Berlín 1. júna 2023 (HSP/unherd/Foto:TASR/AP-Markus Schreiber)
Nedostatok prístupu k lacnej energii znížil konkurencieschopnosť kontinentu, píše Philip Pilkington pre UnHerd
Minulý týždeň Nemecko oznámilo, že po revízii posledných údajov o HDP vládnym štatistickým úradom je jasné, že krajina je v recesii. V nedávnej histórii malo tendenciu držať sa dobre, keď sa globálna ekonomika zmiernila v porovnaní s niektorými slabšími európskymi ekonomikami. Tentoraz sa však zdá, že Nemecko vedie do recesie.
Dôvodom je skutočnosť, že recesia, ktorá sa v súčasnosti nad Európou vznáša, sa zásadne líši od predchádzajúcich recesií. Nadchádzajúca recesia nie je jednoduchým obratom hospodárskeho cyklu. Namiesto toho by mohla byť začiatkom deindustrializácie európskeho hospodárstva, ktoré už nemá prístup k lacnej ruskej energii.
Od minulého roka, keď sa začalo hovoriť o deindustrializácii, sa v tejto súvislosti objavilo veľa nejasností. Niektorí si mysleli, že deindustrializácia bude znamenať okamžité zatvorenie energeticky vyčerpaných európskych tovární a masové prepúšťanie. Iní predpokladali, že kríza sa skončila, pretože ceny energetických futures v posledných mesiacoch klesli.
Deindustrializácia nie je niečo, čo sa stane zo dňa na deň. Je to skôr postupný proces, v rámci ktorého sa európsky priemysel stáva menej konkurencieschopným na svetovom trhu, pretože vyššie náklady na energiu sa premietajú do vyšších cien. Niečo podobné sme videli v Británii v 90. rokoch, keď sa mnohé továrne zatvorili a len málo z nich sa znovu otvorilo. Potenciálna deindustrializácia Európy však bude pravdepodobne rýchlejšia ako britský príklad.
Pokiaľ ide o návrat cien energie k normálu, zdá sa, že je to nepravdepodobné. Minulý týždeň šéf britského energetického regulačného úradu pripustil, že účty za energiu pravdepodobne neklesnú na predkrízovú úroveň najmenej dva roky. Podľa všetkého je regulačný orgán pravdepodobne optimistický. Katarský minister energetiky približne v tom istom čase varoval, že “to najhoršie ešte len príde”, pokiaľ ide o nedostatok ropy a plynu v Európe. Pravdepodobne by to vedel povedať, keďže Európa sa pri dodávkach energie vo veľkej miere spolieha na dovoz katarského skvapalneného zemného plynu.
Kvantifikovať vplyv deindustrializácie v tomto ranom štádiu je dosť ťažké a jasný obraz sa ukáže až spätne. V údajoch sa však už teraz objavujú niektoré veľmi pozoruhodné trendy. Nemecký sektor služieb je na vzostupe, zatiaľ čo výrobný sektor sa prepadá. Tento rozdiel vysvetľuje, prečo nemecké hospodárstvo v súčasnosti zažíva len veľmi plytkú alebo dokonca “technickú” recesiu.
Súčasný pokles, ktorý pozorujeme v nemeckom výrobnom sektore v porovnaní so sektorom služieb, je spojený s oveľa väčším poklesom – niečo podobné ako po finančnej kríze v roku 2008. Dnes sme svedkami veľmi veľkého relatívneho poklesu vo výrobnom sektore, ktorý sa nedá vysvetliť relatívne miernym oslabením hospodárstva.
Inak povedané: súčasná výrobná kríza v Nemecku nie je primárne spôsobená ochabnutím nemeckej ekonomiky. To znamená, že na vine je niečo iné a tým niečím sú pravdepodobne vysoké ceny energií, ktoré vyvíjajú obrovský tlak na nemeckú priemyselnú výrobu.
Nemecká a európska deindustrializácia ešte nie je istá. Existuje šanca, že po skončení vojny na Ukrajine sa Európania opäť obrátia na Rusko, pokiaľ ide o ich energetické potreby. V súčasnej diplomatickej situácii sa to však zdá byť nepravdepodobné. Ak sa však bude v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch pokračovať v súčasnej trajektórii, zdá sa byť celkom isté, že Nemecko a Európa sa budú do značnej miery deindustrializovať.