Berlín 31. mája 2023 (HSP/Foto:Facebook/Mercedes-Benz)
Nemecko je už desaťročia hospodárskym motorom Európy, ktorý ťahá región z jednej krízy za druhou. Táto odolnosť sa však narúša, čo znamená nebezpečenstvo pre celý kontinent, píše agentúra Bloomberg
Desaťročia chybnej energetickej politiky, zánik automobilov so spaľovacím motorom a pomalý prechod na nové technológie sa spájajú a predstavujú najzásadnejšiu hrozbu pre prosperitu krajiny od jej zjednotenia. Na rozdiel od roku 1990 však politickej triede chýba vedenie, ktoré by riešilo štrukturálne problémy, ktoré nahlodávajú jadro konkurencieschopnosti krajiny.
“Ako spoločnosť sme boli naivní, pretože všetko sa zdá byť v poriadku,” povedal pre agentúru Bloomberg generálny riaditeľ spoločnosti BASF SE Martin Brudermüller. “Tieto problémy, ktoré máme v Nemecku, sa hromadia. Čaká nás obdobie zmien, neviem, či si to všetci uvedomujú.”
Hoci Berlín v minulosti preukázal talent na prekonávanie kríz, teraz je otázkou, či dokáže pokračovať v trvalej stratégii. Táto perspektíva sa zdá byť vzdialená. Dočasná koalícia kancelára Olafa Scholza sa vrátila k malicherným bojom o všetko od dlhu a výdavkov až po tepelné čerpadlá a rýchlostné limity, len čo sa zmiernilo riziko nedostatku energie.
Varovné signály je však čoraz ťažšie ignorovať. Napriek tomu, že Scholz v januári agentúre Bloomberg povedal, že Nemecko tento rok prekoná ruský energetický útlm bez recesie, údaje zverejnené vo štvrtok ukazujú, že ekonomika v skutočnosti od októbra klesá a za posledných päť štvrťrokov expandovala len dvakrát.
Ekonómovia vidia, že rast Nemecka bude v nasledujúcich rokoch zaostávať za zvyškom regiónu, a Medzinárodný menový fond odhaduje, že Nemecko bude tento rok najhoršie hospodáriacou ekonomikou G-7.
Nemecko je nevhodné na udržateľné uspokojovanie energetických potrieb svojej priemyselnej základne, je príliš závislé od starého strojárstva a chýba mu politická a obchodná obratnosť, aby sa mohlo preorientovať na rýchlejšie rastúce odvetvia. Celý rad štrukturálnych výziev poukazuje na to, že centrum európskej moci, ktoré si zvyklo na nepretržitý blahobyt, čaká studené prebudenie.
Ku cti krajiny slúži, že priemyselné giganty ako Volkswagen AG, Siemens AG a Bayer AG sú obklopené tisíckami menších spoločností Mittelstand a že krajina má vďaka svojim konzervatívnym zvykom v oblasti výdavkov silnejšie fiškálne zázemie na podporu budúcej transformácie ako jej kolegovia. Nemá však veľa času nazvyš.
Najnaliehavejším problémom Nemecka je naštartovať energetickú transformáciu. Cenovo dostupná energia je kľúčovým predpokladom konkurencieschopnosti priemyslu a ešte pred ukončením dodávok ruského plynu malo Nemecko jedny z najvyšších nákladov na elektrickú energiu v Európe. Ak sa nepodarí stabilizovať situáciu, môže sa z prúdenia výrobcov smerujúcich inam stať tlačovka.
Berlín reaguje na obavy tým, že sa usiluje o obmedzenie cien elektrickej energie pre niektoré energeticky náročné priemyselné odvetvia, ako sú chemické látky, do roku 2030 – plán, ktorý by mohol stáť daňových poplatníkov až 30 miliárd EUR (32 miliárd USD). Bola by to však len dočasná náplasť, ktorá poukazuje na zúfalú situáciu Nemecka z hľadiska dodávok.
Cieľom Scholzovej vlády je do roku 2030 pripojiť približne 625 miliónov solárnych panelov a 19 000 veterných turbín, ale sľuby o urýchlení zavádzania na mesiace z rokov zatiaľ nepriniesli ovocie. Medzitým sa očakáva prudký nárast dopytu v dôsledku elektrifikácie všetkého od vykurovania a dopravy až po výrobu ocele a ťažký priemysel.
Trpkou realitou je, že zdroje na výrobu takého množstva čistej energie sú v Nemecku obmedzené jeho relatívne malým pobrežím a nedostatkom slnka. V reakcii na to sa krajina snaží vybudovať rozsiahlu infraštruktúru na dovoz vodíka z krajín ako Austrália, Kanada a Saudská Arábia, pričom sa spolieha na technológiu, ktorá v takomto rozsahu ešte nebola testovaná.
Veľká časť bohatstva a sociálneho poriadku Nemecka spočíva na dynamickom výrobnom sektore, ktorý poskytuje dobre platené pracovné miesta pre robotníkov. Táto sila však viedla k nebezpečnej závislosti od zahraničných trhov s objednávkami a surovinami – predovšetkým od Číny.
Nemecko musí svoje problémy riešiť dlhodobým programom, ktorý sa však zdá byť otázny. Scholz vyhral kancelárske voľby s najnižšou podporou v povojnovej ére, keďže voliči upustili od tradície odovzdávať jasný mandát buď sociálnym demokratom, alebo konzervatívnemu bloku vedenému kresťanskými demokratmi.
Scholzova chaotická trojkoalícia je zmietaná hádkami, Nemecko je pripravené na nestabilitu a krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko sa chopila politického vákua a v niektorých prieskumoch bojuje o druhé miesto.
OECD vo svojej nedávnej správe jasne vyjadrila rozsah problémov: “Žiadna veľká priemyselná ekonomika ešte nikdy nemala samotný základ svojej konkurencieschopnosti a odolnosti tak systematicky ohrozený meniacimi sa sociálnymi, environmentálnymi a regulačnými tlakmi.”
Podľa Dany Allinovej, profesorky SAIS Europe, sa to prejaví na celom kontinente. “Zdravie nemeckej ekonomiky je kľúčové pre širšie európske hospodárstvo a pre harmóniu a solidaritu bloku,” povedal.