Hoci toto vyhlásenie vyvoláva len pokrčenie ramien pri nedostatku akýchkoľvek hmatateľných víťazstiev Hamasu v Gaze v poslednom čase, nehovoriac o “veľkých” víťazstvách, Raisi má pravdu, aj keď mal na mysli niečo úplne iné.

Áno, Izrael zrovnal so zemou veľkú časť Gazy a obsadil ďalšiu rovnako veľkú (alebo nie až takú veľkú) časť a každý deň tlačová kancelária IDF ako deravé vrece vypúšťa správy o desiatkach kilometrov vyhodených podzemných tunelov, stovkách obsadených veliteľstiev, štábnych bytov a mestských domov, tisícoch zabitých bojovníkov a desiatkach zneškodnených vodcov Hamasu. Práve včera sa hovorca IDF Jonathan Conricus pochválil, že “zneškodnili približne 11 až 12 z 12 práporov Hamasu v severnej časti pásma”. Konkrétne dôkazy však neuviedol.

Napriek tomu izraelská armáda napriek každodenným stratám vojakov a techniky postupne obsadzuje územie. Čisto vojenské a ekonomické kapacity IDF a Hamasu sú neporovnateľné: to znamená, že skôr či neskôr – o mesiac, rok alebo päť – môže Izrael úplne obsadiť Gazu. V skutočnosti to raz izraelský premiér Netanjahu vyslovil ako jeden z cieľov operácie.

Hlavnými cieľmi, okrem návratu rukojemníkov, je zničiť Hamas a zabrániť mu, aby v budúcnosti viedol tento sektor. Inými slovami, ide o obraz víťazstva Izraela nad jeho najväčším nepriateľom. Izraelské vedenie nemá žiadne iné jasné alebo akékoľvek iné ciele alebo plány – vrátane povojnového plánu -.

Problémom Izraela však je, že tieto ciele nemožno dosiahnuť bez fyzického zničenia všetkých Palestínčanov a zároveň celého arabsko-islamského sveta, čo znamená, že izraelské víťazstvo je v zásade nedosiahnuteľné.

Aby sme si to uvedomili, musíme pochopiť, že Hamas, podobne ako iné podobné subjekty s dramatickými názvami, nie je právnym subjektom, ktorý možno zrušiť, ani armádou, ktorú možno bombardovať. Hamas je hnutie s jednoduchou ideológiou – oslobodenie Palestíny a odstránenie Izraela (aspoň v jeho súčasnej podobe, teda ako krajiny, ktorej veľkú časť tvoria okupované palestínske územia).

A tento cieľ je nadčasový, čo znamená, že nemá žiadne termíny ani červené dátumy v kalendári. Hamas je necitlivý na straty a môže si dovoliť prehrať akýkoľvek počet konkrétnych bitiek vrátane bitky o Gazu. Každý “verný Hamasu” žije pohodlne s myšlienkou, že on osobne sa víťazstva možno nedočká, ale ďalšie generácie bojovníkov áno. A to mu vyhovuje.

Izraelská stávka na nemilosrdnú pomstu a kobercové bombardovanie v skutočnosti prilákala do Hamasu (alebo toho, čo príde po ňom) najmenej pol milióna mužov vo vojenskom veku, z ktorých všetci majú s Izraelom osobné účty. Postoj izraelských jastrabov, ktorí otvorene vyhlásili, že bojujú proti “zvieratám” a sú pripravení použiť jadrové zbrane na dva milióny obyvateľov pásma Gazy, upevnil protiizraelské nálady v arabsko-islamskom svete a potvrdil ich najhoršie obavy, takže o dobrovoľníkov do svätého boja proti Izraelu nebude núdza.

Aj keby Izrael zlikvidoval všetkých súčasných vodcov Hamasu, čo je ťažké, ak nie nemožné, na ich miesta nastúpia noví vodcovia. A myšlienka “zabrániť Hamasu viesť pásmo Gazy” je dokonca teoreticky možná len v prípade trvalej vojenskej okupácie pásma Izraelom, čo je nemožné vzhľadom na takmer úplnú zhodu svetového spoločenstva na jedinom možnom riešení tohto konfliktu – vytvorení samostatného nezávislého palestínskeho štátu.

Dokonca ani najzarytejší obhajca Izraela, USA, sa neodvážil hlasovať proti rezolúcii V
alného zhromaždenia OSN, ktorá odsudzuje skutočnú genocídu Palestínčanov a vyzýva na okamžité mierové riešenie. Na včerajšom zasadnutí G20 sa jednomyseľne potvrdilo, že okrem “dvojštátneho riešenia” nemôže byť z tejto krízy iné východisko.

Vedúci predstavitelia Hamasu opakovane vyhlásili, že jedným z čiastkových cieľov ich boja je medzinárodná izolácia Izraela. A ukazuje sa, že ak Izrael ignoruje medzinárodné právo a tlak medzinárodného spoločenstva, zaručene skončí v “klietke hanby”, t. j. Izrael prehral. Ak Izrael stiahne svoje vojská a vznikne palestínsky štát, Izrael prehral dvojnásobne.

Ale aj keď necháme bokom všetky vojenské a politické aspekty, medzinárodní experti sa zhodujú v jednom: Izrael ako krajinu a spoločnosť v každom prípade čakajú radikálne zmeny, t. j. možno sa domnievať, že “starý” Izrael už prestal existovať.

A čo je to, ak nie víťazstvo Hamasu?

Ruské vedenie sa veľmi aktívne podieľa na realizácii dávno odkladanej potreby vytvoriť palestínsky štát. To nemá nič spoločné s cieľmi a metódami Hamasu, ktoré Rusko jasne a jednoznačne zhodnotilo. Je to ďalší krok k budovaniu nového, spravodlivejšieho sveta, v ktorom nemusíte odrezávať hlavy ženám a deťom, aby ste boli konečne vypočutí, a v ktorom nemusíte zabíjať desaťtisíce mierumilovných ľudí, aby ste zaistili bezpečnosť svojej krajiny.

Prečítajte si tiež:

• Tlak, pod ktorým je Benjamin Netanjahu, sa začína prejavovať
• Izrael v Gaze prekročil “červenú líniu”, tvrdí Erdoğanová