohlasne odsúdili, hoci sme od profesora Putina dostali cennú lekciu z ruskej histórie. Už sa neviem dočkať reakcií na druhú cestu.

Posledný týždeň som o tom všetkom hlboko premýšľal a počúval som, čo mi hovorí moje srdce. Čo sa Tucker snaží dosiahnuť, pýtal som sa sám seba? Dokonca som si pozrel šiestu epizódu dokumentárneho seriálu „Celé prezidentské voľby“. Tucker však nikdy nič nevysvetlil.

Takže si dovolím odpovedať zaňho. Myslím si, že všetci čestní ľudia, ktorí nepracujú pre spravodajské služby alebo neslúžia ako ich hlásna trúba, ako napríklad Katherine Maherová v Národnom verejnoprávnom rozhlase (NPR), chcú vedieť viac o globálnom impériu USA. V septembri som sa o to pokúsil na stránkach časopisu American Thinker.

Aby bolo jasné. Súčasné americké impérium je najväčšie v dejinách sveta.

Zamyslime sa nad tým. Čo presne je jeho podstatou? Pozrime sa späť do histórie.

Niektorí povedia, že americké impérium sa začalo občianskou vojnou, keď sa Sever rozhodol urobiť prietrť s otroctvom na Juhu. Myslím si však, že väčšina odborníkov sa zhodne na tom, že sa začalo španielsko-americkou vojnou v roku 1898, ktorá urobila z Filipín kolóniu USA a z fúzatého Theodora Roosevelta jej hrdinu. V roku 1901 nastúpil do úradu, čím sa začalo „fúzaté“ 20. storočie. V roku 1914 Brit bez fúzov Herbert Asquith, ktorého čoskoro vystriedal fúzatý David Lloyd George, podporil fúzatého francúzskeho premiéra Reného Vivianiho a bradatého ruského cára Mikuláša II. a dal sa do boja s fúzatým nemeckým cisárom Wilhelmom II. Všetko to uviazlo v bahne Flámska, až kým do vojny hrdinsky nevstúpil prezident Woodrow Wilson, aby „urobil svet bezpečným pre demokraciu“. Výsledkom bol totalitný komunistický režim v Rusku pod vedením fúzatého Stalina a totalitný nacistický režim v Nemecku pod vedením fúzatého Hitlera. Výborne, Woody, výborne!

Zostávalo urobiť už len jedno. Hladko oholený Franklin Delano Roosevelt vyhlásil v januári 1941 vojnu fúzom svojím prejavom o štyroch slobodách, v ktorom sa rozhodol vrátiť svetu slobodu slova, náboženskú slobodu, slobodu od nedostatku a slobodu od strachu. O necelý rok neskôr, zaútočil fúzatý Japonec Tódžó na Pearl Harbor, čím USA vstúpili do vojny. Výsledok bol opäť zmiešaný: do Nemecka a Japonska sa vrátila demokracia a Británia získala Národnú zdravotnú službu, ale totalitný Stalin obsadil polovicu Európy a najmenšiu nádej na demokraciu v Číne pošliapal totalitný Mao Ce-tung. Len tak ďalej, Frankie, len tak ďalej!

Zostávalo už len jedno. USA postavili na čelo CIA fúzatého Allena Dullesa a začali studenú vojnu proti sovietskemu Rusku a maoistickej Číne. Odborníci sa zhodujú, že atentát na prezidenta Kennedyho – takmer dva roky po tom, čo v roku 1961 vyhodil Dullesa – bol čistou náhodou.

A tak americké impérium vstúpilo do svojej slávnej éry, keď spravodajské služby dirigovali voľby, organizovali prevraty, vysielali do sveta prostredníctvom Hlasu Ameriky a opäť sa snažili zabezpečiť svet pre demokraciu prostredníctvom množstva mimovládnych organizácií a amerických jednotiek vo viac ako 40 krajinách. Na ďalšie zabezpečenie sveta boli potrebné vojny v Kórei, Vietname a na Ukrajine a na Blízkom východe, aby sa upokojil hnev moslimov a Arabov.

Čo si však máme myslieť o americkom impériu teraz, keď sa prezident Trump stýka s ukrajinským prezidentom Zelenským a korunovnými hlavami Európy v čerstvo zrekonštruovanej katedrále Notre Dame v Paríži, ktorú požehnala juhoafrická operná speváčka Pretty Yende, ktorá nám zaspievala „Amazing Grace“?

Áno, uvedomujem si, že vojna fúzov, ktorej stručnú verziu som vám práve poskytol, nie je súčasťou oficiálneho kurzu dejepisu. Verím však, že môj pokus predstaviť kroniku amerického impéria ako reťazec chýb, trochu zmiernený slepým šťastím, je lepší ako súčasný ľavicový príbeh, ktorý sa zužuje na rasizmus, osadnícky kolonializmus a genocídu v Palestíne.

Som presvedčený, že je načase myslieť na deň, keď sa naše šťastie vyčerpá, a začať konať skôr, než naše nahromadené chyby povedú ku katastrofe porovnateľnej s útekom z Kábulu v roku 2021, len väčšej. Takže tu je môj geniálny päťbodový plán.

– Znížiť naše členstvo v NATO na štatút pozorovateľa – aby naši európski poskoci mohli znova narásť.
– Zaútočiť na Indiu a vraziť klin medzi Rusko a Čínu.
– Poslať CIA a jej prisluhovačov do Iránu, aby zmenili režim (najmä po minulom týždni!).
– Vráťte našich chlapcov domov, aby americkí vojaci boli rozmiestnení len v 7,62 krajinách namiesto 44.
– Napokon, napadnúť Kanadu, aby sme dosiahli spravodlivosť pre vzbúrených kamionistov. (Ak niečo, tak je to vtip, synku.)

Nepáči sa ti to? Máš lepší nápad? Potom si vypočujme tvoj päťbodový plán, senátor. A pokiaľ možno bez okolkov.

Christopher Chantrill vedie blog „The Common Manifesto“ a webovú stránku o vládnych výdavkoch USA

Prečítajte si tiež:

• Šok pre progresívcov. Zuckerbergova Meta venovala 1 milión dolárov na Trumpov inauguračný fond. Čoskoro pribudne ďalšie zaujímavé meno
• Trumpov tím skúma možnosť preventívnych leteckých útokov na Irán