Môj profil 
Predplatné
Aktuálne sa blíži termín 3. Národného pochodu za život ( 22.9.2019) a v NR SR sú na rokovanie predložené hneď tri návrhy novely zákona o umelom prerušení tehotenstva. Deje sa to možno aj vašou zásluhou len necelý rok po tom, čo sa predkladal vami vypracovaný návrh zákona na zvýšenú ochranu nenarodených detí. Ako to hodnotíte?
Vnímam to veľmi pozitívne a verím, že svedomie zákonodarcov sa pohne a nastane po dlhých rokoch zmena k lepšiemu, aj keď nie k ideálnemu. Ako moju zásluhu by som to vôbec nevidela. Som len neužitočný sluha a vo svojej pozícii a poznaní som len bola povinná urobiť to, čo som pre to urobila.
Čo vás k tomu viedlo? Aké boli vaše dôvody tejto iniciatívy?
Vnímala som to aj ako svoje poslanie a ako splnenie Božej vôle, ktorá jasne hovorí proti týmto vraždám počatých detí. Už predtým som sa zúčastňovala aktívne v Michalovciach ako koordinátorka na projekte „ 9 mesiacov za život“, kde sa modlíme na tento úmysel ( proti umelým potratom) pred nemocnicami na celom území Slovenska. Využila som svoju pozíciu asistentky urobiť pre to viac. Modlitby aktivistov sú veľmi dôležité, no poslanci majú zodpovednosť za to, aké zákony u nás platia, za čo hlasujú a ako hlasujú, čo predkladajú, preto som im vytrvalo tento problém pripomínala a aj nevyhnutnosť to zmeniť.
Ako sa vám to podarilo presadiť? Je to citlivá téma a podľa mnohých názorov vyznieva v politike skôr kontraproduktívne, alebo aj nemožno očakávať, čo spôsobí.
Nebolo to ľahké. Keďže je to otázka života a smrti, boj dobra a zla, je možné bojovať len Božou mocou – ako Dávid proti Goliášovi, nie ľudskými silami. Od Ježiša Krista som sa učila pohrdnúť potupou, t.j. nehľadieť na ľudské ohľady a vystaviť sa aj osočovaniu a posudzovaniu, že predsa na klube „kotlebovcov“ nič také nedosiahnem. No opak bol pravdou, lebo hneď od začiatku môjho pôsobenia ako asistentky, som mala v tejto otázke ochrany nenarodených oporu v samotnom predsedovi Marianovi Kotlebovi, no i ďalších poslancov ako napr. Natálie Grausovej, Milana Uhríka či Stanislava Drobného. Debaty boli búrlivé, no zmysluplné. Kde je vôľa, tam je aj cesta. Nie sú to poslanci, ktorí by uhýbali pred zodpovednosťou brániť zákonne životy nenarodených
Ako vy osobne vnímate problém umelých potratov?
Ako veľkú tragédiu nášho pokolenia. Ako hrozné zlo, ktoré plodí ďalšie zlo. Ako vraždu! Nemožno to nijako ospravedlniť a už vôbec nie nazvať to právo. Rozprávame o vraždách detí, vraždách vlastnej krvi. Naša spoločnosť sa cez umelé potraty priam zdémonizovala. Možno sa bude zdať mnohým moja reč tvrdá, no zo skúsenosti i poznania nemôžem hovoriť ináč. Následky tzv. postabortívneho syndrómu sú hrozivé. Sú to tragické ľudské osudy. Keď som sa začala tejto problematike následkov po potrate viac, hlbšie venovať, prinútilo ma to ešte viac a hlasnejšie bubnovať na poplach. Obeťou potratu nie je len zavraždené dieťa, ale aj najmä matka, no i otec a ďalší zainteresovaní. Rozbité vzťahy, rozpady rodín, depresie, poruchy osobnosti, neschopnosť normálneho života, sklony k samovražde, no i dokonaná samovražda. Toto je stručne opísaná realita následkov hlavne umelého potratu.
Čo by ste odkázali zástancom potratov v parlamente, no i poslancom – kresťanom?
Hlavná časť zástancov potratov sú tí, ktorí podstúpili umelý potrat a dali sa cestou zadusiť svedomie a ospravedlniť svoje konanie. Život týchto je oveľa väčšou tragédiou ako tých, ktorí sa svojmu konaniu postavili tvárou v tvár a svedčia, často aj verejne, že umelý potrat je veľké zlo. Jedným aj druhým by som odkázala –„ nezatvárajte oči pred pravdou a postavte sa za pravdu, že vraždíme človeka a to je zločin nie právo! Ak nebudete hlasovať proti umelým potratom, máte na rukách nevinnú krv.“
Marína Kovačičová
.JPG)
.jpg)
