Bratislava 29. októbra 2021 (HSP/Foto:Veronika Čelechovská)

Udalosti černovskej tragédie, ktorá sa odohrala 27. októbra 1907, otriasli prakticky celou Európu. O tragédii informoval hneď na druhý deň J. M. Hurban v mimoriadnom vydaní Národných novín a európska verejnosť sa o tomto krvavom zásahu uhorských žandárov dozvedela z protestov viacerých významných európskych osobností, ako je napríklad nórsky nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Bjornsterne Bjornson, britský publicista a historik Robert Wiliam Seton-Watson, ba i americkí Slováci

Úctu k Bjornsonovej činnosti vyjadril aj ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj.  Výsledok „ústretovej“ maďarskej národnostnej politiky je známy: 15 mŕtvych, 70 zranených, z toho 10 ťažko a na spolitizovanom súdnom procese bolo 40 dedinčanov odsúdených spolu na 36,5 rokov väzenia, na rôzne peňažné tresty a zhabanie majetku. Táto tragédia upozornila svetovú verejnosť na falošný obraz, ktorý o Uhorsku ako o liberálnej krajine a „ostrove slobody“ šírila maďarská vládnuca vrstva.

Úsilie o národnú a náboženskú slobodu sa tiahne históriou nášho národa ako zlatá niť zmáčaná krvou a obeťami mnohých slovenských katolíkov. Preto je potrebné pripomínať si udalosti, ktorými naši starí rodičia nekompromisne vyjadrili svoju vernosť Bohu a národu. Deň černovskej tragédie je pamätným dňom a je našou povinnosťou nezabúdať na tieto nevinné obete vládnej zvôle. Sú mementom aj pre našu súčasnosť. Preto sa na viacerých miestach našej vlasti konali spomienkové slávnosti spojené so slávením Eucharistie.

27.októbra 2021 v Dome seniorov Dolný Oháj slávil svätú omšu za obete černovskej tragédie otec Šebastián Košút. Otec Šebastián patrí ku generácii,  pre ktorú veci národa a viery boli posvätné, ktorá v rokoch komunistickej totality za svoje presvedčenie stratila slobodu, vlasť, ba mnohí i život. Hoci sa narodil na Slovensku, po roku 1945 jeho rodná obec Čierna Hora bola pričlenená k Poľsku, a tak časť svojho života strávil ako príslušník slovenskej národnostnej menšiny a neskôr od r. 1980 pôsobil v Ríme ako sekretár otca biskupa Hnilicu. Verný odkazu Andreja Hlinku celým svojím životom dokazoval vernosť Bohu a národu. Preto i homília, ktorou sa prihovoril vo svätej omši, niesla znaky vlastnej empírie, ktorá čerpala silu vytrvať z odkazu aj nevinných černovských obetí a je posolstvom nielen pre našu prítomnosť, ale i pre život  nášho národa v budúcnosti:

„Pane Ježišu Kriste, ďakujeme Ti, že dnes si môžeme pripomenúť situácie, ktoré sa udiali dávnejšie. Otec národa Andrej Hlinka dal vo svojej rodnej dedine v Černovej vybudovať Kostol Ružencovej Panny Márie. Ten, ktorý pochádzal z tejto obce, ten, ktorý pekne hovoril za Boha a za národ, mal v roku 1907 posvätiť tento CHRÁM. Tak by sa to bolo patrilo. Lenže cirkevná vrchnosť rozhodla inak.  Poslali iných na posvätenie, ktoré sa však nekonalo. Pri tejto udalosti zahynulo 15 ľudí a viacerí boli zranení. Plač, výkriky bolesti, vzlykanie, nárek, bôľ…

Pane Ježišu Kriste, za černovských mučeníkov Ti ďakujeme. Ich krv rozozvučala srdcia mnohých vo svete a vďaka nim sa svet o nás Slovákoch – dedičoch svätých Cyrila, Metoda, Gorazda, našich panovníkov, našich kňazov a dejateľov, našich prastarých mám a otcov –  dozvedel.

Spomíname. Oni sú tí, ktorí boli schopní, ktorí sú schopní dať nám úžasnú silu. Treba ich spomínať, treba ich pripomínať, trebárs na nich sa opierať a mám povedať: „Vzchopme sa, zostaňme vernými Pánu Bohu a národu!“

Nebeský Bože, ďakujeme Ti za to, že môžeme tieto udalosti pripomenúť, od nich sa učiť, urobiť z toho úžitok duchovný pre náš národ tu na Slovensku i vo svete. Pre každého človeka, lebo Ty, Ježiš, žiješ v každom z nás. Tak, ako si týchto mučeníkov povolal k sebe, tak i nás pripravuješ, aby sme boli schopní, keď to bude treba, takisto sa obetovať, aby náš národ bol národom takým, akým ho chceš mať Ty, Pane, ktorý si milosrdný, ktorý si všemohúci, ktorý vieš všetko a bez Teba žiť nemôžeme.

Ty si cieľ nášho putovania a ďakujeme Ti, že môžeme k Tebe takto kráčať tam, kde sú všetci slovenskí martýri. Oni sú už teraz vo večnosti, vo večnej sláve. Aleluja.

Černovský kostol Panny Márie Ružencovej posvätil napokon otec národa Andrej Hlinka na sviatok sv. Petra a Pavla 29. júna 1910.

Ružencová Panna Mária, oroduj za nás!“

Jana Blublová

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.