Vláda dôsledne vedie kampaň proti antisemitizmu a akejkoľvek forme diskriminácie, mizantropií a nenávisti. Z tohto dôvodu rezort Josefin Paulovej, Ministerstvo pre deti, mládež, rodinu, rovnosť, utečencov a integráciu spolkovej krajiny Nordrhein-Westfalen (Severné Porýnie-Vestfálsko) zriaďuje celoštátnu sieť v podobe niekoľkých registračných úradov, ktoré zaznamenávajú, analyzujú a dokumentujú incidenty aj pod trestným limitom zodpovednosti. Okrem už spustenej ohlasovne antisemitizmu sa začalo so zriaďovaním ďalších štyroch ohlasovní zameraných na tieto štyri témy:

1. Queer nepriateľstvo (anti-queer)
2. proti moslimský rasizmus
3. anticiganizmus
4. proti-černošský, proti-ázijský a iné formy rasizmu.

„Na nové legislatívne obdobie máme veľké predsavzatie, aby sme ďalej presadzovali znižovanie diskriminácie v našej spoločnosti. Zriadenie registračných úradov je dôležitým prvým krokom. Týmto systémom registračných úradov, ktorý je v Nemecku jedinečný, chceme evidovať aj prípady diskriminácie, ktoré sú pod hranicou trestnej zodpovednosti, a preto sa nezaznamenávajú do policajných štatistík. To nám dáva ešte komplexnejší obraz a umožňuje nám vyvodiť dôležité závery pre intervenciu a prevenciu. Teší ma, že pre štyri ďalšie registračné úrady sme našli skúsených a dobre prepojených poskytovateľov, ktorí sa teraz starajú o zriadenie zariadení,“ vysvetlila ministerka Josefine Paulová.

Inštitúcie sú pri zriaďovaní registračných miest podporované odborným procesným a organizačným zabezpečením. Okrem úzkej výmeny informácií s príslušnými obcami a komunitami sa pracuje aj na koordinovanom databázovom systéme, v ktorom sú zaznamenané, analyzované a dokumentované prípady diskriminácie. Na zriadenie štyroch registračných úradov poskytuje štát
po 140 000 eur. Plánuje sa, že registračné úrady začnú pracovať v polovici roku 2023. Okrem toho nová  vláda zriadi štátnu antidiskriminačnú agentúru a vypracuje štátny antidiskriminačný zákon. Táto téma nie je v Nemecku novinkou, podobné centrá existujú v Nemecku od roku 2018 , doteraz však boli  zamerané len na antisemitizmus.

Ďalším príkladom aká vážna je táto téma v Nemecku je spolková krajina Hesensko, ktorá ako prvá  zriadila štátnu ohlasovaciu kanceláriu pre nenávistné komentáre na internete. Jej zriadenie odštartovala vražda politika Waltera Lübcke. Z vraždy bol obvinený a neskôr na doživotie odsúdený pravicový extrémista Stephan E. ako uvádza focus.de v článku z 19.1.2020. Autor v titulke článku pokladá otázku: naozaj toto môže zastaviť diskrimináciu na internete?

Spiegel.de uvádza vo svojom článku že ohlasovne Rias zaznamenali v roku 2021 celkovo 2 738 antisemitských incidentov. Išlo o 63 útokov a šesť prípadov extrémneho násilia. Výročnú správu predstavil člen predstavenstva RIAS Benjamin Steinitz v Berlíne. Dôležité hnacie sily z jeho pohľadu: pandémia koróny s protižidovskými konšpiračnými príbehmi a konflikt na Blízkom východe s antisemitskou kritikou Izraela.

Projekt čelí kritike najmä zo strany pravicových politikov ale aj publicistky Birgit Kelle, ktorá o ňom hovorí ako o satirickej show. Podľa jej slov zodpovedá realite úradníckeho diktátu z kníh Franza Kafku.

Nemecký denník Frankfurter allgemeine zverejnil v článku z dňa 29.7.2022 kritiku političky Simone Baum: „Nikdy som si nemyslela, že vláda vedená CDU bude zavádzať projekt podľa vzoru Stasi-Spitzel-Systemu z bývalej NDR.“ (Stasi –tajná služba v bývalej NDR)
Slabou stránkou tohto projektu je podľa kritikou v Nemecku vágna definícia prejavu diskriminácie. Zatiaľ nie je jasné, či za nenávistné chovanie ponesú „páchatelia“ nejaké následky. Vláda v súčasnosti pracuje na antidiskriminačnom zákone.

