Husár dlhodobo poukazuje na to, že viacerým popredným politikom zo súčasnej politickej generácie evidentne chýba znalosť niektorých základných ekonomických súvislostí. V článku „Čo máme čakať od ,zrekonštruovanej‘ vlády? Nešťastný happy end?“ (v origináli ho nájdete tu) túto biedu ilustruje nedávnym citátom Richarda Sulíka: „Necítim zášť. Je najvyšší čas zistiť, aké má Igor Matovič ekonomické názory“. A kladie otázku, že ak sa podpredseda vlády a minister hospodárstva až teraz pýta na ekonomické názory Matoviča, ktorý bol členom v jeho SaS, akú vlastne máme záruku dobrého vládnutia.

Odbornosť bola kedysi dôležitejšia ako politika

Husár konštatuje, že „najväčším nešťastím víťazných strán bolo, že vo voľbách 2020 zvíťazili. Ukázala sa ich prázdnota.“ Aby ilustroval, v čom spočíva problém dnešnej politickej garnitúry, prikladá úryvok zo spomienok Imricha Karvaša, niekdajšieho vynikajúceho slovenského ekonóma, ktorého vtedajší prezident Tiso, napriek tomu, že bol politicky na absolútne opačnom brehu, ako uznávaného odborníka menoval za guvernéra Slovenskej národnej banky:

„Ten obraz, keď ma prezident Jozef Tiso zavolal k sebe a ponúkol mi miesto guvernéra Slovenskej národnej banky, mám aj teraz pred očami. Neveriacky som na neho pozeral. Po chvíli som sa spamätal a povedal som mu: ,Pán prezident, ja som ten najnevhodnejší človek na túto funkciu. Som slobodomurár, bol som posledným česko-slovenským ministrom obchodu, mám socialistické presvedčenie, moja manželka je Češka, evanjelička…‘ A aká bola prezidentova odpoveď? ,Pán profesor‘, odvetil mi, ,toto všetko viem. Nechcem, aby ste robili politiku. To Vám aj zakazujem. Chcem, aby ste svoje vynikajúce odborné vedomosti dali do služieb Slovenska. To, ako ste sa ako minister obchodu vedeli vyrovnať so stratou Sudet, ako aj vaše ďalšie pozoruhodné hospodárske výsledky, vás bezpochyby plne kvalifikuje na guvernérske kreslo. Tak ešte raz sa Vás pýtam, beriete to alebo nie?!‘ Prikývol som. A tak som sa stal najvyšším správcom slovenskej meny,“ spomína Karvaš vo svojich memoároch.

O čom hovorí tento úryvok? Prosím, nehľadajme v ňom teraz politiku a všimnime si inú vec: že odbornosť bola v očiach štátnikov kedysi prvoradá, dôležitejšia než politická príslušnosť. Na rozdiel od dneška: viete si predstaviť, že by niekto z dnešnej politickej generácie zvolil za guvernéra národnej banky niekoho z opozície iba za to, že je kvalitný odborník? (Áno, dnes je guvernérom Národnej banky Slovenska bývalý smerák Peter Kažimír, ale iba preto, lebo bol zvolený ešte v roku 2019).

Sú dnešní politici vôbec kompetentní o niečom rozhodovať?

Karvaš ako nadšený vedec a hlavný financmajster vtedajšieho Slovenska robil všetko pre to, aby republike v ťažkej ekonomickej situácii pomohol. Robil dôležité kroky pre zabezpečenie potrebného zlata a devíz na krytie samostatnej slovenskej meny.

Karvaš napísal vedecké práce o problémoch výroby, akumulácii a optimálnej distribúcii produkcie slovenskej ekonomiky. Vysvetlil správanie sa ekonomických agensov v pozadí jej fungovania. Dôkladne rozobral päť funkcií peňazí. Čo osožné prinesie Slovensku jeho dnešný hlavný strážca štátnej kasičky? Rozumie vôbec niečomu z toho, o čom písal Karvaš už pred vyše 80 rokmi?

Husár sa pozastavuje aj pri výroku prezidentky Čaputovej, ktorá o svojom vymenovaní Matoviča ministrom financií povedala: „Ak by som ho odmietla vymenovať, celá koaličná dohoda by padla… To som pokladala za neprípustné.“ Takže prezidentka nemôže využiť svoje právo nejakého človeka nevymenovať ministrom, napriek tomu, že mu už nedôverujú viac ako štyri pätiny obyvateľstva, lebo strany zaväzujú svojich poslancov ako hlasovať?

Čo máme čakať od vlády? Ani zlato ich dnes nezaujíma!

„Problém na Slovensku dnes je v tom, že ani jedna strana, jej predstavitelia nedokážu nakresliť ako funguje ,ekonomický stroj‘, ktorý mali Karvaš, Briška či Pružinský v hlave,“ hovorí Husár. A konštatuje: „Smutné je, že musím spomenúť, že už ich spôsob prípravy na vládnutie (podvodom získali diplomy z vysokej školy) nebolo vhodné riešenie pre tých, ktorým vládnu, pre ľudí. Riadiť ekonomiku nie je vedieť variť kávu, či iné dobroty, s čím sa chválil pán Sulík. Musí vedieť nie ako funguje kávovar, ale ako funguje ekonomika.“

Husár zdôrazňuje, že ľudia, ktorí vládnu, musia ovládať všetky premenné ekonomického modelu, čo by sa malo odraziť v hospodárskej politike vlády. Mali by rozmýšľať v intenciách tohto modelu, aby mohli udržať stabilitu ekonomiky. „Ten graf musí mať v hlave aj Matovič aj Sulík, ba aj ekonomický poradca prezidentky republiky. Musia ho ovládať ako malú násobilku.“

Lenže nie vždy to tak je. „Členovia či nominanti politických strán na volebných hárkoch, žiaľ, nie sú z vôle ľudu, ale z vôle vedenia strany, ktorú niekto založil, ba aj zafinancoval, dal ju zaregistrovať a prihlásil ju do volieb. A vo voľbách sa volí politická strana!“ hovorí Husár. A konštatuje, že aj preto od roku 1989 v ekonomických otázkach iba tápeme.

Ivan Lehotský