Posledný rádiogram
Na začiatku 50. rokov bola ponorka S-117 už staršia loď. Vo vodách Tichého oceánu súžila od roku 1934. O dva roky neskôr posádka vykonala rekordne dlhú autonómnu plavbu s dĺžkou 40 dní, čím dvojnásobne prekonala štandardný čas trávený na mori. Veľké vlastenecké vojny sa nezúčastnila — jedinú bojovú plavbu urobila v auguste 1945 počas vojny s Japonskom. Nepriateľské lode ale nestretla. Pritom, bez ohľadu na pokročilý vek, loď mala v 50. rokoch pomerne zaujímavú službu. V roku, kedy došlo ku katastrofe, bola posádka na mori 72 dní a vykonala 200 ponorov.
V polovici decembra v roku 1952 90. ponorková brigáda, do ktorej patrila i loď S-117, robila cvičenie v Ochotskom mori. Šťuka plnila rolu prieskumníka a vyplávala z prístavu pred ostatnými loďami — ráno 14. decembra. Posledný rádiogram z lode na breh dostali v noci na 15. decembra. Veliteľ informoval o naštartovaní druhého dieselového motoru, ktorý o niekoľko hodín skôr prestal fungovať.
Poplach flotila spustila až po dni, keď loď neodpovedala na niekoľko pokusov o spojenie z pobrežného kontrolného stanovišťa. Záchrannej operácie sa zúčastnilo niekoľko lodí, breh prečesávali pohraničníci a vojaci armády. Avšak ani ponorku, ani najmenší náznak katastrofy sa nepodarilo nájsť. Ku koncu decembra 1952 bolo pátranie zastavené.
Zmiznutie bez stopy
Jedna z hlavných vyšetrovacích verzií bol stret s hladinovým plavidlom či civilnou loďou. Do hľadáčika sa dostala loď Gornozavodsk, ktorá sa nachádzala v oblasti. Posádka všetko kategoricky odmietala, korpus lode bol preskúmaný v doku. Žiadne stopy nájdené neboli.
Ďalšou verziou bolo poškodenie paluby. Krátko pred cvičením sa loď vrátila z opravy. Veliteľ Vasilij Krasnikov, podľa verzie vyšetrovania, prosil neposielať loď S-117 na more. Dôstojník nebol presvedčený o tom, že loď je pripravená. Jeho pocit ho nesklamal — po niekoľkých hodinách od vyplávania došlo k poškodeniu jedného z motorov, ktorý sa neskôr podarilo opraviť.
Skúmala sa verzia, že ponorka sa mohla stretnúť s podvodnou mínou, keďže v prvý deň cvičenia pozorovateľské posty odhalili v oblasti plávajúcu podvodnú mínu. Silnú explóziu ale nikto ani nevidel, ani nepočul. Okrem toho, na hladine by zostali úlomky či predmety z ponorky. Nič také ale nájdené nebolo.
Skúmala sa i verzia s ľudským faktorom — chyby pri ponore a manévrovaní. Avšak, podľa hodnotenia velenia, mal Vasilij Krasnikov a ostatní členovia dôstojníckeho zboru, dostatok skúseností a tréningu: v roku 1952 posádka úspešne vyplnila dva kurzové úlohy a torpédové streľby.
Američanov nevideli
Najexotickejšia verzia, ktorú vyšetrovacia komisia brala do úvahy, bola „unesenie” ponorky do USA či do Japonska. Je potrebné povedať, že ZSSR a USA mali v tej dobe zložité vzťahy. Na Kórejskom poloostrove prebiehala vojna, incidenty na mori i vo vzduchu sa medzi USA a ZSSR odohrávali pravidelne. Ničmenej podľa informácii rozviedky nebola zachytená žiadna aktivita americkej flotily v Ochotskom mori po dobu cvičenia. Rovnako sa to týkalo i „politicko-morálneho stavu” posádky. Ten bol podľa komisie vysoký.
Katastrofa lodi S-117 uniesla životy 52 námorníkov. Keď sa Stalin zoznámil s výsledkami vyšetrovania, urobil len symbolické zmeny. Veliteľ 7. námornej flotily viceadmirál Cholosťjakov bol pokarhaný a veliteľa a námestníka veliteľa 90. ponorkovej brigády prepustili z ich vysokých postov.
Ani Západ sa v perióde studenej vojny nevyhol podobným katastrofám. Do dnešného dňa nebola nájdená francúzska ponorka Minerve, ktorá zmizla v roku 1968. Ponorka prechádzala hlbokovodnými testami. Príčiny jej zmiznutia sa nepodarilo zistiť. Posledná ponorka, ktorá zmizla bez stopy, je k dnešnému dňu argentínska ponorka San Juan, ktorá zmizla v novembri 2017. Pátranie po tejto lodi pokračuje.
Môj profil 
Predplatné
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