Diskriminovaný občania môžu podať sťažnosť na stránke hassmelden.de alebo aj v aplikácii Hasmelden ktorá je dostupná pre všetky platformy (android,iOS,iPadOS,macOS). Pre používateľov aplikácie telegram je na stránke link na komunikačný kanál Hassmelden, v ktorom môžu občania diskriminačne konanie nahlásiť. Stránka garantuje anonymitu voči „páchateľom“.

20.3.2021 sa na stránkach európskej únie objavil článok s názvom: Výzva proti rasizmu.

„Rasizmus je stále prejavom nenávisti, s ktorou treba bojovať všade na svete. Pri príležitosti Medzinárodného dňa proti rasovej diskriminácii sa EÚ opäť zaviazala odstrániť rasizmus, rasovú diskrimináciu, xenofóbiu a súvisiacu intoleranciu. Samotné priznania však nestačia – musia nasledovať činy. Preto EÚ zvolala samit proti rasizmu, aby vybudovala úniu, ktorá skutočne stojí proti rasizmu.“
…
„EÚ spustila Akčný plán proti rasizmu na roky 2020 – 2025 s cieľom zintenzívniť činnosť. EÚ má komplexný právny rámec proti rasizmu, rasovej diskriminácii a nenávistným prejavom, ako je smernica o rasovej rovnosti a rámcové rozhodnutie o boji proti rasizmu a xenofóbii. Teraz je však čas prijať ešte konkrétnejšie opatrenia. V októbri minulého roka (r. 2020) Európska komisia prijala aj posilnený strategický rámec EÚ pre rovnosť, začlenenie a účasť Rómov s cieľom podporiť začlenenie v štyroch oblastiach: politiky vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývania.“

Čo sú to „incidenty pod hranicou trestnej zodpovednosti?“ pýta sa autor v Titule článku pre Magazín politickej kultúry, cicero.de.

„Najväčší darebák v celej krajine je a vždy bude udavač,“ povedal údajne August Heinrich Hoffmann von Fallersleben. Fallersleben, z ktorého básne vznikli slová nemeckej hymny, „varená“ na podporu občianskych slobôd. Videli sme napríklad v NDR, kam môže viesť nemecká tendencia k informátorom /udávaniu, ktorá by bez široko rozvetveného systému informátorov mohla skončiť oveľa skôr.

A podobný systém – aj keď v miernejšej forme- sme zažívali posledných 2,5 roka počas korona pandémie, keď sa susedia zrazu začali voči sebe chovať ako úplne cudzí ľudia, vzrušený nad dodržiavaním najkontroverznejších Covid opatrení, zákazu vychádzania a nastavenia horných limitov návštev medzi vlastnými 4 stenami. V skratke: Autor článku na cicero.de, narodený v južnom Nemecku, nadobudol od polovice roku 2020 pocit že asi vie ako to mohlo fungovať v NDR, keď sa nakoniec aj manželia navzájom špehovali.

Vyhlásenia ministerky Josefin Paul o vytvorení štyroch nových typov ohlasovacích centier proti diskriminácii obsahujú formulácie, ktoré človeka nútia sa zamyslieť. V súlade s tými vyhláseniami by tieto ohlasovacie centrá mali zaznamenávať, analyzovať a zaznamenávať aj „incidenty pod hranicou trestnej zodpovednosti“. Niektorí pozorovatelia sa oprávnene pýtajú: Čo to má byť za incidenty? A prečo sú s poverením vlády zaznamenávané, ak nie sú vôbec trestné? Tlačová správa o vytvorení ďalších centier v Nemecku vyvolala na sociálnych sieťach medzi ľuďmi silné diskusie a na základe historických skúseností oprávnené obavy o návrate povojnového systému. Hovorilo sa o Stasi 2.0. autor článku sa s tým nestotožňuje ale skepsa voči novým ohlasovacím centrám, respektíve čo sa o nich dá vyčítať z tlačovej správy ministerstva – je oprávnená. Pretože reči o „incidentoch, ktoré vedú k hranici trestnoprávnej zodpovednosti“ už na prvý pohľad vyvolávajú podozrenie, že v prípadoch možno nejde len o dokumentovanie skutočných prípadov rasizmu a iných, ale aj nepríjemných názorov, ktoré zaznejú v rámci diskusií o kriminalite cudzincov alebo o zákone o sebaurčení, ktorý plánuje federálna vláda. Už teraz je kritika týchto tém škatuľkovaná ako skupinové nepriateľstvo a evidovaná v štatistikách.

