Súdny človek si musí klásť naliehavé otázky. Vari sme už zabudli na to, že nezávislosť súdnej moci je jedným zo základných pilierov právneho štátu?! Už sme zabudli na desaťročia našej histórie pred rokom 1989, keď sudcovia v mnohých prípadoch museli vynášať rozsudky, dopredu nadiktované totalitnou štátnou mocou, riadenou z Moskvy?! Bude nová totalita, ktorá sa na Slovensku v posledných rokoch formuje a je naplno v službách Washingtonu, znovu znásilňovať súdnu moc? Majú novinári alebo politici právo vyvíjať hrubý mediálny nátlak na sudcov a ovplyvňovať tak ich rozhodnutia? Žijeme ešte v právnom štáte, alebo sa vrátime do obdobia po roku 1948 a dovolíme, aby boli súdom vopred diktované rozsudky?!

Marián Kočner je zaiste gauner, ale to ešte nie je dôvod snažiť sa za každú cenu odsúdiť ho za skutok, ktorý mu nebol dokázaný nad všetku pochybnosť. Platí predsa prezumpcia neviny! Nedokázaná vina = dokázaná nevina! Základná zásada právneho systému, rešpektovaná v civilizovanom svete už celé stáročia, hovorí: „In dubio pro reo.“ (V prípade pochybností v prospech obvineného.)

Marián Kočner má vysokoškolské vzdelanie a svojho času bol síce kontroverzným, ale schopným podnikateľom. Takýto človek môže byť gaunerom, ale hlúpym primitívom určite nie je. Ak by si Kočner objednal vraždu Jána Kuciaka, muselo by mu byť už od začiatku jasné, že bude podozrivým číslo 1. Veď boli všeobecne známe jeho konflikty so zavraždeným novinárom. Kočner veľmi dobre vedel, že mnohí novinári a politici po ňom idú ako predátori po prenasledovanej koristi. Sotva by im dal takú dobrú prihrávku na smeč.

Niekedy je ťažké pochopiť schizofréniu slovenskej spoločnosti. Keď sme sa v roku 1989 rozlúčili s totalitným režimom, naši politici deklarovali nezvratné smerovanie našej spoločnosti k vybudovaniu právneho štátu. Jedným z nespochybniteľných znakov právneho štátu je deľba štátnej moci na tri od seba nezávislé zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Súdnu moc vykonávajú nezávislé súdy, pričom zákonodarná a výkonná moc nesmie zasahovať do rozhodovania súdov. Nie je poslaním tohto článku detailne rozoberať fungovanie právneho štátu, pretože o tom sa dajú napísať celé knihy. Skúsme si len ozrejmiť tie skutočnosti, ktoré nám pomôžu odhaliť zlyhania štátnej moci v prípade Mariána Kočnera.

Právny štát charakterizuje vláda práva. Nad právom nestojí ani občan, ani štát, ani občianska spoločnosť. Každý občan má právo robiť to, čo mu zákon nezakazuje a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo mu zákon neukladá. Každý občan má tiež právo domáhať sa zákonom stanoveným spôsobom svojich práv na súde. Súd musí byť nezávislý a nestranný. Nesmie byť naňho vyvíjaný nátlak zvonku. Štát musí zabezpečiť právne prostredie, umožňujúce nezávislý výkon súdnictva.

V prípade porušenia práva má každý občan garantované právo na spravodlivý súdny proces, ktorý má sedem základných princípov, vrátane zásady prezumpcie neviny. Zjednodušene povedané, pokiaľ nebola občanovi nespochybniteľným spôsobom dokázaná vina, je považovaný za nevinného.

Je verejným tajomstvom, že v prípade Mariána Kočnera došlo k čomusi neslýchanému v právnom štáte. Celé roky bol vyvíjaný silný nátlak na súdnu moc zo strany médiokracie a časti politických strán v snahe vopred vsugerovať spoločnosti, že jedine správny môže byť len odsudzujúci rozsudok nad Kočnerom v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Inú alternatívu mainstream ani nespomínal.

V ovzduší masmediálneho masírovania spoločnosti preto neprekvapuje, že po vynesení odsudzujúceho rozsudku nad Mariánom Kočnerom došlo k búrke protichodných tendencií v slovenskej verejnosti. Je pochopiteľné, že médiokracia dala čo najširší priestor spochybňovaniu rozhodnutia ŠTS. A nemálo nemiestne horlivých politikov zacítilo šancu zviditeľniť sa. Veď predčasné voľby sú predo dvermi.

