Nemecko čelí najväčším štrajkom za posledné desaťročia

Berlín 30. marca 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Markus Schreiber, Christophe Ena)

Hospodárske ťažkosti a odpor voči zelenej politike vytvorili dokonalú búrku, píše Ralph Schoellhammer pre UnHerd

Ak Nemecko a Francúzsko predstavujú dva piliere európskej integrácie, EÚ čakajú búrlivé časy. Parížom a ďalšími veľkými francúzskymi mestami otriasli protesty proti dôchodkovej reforme prezidenta Emmanuela Macrona, ktoré okrem iného viedli k zrušeniu plánovanej štátnej návštevy Karola III. z bezpečnostných dôvodov.

Pretrvávajúca kríza životných nákladov, ktorá sa začala pred 14 mesiacmi, sa teraz začína presúvať z ekonomickej oblasti do politickej a pre vládnucich by sa mohla stať nepríjemnou. Po nečakanom víťazstve Hnutia poľnohospodárov a občanov – založeného len v roku 2019 – v nedávnych holandských krajinských voľbách, ako aj po problémoch vo Francúzsku by mohlo byť ďalšie na rade Nemecko.

Hoci Nemci nie sú známi svojou náchylnosťou k protestom, ich prejavy nespokojnosti so súčasným politickým vedením už nemožno ignorovať. Jediná skutočná protestná strana, Alternatíva pre Nemecko (AfD), získava v prieskumoch verejnej mienky na sile a aj nová ľavicová strana by mohla mať v budúcich voľbách reálnu šancu. Dôvodov je viacero, ale jedným z nich sú jednoznačne priority, ktoré si stanovil Olaf Scholz a jeho koaliční partneri. Nič to neukázalo tak zjavne ako nedeľňajšie referendum o prísnejších klimatických cieľoch v Berlíne.

Politika Zelených v hlavnom meste motivovala mestskú samosprávu, aby získala ďalšie právomoci na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2030. Aby sa tento ambiciózny cieľ stal právne záväzným, museli by s ním obyvatelia Berlína súhlasiť, ale – žiaľ – odmietli to urobiť. K urnám prišlo len 35,8 % oprávnených voličov a len polovica z nich bola za prísnejšie pravidlá v mene klimatických zmien. Referendum nedosiahlo potrebnú väčšinu na to, aby bolo záväzné, (chýbalo viac ako 200 000 hlasov), čo predstavuje veľmi chabý súhlas s novou politikou.

Ako upozornil švajčiarsky denník NZZ, nemecká politická a mediálna trieda sa sústreďuje na podobné otázky, ktoré majú pre väčšinu obyvateľstva okrajový význam. A niektorí členovia vlády si dokonca uvedomujú, že sú možno trochu mimo, pričom FDP, najmenší člen koalície, sa v niektorých oblastiach pokúša o obrat. Napríklad koniec spaľovacieho motora – odvetvia, ktoré je úzko spojené s viac ako 800 000 pracovnými miestami a ktoré je naďalej kľúčové pre identitu Nemecka ako jedného z popredných svetových výrobcov automobilov – sa dostal pod novú kontrolu, čo veľmi mrzí ostatných členov EÚ, ktorí to považovali za hotovú vec.

Súčasne sa Scholzovi sociálni demokrati snažia udržať si imidž strany pracujúcej triedy. Inflácia výrazne stúpla, takže bolo len otázkou času, kedy odbory prehodnotia svoje mzdové požiadavky. Niektoré z najväčších odborových zväzov požadujú zvýšenie o viac ako 10 %, pričom ich platcovia sú ochotní pripustiť len polovicu tejto sumy.

Nie je prekvapením, že tento týždeň sa začali štrajky, pričom verejná doprava a letiská stoja. Nemecké odbory vedia, že verejnosť má k takýmto opatreniam menej pochopenia ako vo Francúzsku. Macron sa aspoň môže ospravedlniť tým, že je prezidentom pravého stredu a čelí ľavicovým protestom. Nemecká ľavicová vláda je iná vec a teraz bude musieť čeliť vlastným odborom v jednom z najväčších štrajkov za posledné desaťročia.

Členovia koalície rokovali počas nedele a pondelka viac ako 18 hodín a snažili sa nájsť rovnováhu medzi ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy a energetiky a hospodárskou a politickou realitou. V tejto chvíli nie je výsledok jasný, ale ak je referendum v Berlíne ukazovateľom, možno raz v Nemecku zvíťazí realita.