Nemecko čelí súdu za genocídu vo svojej bývalej kolónii na juhu Afriky

Berlín 3. augusta 2018 (HSP/Foto: TASR/AP- Schalk van Zuydam)

Prípad, ktorým následky svojej koloniálnej minulosti roky rieši aj samotné Nemecko, pokračuje v tom, že namíbijskí príslušníci kmeňa Hererov podali v USA žalobu proti Nemecku za genocídu na začiatku 20. storočia, informuje Deutsche Welle

Nemilosrdným potlačením vzbury proti nemeckej koloniálnej nadvláde boli desaťtisíce namíbijských domorodcov kmeňov Herero a Nama zabití takzvanými “ochrannými jednotkami” alebo zomreli v koncentračných táboroch po bitke v roku 1904. Historici to označujú za “prvú genocídu 20. storočia”.

“My, Nemci, priznávame našu historickú, politickú, morálnu a etickú zodpovednosť a vinu, ktorú si Nemci vzniesli na seba,” vyhlásila bývalá ministerka pre rozvojovú pomoc Heidemarie Wieczorek-Zeulová počas návštevy Namíbie v roku 2004.

Namíbia dlho čakala na takéto slová, ale nemecká vláda sa od vyjadrenia ministerky dištancovala s tým, že hovorila ako súkromná osoba a nie v mene Nemecka. No v súčasnosti už badať inú tendenciu.

Už v roku 2016 Nemecko uznalo masaker vo svojej juhoafrickej kolónii za genocídu a prejavilo vôľu ospravedlniť sa za spáchané činy. Ako kompenzácie boli navrhnuté nové projekty v oblasti infraštruktúry, ako je napríklad aj odsoľovanie morskej vody, vodovody a pod. (viac TU).

Aj v roku 2017 sa navrhoval vytvoriť štrukturálny fond na podporu rozvoja Namíbie v oblasti energetiky, vzdelávania a projektov bývania, a tiež pozemkovej reformy (viac TU).

Aj v tomto roku sa nemecká vláda zaviazala ochotne riešiť tento aspekt svojej minulosti. K Hererom a k Namom sa časom pridali aj politici Tanzánie, ktorá spolu s Namíbiou kedysi tvorili Nemeckú východnú Afriku, požadujúci kompenzáciu. Nepriamy tlak prišiel aj od francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa v novembri 2017 zaviazal do piatich rokov vrátiť všetky ukradnuté kultúrne poklady bývalým francúzskym kolóniám, čím mnohí Nemci tvrdia, že Nemecko by malo nasledovať tento príklad.

Treba však dodať, že nemecká vláda robí nepriamo odškodnenie už niekoľko rokov: Namíbia získala veľké financie na rozvojovú pomoc a Nemecko sľúbilo ďalšie projekty pre regióny Herero a Nama.

Od roku 2014 Berlín rokuje s vládou v Namíbii a ospravedlnenie sa malo uskutočniť pred minuloročnými všeobecnými voľbami. Ale obe strany sa nedokázali v istých veciach zhodnúť. Hoci nemecká vláda naďalej tvrdí, že chce dohodu, v Namíbii narastá frustrácia. Preto zástupcovia kmeňov Herero a Nama podali žalobu na súde v New Yorku v roku 2017. Chcú rokovať o kompenzácii priamo s nemeckou vládou.

Súd ešte nerozhodol, či je v tomto prípade kompetentný. Nemecká vláda však podala návrh na zamietnutie žaloby. Súd mal pokračovať aj posledný júlový deň tohto roka, no výsledok je nejasný.

“Nemecká vláda sa domnieva, že použitie pojmu genocída neobsahuje žiadnu právnu povinnosť odškodnenia, ale skôr politické a morálne povinnosti uzdravovať rany. A tejto pozície sa držíme,” vyhlásil pred dvomi rokmi nemecký vyjednávač Ruprecht Polenz, poverený rokovaním s Namíbiou.

V súčasnosti nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas prejavil ochotu krajiny o kompenzáciu. Ale je tu aj znepokojenie nad vytvorením precedensu, ak dôjde k oficiálne súhlasu o toto odškodnenie. “Ďalšie bývalé koloniálne mocnosti s veľkým znepokojením sledujú rokovania medzi Nemeckom a Namíbou a obávajú sa, že Nemecko bude súhlasiť s niečím, čo by otvorilo dvere širokým požiadavkám aj voči ostatným koloniálnym mocnostiam,” vyjadril sa odborník na otázky kolonizácie Henning Melber, vrchný poradca pre Nadáciu Daga Hammarskjölda.