Môj profil 
Predplatné
Horské fosílie
V antarktickom lete roku 1990 skúmala expedícia, vedená Williamom Hummerom z geologického oddelenia Augustanovej vysoké školy (USA), horu Kirkpatrick do transatlantického masívu. Ide o jedno z najdrsnejších miest na planéte, na ktorom teplota v lete nestúpne nad dvadsať stupňov pod nulou.
Tu, v nadmorskej výške štyri kilometre, prestupujú horské vrcholky “ľadovým štítom“, ktorý spútava Antarktídu už niekoľko miliónov rokov. Aby vedci objavili stopy po skamenenej faune, mali vyhodiť do povetria skaly a fragmenty kostí potom zozbierať.
Mali ale šťastie, že objavili ostatky štyroch prehistorických plazov vrátane takmer celej lebky veľkého mäsožravého dinosaura. Vtedy existovalo len niekoľko relatívne úplných exemplárov týchto tvorov z územia Gondwany, superkontinentu, ktorý zahŕňal veľké územia súše južnej pologule a bol v rôznej dobe súčasťou ešte väčšieho superkontinentu Pangea.
Kostra tohto plaza sa podobala kostre jeho súkmeňovcov z iných častí sveta, a zároveň predkov zo skorších dôb na Zemi. Plesiosaurus sa pohyboval na dvoch nohách, pričom predné laby mal ako všetci teropódi krátke a nevyvinuté. Dĺžka jeho tela predstavovala asi 8 metrov.
Úzka 65 centimetrová lebka s obrovskou tlamou posiatou ostrými zubami mala široký kostný hrebienok od nosa do temena, čo svedčí o tom, že tvor patril k mužskému pohlaviu. Dané monštrum potom nazvali Cryolophosaurus ellioti, teda jašter ľadový s hrebienkom. Obýval súš približne pred 200 miliónmi rokov, keď Antarktída nebola pokrytá ľadom.
Po stopách bylinožravcov
Vo februári 1989 objavila britská antarktická výprava na ostrove Vega neďaleko ostrova Jamesa Rossa neúplnú kostru vtákopanvového dinosaura. Vek daného nálezu, teda 70-80 miliónov rokov, stanovili podľa škrupín amonitov, ktoré vo veľkom množstve našli v rovnakých horninách.
Vďaka neúplným úlomkom kostí sa podarilo zrekonštruovať kostru. Patrila pomerne veľkému päťmetrovému dvojnohému jašterovi, ktorý sa podobal iguanodonom a hadrosauridom, ktoré vo veľkom množstve obývali takmer všetky kontinenty. Konkrétnu príslušnosť tohto tvora dodnes nezistili. Za to ale americkí paleontológovia v rovnakých miestach, pri ostrove Jamesa Rossa, objavili jeho príbuzného.
Nový druh vtákopanového plaza, ktorého neobjavili nikde okrem Antarktídy, preto nazvali Morrosaurus antarcticus. Kostrou sa podobá dinosaurom nájdeným v Patagónii a Austrálii. Vedci tak tieto bylinožravé jaštery južnej pologule zaradili do jednej skupiny, ktorá má rovnakého predka.
Okrem morrosaurov obývali v tejto dobe Antarktídu aj bylinožravé jaštery Trinisaura santamartaensis a Antarctopelta oliveroi, ktoré sa im podobali. Patrili do skupiny ankylosaurov s ostňami na hlave a chvoste.
Vtedy, na konci doby kriedovej, vládlo na kontinente mierne a vlhké podnebie s priemernou teplotou 11,7 stupňa. To zistili na základe pomeru izotopov kyslíka v škrupinách. Podľa odtlačkov flóry tiež zistili, že pobrežie pokryli tropické lesy, konkrétne stromy rodu Nothofágus. Súš a pobrežie mora potom oplývali rozmanitou faunou.
Antarktický vojak
V roku 2007 oznámili paleontológovia z USA na čele s Judom Casom z Východnej univerzity Washingtonu, že objavili kosti dvojnohého dravého jaštera dromaeosaura. Kvôli neúplnosti nálezu, ale skameneného živočícha nedokázali presne popísať.
Až v septembri 2019 zverejnil Case a jeho kolegovia v časopise Cretaceous Research rekonštrukcii jedinej viacmenej úplnej časti kostry, ľavej nohy. A podľa toho príslušnosť k novému druhu.
Tento plaz bol v porovnaní s príbuznými zo Severnej Ameriky dosť veľký – bol až dva metre vysoký. Vedci to zhodnotili ako gigantizmus, ktorý majú ešte vysvetliť. Jeho možnou príčinou je zmiznutie väčších dravých jašterov, ako sa domnievajú autori článku. Avšak, kvôli malému počtu nálezov sa táto hypotéza nedá overiť.
Tvora potom nazvali Imperobator antarcticus, čo znamená najvyšší antarktický vojak. Podľa pomeru izotopov stroncia v škrupinách mäkkýšov zistili, že žil približne pred 71 miliónmi rokov.
Ochladenie oceánu a boom gigantizmu
Americkí paleontológovia objavili v roku 1989 na antarktickom ostrove Seymour kosti prastarého plaza. Spočiatku sa im, ale nepodarilo zistiť jeho príslušnosť. Potrebovali k tomu niekoľko výprav argentínskeho Antarktického ústavu a 800 kg vzoriek, aby našli pozostatky rovnakého tvora. Potom ho zaradili do skupiny plesiosaurov, gigantov s dlhým krkom, ktoré sú prispôsobené životu v mori.
Keďže pri tomto objave chýba lebka, nedá sa presne popísať. Len nedávno sa vedcom podarilo zistiť, o aký druh ide– Aristonectes. Na rozdiel od svojich súkmeňovcov zo severnej pologuli má tento živočích kratší krk a väčšiu hlavu. Nájdený exemplár je dospelý jedinec s dĺžkou 12 metrov a váhe približne 13 ton. Ide o najväčší zo známych exemplárov, ako uviedli vedci v októbrovom čísle Cretaceous Research. A pravdepodobne je to jeden z posledných tvorov, ktorí žili na konci doby kriedovej. Do veľkého vymretia totiž zostalo iba desať miliónov rokov.
Pokiaľ ide o vysvetlenie boomu gigantizmu, vedci sa odvolávajú na dáta o postupnom ochladzovaní morskej vody na konci doby kriedovej v oblasti Antarktídy. Je totiž možné, že vďaka zmiešaniu a nahromadeniu studenej vody bohatej na živiny, si títo tvorovia dokázali osvojiť nové podmienky a v dôsledku toho plodiť väčšie potomstvo.
.jpg)
.jpg)
