Koncepcia 15-minútového mesta, ktorú spopularizoval francúzsko-kolumbijský akademik Carlos Moreno, má za cieľ urobiť mestá príjemnejšími na život tým, že zabezpečí, aby všetky základné služby – napríklad školy, lekárska starostlivosť a obchody – boli v dosahu krátkej prechádzky alebo jazdy na bicykli.

Vo všeobecnosti ide o to, aby sa znížili dlhé cesty do práce a emisie z automobilov a aby sa zlepšila kvalita života ľudí tým, že sa im zabezpečí prístup ku kvalitným službám v mieste ich bydliska.

V Oxforde to tak nie je.

Správa o tom, že mestská rada prijala plán na prijatie modelu 15-minútového mesta, vyvolala ostrý odpor miestnych skupín a verejných činiteľov, ktorí tvrdili, že úrady plánujú obmedziť obyvateľov na ich bezprostredné okolie a prísne dohliadať na ich pohyb. Zhromaždenie, na ktorom sa minulý mesiac v Oxforde zúčastnili tisíce ľudí, tvrdilo, že protestuje proti plánom prestavať mesto na “uzavreté mesto v stalinskom štýle” a proti prípadnému zotročeniu miestnych občanov.

Pobúrenie rozdúchali populárne pravicové médiá a politici, ktorí sa tejto záležitosti chopili ako poburujúceho príkladu prekročenia právomocí vlády.

“Tu v Spojenom kráľovstve budete mať len 15 minút slobody,” povedala krajne pravicová mediálna osobnosť Katy Hopkinsová, ktorá tento systém prirovnala k uzamknutiam z čias pandémie a tvrdila, že úrady budú používať technológiu rozpoznávania tvárí na policajné sledovanie obyvateľov.

Spravodajský komentátor Mark Dolan odsúdil plán ako “dystopický” a podobne varoval, že mesto plánuje použiť “kamery na rozpoznávanie číselných značiek, ktoré budú nainštalované všade”, aby vytvorilo “kultúru dohľadu, ktorú by mu mohol závidieť aj Pchjongjang”.

Táto otázka sa dokonca dostala do Dolnej snemovne, kde poslanec za stranu Toryovcov Nick Fletcher označil 15-minútové mestá za “medzinárodný socialistický koncept”, ktorého konečným cieľom je “odobrať osobné slobody”.

Hoci tieto alarmujúce tvrdenia o masovom sledovaní a strate osobnej slobody sú skutočne prehnané, obavy a nepokoje, ktoré sa rozpútali v Oxforde, zapadajú do širšieho obrazu miestneho odporu v celej Európe proti ekologickým opatreniam, ktoré sú vnímané ako útok na osobné slobody – najmä ak sa týkajú používania osobných automobilov.

V Bruseli vyvolalo zavedenie nových plánov mobility zameraných na obmedzenie automobilovej dopravy nepokoje vo viacerých štvrtiach, ktoré sa odrazili na hlboko zakorenenej frustrácii z marginalizácie a obáv z gentrifikácie. V Paríži sa rozšírenie cyklistickej infraštruktúry počas pandusu starostky Anne Hidalgovej tiež stretlo so silným odporom.

V Spojenom kráľovstve sa kontroverzia objavuje v čase, keď domácnosti zasiahli vysoké ceny energií a inflácia, a uprostred obáv z nákladov na ekologickú transformáciu, ktorá je podľa niektorých tvrdení nedostupná pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť elektromobily alebo nemôžu jazdiť na bicykli na svoje pracoviská.

Desaťročia úsporných opatrení tiež spôsobili, že sa vyčerpali miestne služby a prehĺbila sa nerovnosť, čo vytvára živnú pôdu pre dezinformácie o opatreniach, ktoré sa zdajú uprednostňovať ekologické ciele pred bezprostrednejšími hospodárskymi a sociálnymi problémami.

Organizátori protestu v Oxforde, skupina “Nie naša budúcnosť”, uviedli, že plánujú bojovať aj v mestách Bath, Bristol, Canterbury a Edinburgh, ktoré podobne prijímajú plány podľa vzoru koncepcie 15-minútového mesta.

Hlavný architekt 15-minútového mesta si v rozhovore pre POLITICO neodpustil poznámku, že tento odpor je symbolom “úrovne šialenstva, ktorú sme v tomto svete dosiahli”.