Z tohto dôvodu sa Cicero.de minulý týždeň obrátil na ministerstvo pre deti, mládež, rodinu spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko. Okrem iného sme chceli vedieť, či je ministerstvo v pozícii uviesť konkrétne príklady „udalostí pod hranicou trestnej zodpovednosti“ a na akom právnom základe budú tieto nové ohlasovne skutočne dokumentovať a do akej hĺbky a šírky. Chceli sme vedieť: Čo konkrétne plánuje ministerstvo s týmito ohlasovacími centrami urobiť?

Konkrétne príklady „incidentov pod hranicou trestnej zodpovednosti ministerstvo nateraz neuviedlo“. V odpovedi na dotaz bolo napísané:

„Naším cieľom je na solídnom vedeckom základe zistiť, kde, v akej forme a ako často dochádza k diskriminácii, počnúc incidentmi, ktoré nie sú trestnými činmi, ako je šepkanie obscénností, pľuvanie na ulici, obscénne gestá až po kriminálne relevantné incidenty. ako sú grafity, mŕtvoly zvierat pred mešitami a poškodzovanie náhrobných kameňov, ako aj nenávistné prejavy a nenávistné komentáre, v ktorých sú ľudia diskriminovaní z dôvodu ich členstva v skupine (napr. náboženstva, sexuálnej orientácie alebo identity, pohlavia alebo etnickej príslušnosti).“

Vláda má stále isté otázniky ohľadom nových ohlasovacích centier. Je zaručené, že incidenty sa zaznamenávajú iba anonymne, t. j. nezhromažďujú sa žiadne osobné údaje, a že nedochádza k žiadnym porušeniam kompetencie orgánov činných v trestnom konaní – teda: zaznamenané incidenty im nebudú postúpené. Hovorí sa v ňom však aj: „Ďalšie aspekty môžu vzniknúť až po zriadení registračných úradov, ktoré sú momentálne vo fáze rozvoja.“

Autor článku vyjadruje pochybnosti o tom, či definícia toho čo je ešte slobodné vyjadrenie názoru a čo už nenávistný prejav nebude na stáť na pevnom vedeckom základe. Čo v prípade ak ohlásený prípad bude sporný ? No niekto rozhodnúť musí… Nové ohlasovacie centrá vznikajú v mene vlády ktorá ich bude aj financovať.

„Nenávistné prejavy“ sú vo všeobecnosti chápané ako hanlivé, neľudské a nenávistné prejavy ktorých obsah, „prekračujú hranice slobody prejavu.“ Definícia „nenávistné prejavy“ nie je právne definovaným pojmom.“ To znamená v otvorenom jazyku: To, čo ministerstvo nazýva „udalosti pod hranicou trestnej zodpovednosti“, je niekedy vecou uváženia, dalo by sa povedať aj pocitu. Ak sa nad tým budete v súvislosti s ohlasovňami ďalej zamýšľať, je jasné, že zozbierané prípady budú mať v konečnom dôsledku len obmedzenú vypovedaciu hodnotu.. Ako potom bude vyzerať štatistika vytvorená z takýchto dát ?

Ministerstvo dáva najavo: „Vláda chce vytvárať podmienky na to, aby mohla úspešnejšie pôsobiť proti diskriminácii prevenciou, intervenciou a osvetou.“ To znamená, že výsledky nových registračných úradov budú mať aj aspoň nepriamy vplyv na budúce politické rozhodnutia zelenej vlády v Severnom Porýní-Vestfálsku. Pohľad na partnerov, ktorí boli vybraní na zriadenie nových ohlasovacích centier ukazuje, prečo je to tiež trochu problém. Zoznam partnerov ktorý sa podieľajú na zriadení centier voľne dostupný na webovej stránke štátnej kancelárie spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko. Napríklad na zriadení centra anti-queer sa podieľajú:

– Asociácia lesbičiek a gejov NRW (LSVD NRW e.V.)

– Štátna pracovná skupina pre lesby v Severnom Porýní-Vestfálsku e.V. (MAS Lesben v NRW e.V.)

– Asociácia rodovej diverzity Trans* NRW e.V. (NGVT*).

Výročné správy poskytnú množstvo materiálu na diskusiu. Teraz niet pochýb o tom, že takéto organizácie a združenia musia byť zapojené do zriaďovania príslušných ohlasovacích centier. Koniec koncov, niekto, kto je sám trans, môže citlivejšie vnímať vyjadrenia – komentáre verejnosti na ľudí ktorí sa hlásia k trans skupine. Vláde v Severnom Porýní-Vestfálsku musí byť jasné, že ak sa majú zdokumentovať „incidenty pod hranicou trestnej zodpovednosti“, sú v skutočnosti potrebné aj nápravné opatrenia, ktoré sa však neriadia záujmami zainteresovaných skupín. Aby tieto nezachádzali príliš ďaleko.