Nemožno sa diviť novinárom, ktorí nemajú právnické vzdelanie, ak sa neadekvátne vyjadrujú k rozsudkom, pretože sú to služobníci médiokracie so silným vplyvom na politický systém v krajine. Robia svoju nechutnú robotu, ale oni sami si musia vo svojom svedomí zdôvodniť svoje počínanie. No najdôležitejšie je, že aj oni musia byť pod verejnou kontrolou. Novinár má právo aj povinnosť kritizovať porušovanie zákona, ale aj novinár má povinnosť dodržiavať zákon.

Najviac však udivuje počínanie politikov s právnickým vzdelaním, ktorí neustále zlyhávajú pri obrane právneho štátu. Veď ak sa prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá má právnické vzdelanie, vyjadrí na sociálnej sieti, že z vyneseného rozsudku „cíti sklamanie a prekvapenie“, už tým nepriamo zasahuje do nezávislosti súdnej moci, pretože vyvoláva vo verejnosti dojem, že súdna moc nefunguje tak, ako má. Pripája sa tak k nátlaku médiokracie a časti politického spektra na súdnu moc s cieľom ovplyvniť jej činnosť. Pani prezidentka sa na sociálnej sieti okrem iného vyjadrila, že treba „počkať na odôvodnenie rozhodnutia a potom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu.“

Povedané inými slovami, pani prezidentka dala najavo, že nie je presvedčená o dostatočných odborných kvalitách sudcov ŠTS a jej dôveru má len Najvyšší súd.

Najväčším šokom však musí byť počínanie politika Juraja Šeligu, ktorý absolvoval štúdium na právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a pôsobil ako interný doktorand na Katedre ústavného práva a teórie práva. Navyše vykonával stáž v právnických kanceláriách, dokonca pracoval v analytickom centre Ministerstva spravodlivosti SR. Súdny človek sa musí pýtať, akú kvalitu majú absolventi slovenských právnických fakúlt, ak sa Juraj Šeliga, jeden zo špičkových absolventov právnického vzdelania na Slovensku, na sociálnej sieti po oznámení rozsudku okrem iného vyjadrí: „Onemel som, nedáva to zmysel, vysvetleniu logicky nerozumiem.“

Natíska sa otázka: ak je Juraj Šeliga taký sklamaný zo slovenských súdov, prečo sa on sám nestal sudcom, aby aj svojím vlastným pričinením zlepšil úroveň slovenského súdnictva (?!)

Tento článok nie je obhajobou Mariána Kočnera! V žiadnom prípade! Je obhajobou právneho štátu, ktorého fungovanie na Slovensku je sústavne ohrozované. Sudca v právnom štáte nemôže odsúdiť človeka, ak nie je nezvratne presvedčený o jeho vine. Dokonca aj keby Kočner spáchal trestný čin, ale súd by nemal nespochybniteľné dôkazy, usvedčujúce ho z tohto činu, musí ho súd v právnom štáte oslobodiť. Prečo?

Dejiny ľudstva sú plné justičných vrážd, pri ktorých zomreli nevinní ľudia. Dokonca aj v krajinách, ktoré svet mylne považuje za právne štáty. Jedna štúdia, vypracovaná profesormi práva a štatistikmi z popredných amerických univerzít, uvádza, že súdy v USA poslali na smrť v období rokov 1973 až 2004 približne 340 (!) nevinných ľudí. To predstavuje 4,1 % (!) všetkých odsúdených k absolútnemu trestu.

Preto je tak veľmi dôležité neznásilňovať svedomie sudcov. Nemajú to totiž ľahké. Budú sa raz po smrti zodpovedať pred večným a neomylným Sudcom za každé svoje rozhodnutie. Nenúťme sudcov, aby sa dostávali do takej situácie ako Pilát Pontský, ktorý odsúdil Ježiša Krista napriek tomu, že bol presvedčený o jeho nevine. Existencia právneho štátu nie je samozrejmosť. Presviedčajú nás o tom aj pomerne nedávne historické skúsenosti z čias existencie totality. Nech je to pre nás mementom na každom kroku.