11. apríla sa nachádzala na obežnej dráhe okolo Mesiaca izraelská kozmická sonda Beresheet. Vyvinula ju skupina Space II, ktorú tvorí niekoľko desiatok izraelských špecialistov v oblasti kozmických rakiet. Všetko financoval veľkopodnikateľ a miliardár Morris Kahn. Na projekte pracoval aj Israel Aerospace Industries.
585 kilogramov vážiaca a poldruha metra dlhá sonda mala analyzovať magnetické pole Mesiaca a vztýčiť na jeho povrchu izraelskú zástavu. Na jej palube bola ešte rada ďalších prístrojov, ako i vzorky ľudskej DNA a tiež niekoľko tisíc mikroorganizmov, ktoré biológia pozná pod názvom Tardigrada.
Tieto organizmy sú veľké necelý milimeter a sú známe tým, že sú schopné prežiť aj za najextrémnejších podmienok. Nezničia ich žiadne žiarenie, ani vysokorádioaktívne, prežijú i extrémne vysoké teploty, ale aj extrémny chlad a vydržia celé desaťročia bez potravy. Biológia ich pokladá za takmer nezničiteľné.
11. apríla vo večerných hodinách prišlo však k havárii izraelskej sondy a táto sa zrútila na povrch Mesiaca a plánovaná misia, ktorú mala zrealizovať, stroskotala. Prečo prišlo k jej havárii, to Izrael bližšie nešpecifikoval.
Faktom ale ostáva, že odteraz existuje na Mesiaci život, ktorý má pozemský pôvod.
Viacerí experti – medzi nimi aj Američan Nova Spivack – tvrdia, že šance na prežitie malých „zvieratiek“ menom Tardigrada na Mesiaci sú veľmi vysoké. Ak je to tak, tak sa veľmi pravdepodobne budú aj rozmnožovať a čo bude ďalej, to ukáže budúcnosť.
Život na Zemi sa tiež začal rozvíjať v mikroskopickej úrovni.
Roman Bednár