“Tento druh vyvolávania strachu je podľa mňa niečo veľmi fašistické,” povedal Moreno. “Ale je to aj také absurdné, že to ukazuje, že ľudia, ktorí to kupujú, sú strašne naivní, strašne nevedomí, v súlade s plochozemcami alebo s tými ľuďmi, ktorí si myslia, že svet ovládajú jašterice.”

Moreno povedal, že by bolo “nezmyselné snažiť sa rozumne diskutovať s ľuďmi, ktorí nechcú počúvať rozum.” Zároveň však naznačil, že protestujúci zrejme nepochopili skutočné opatrenia, ktoré sa zavádzajú.

Mestská rada Oxfordu minulý rok schválila 20-ročný plán rozvoja mesta, ktorého cieľom je vytvoriť štvrte, v ktorých sú základné služby dostupné pešo maximálne 15 minút. Zdá sa, že odporcovia si tento záväzok pomýlili so samostatným plánom Rady grófstva Oxford, ktorého cieľom je obmedziť tranzitnú dopravu v meste.

Tento plán – podobný tým, ktoré už platia v európskych mestách ako Groningen a Leuven – by rozdelil mesto na diskrétne zóny, cez ktoré by sa nedalo prechádzať autom; motoristi by boli presmerovaní na okružnú cestu.

Moreno pripustil, že 15-minútové mesto bolo možno vždy predurčené na to, aby sa stalo bojiskom v kultúrnych vojnách.

Koncepciu pozitívne zhodnotilo Svetové ekonomické fórum a Organizácia Spojených národov a nadšene ju prijali medzinárodné organizácie ako C40 Cities, ako aj progresívni politici, napríklad starosta Milána Giuseppe Sala, člen európskych zelených.

Podľa Morena je to druh schválenia, ktorý zaručuje, že ho budú nenávidieť antiglobalistickí, krajne pravicoví odborníci a politici.

Dodal, že je ironické, že konšpiračné teórie okolo oxfordských plánov sa chopili myšlienky, že 15-minútové mesto obmedzí práva jednotlivca.

Zdôraznil, že v jadre je tento model navrhnutý tak, aby ľuďom poskytol väčšiu slobodu tým, že ich zbaví zaťažujúceho dochádzania a ušetrí im čas tým, že im umožní prístup k základným službám v blízkosti.

“Dnes je 80 % mestskej mobility vynútenej, pretože ľudia musia skoro vstávať a dochádzať do školy, na pracoviská, ktoré sú ďaleko od ich domovov,” povedal. “V meste blízkosti, v ktorom sú služby vždy blízko, je mobilita voľbou: Pešo, na bicykli, verejnou dopravou alebo elektrickým vozidlom, idete tam, kam chcete, pretože chcete, a nie preto, že musíte.”

Moreno dodal, že táto myšlienka nie je populárna len medzi progresívnymi politikmi: V Buenos Aires túto koncepciu realizuje stredopravicový starosta Horacio Rodríguez Larreta.

Ben Brittain, člen britskej Konzervatívnej strany a politický poradca, tiež tvrdil, že táto koncepcia by mala osloviť konzervatívcov – aj keď z iných dôvodov.

Myšlienka miestneho života stelesňuje hodnoty ako “komunita, rodina, hrdosť na miesto a národ”, o ktorých politici z radov toryovcov tvrdia, že ich zastávajú, a dodal, že táto myšlienka je v súlade s historickou, “idylickou a čistou verziou Anglicka, nepoškvrnenou priemyslom a automobilmi”.

“Je pochopiteľné, že občania sa obávajú zmeny, a existujú skutočné obavy, že to môže mať finančné dôsledky pre tých, ktorí používajú autá,” dodal. “Myslím si však, že táto koncepcia potrebuje lepší rámec, lepšiu značku.”

V kombinácii s dobrým mestským plánovaním, ktoré zlepší možnosti verejnej dopravy a podporí miestne podniky, bude prechod na 15-minútové mesto “dobrou vecou pre komunity ľudí, ktorí chcú vychovávať rodiny”.

“Podľa mňa je to jasná, konzervatívna politika,” povedal. “Konzervatívci tu majú svoju úlohu, aby sa uistili, že sa to bude správne realizovať.”