Rozhodnutie postaviť sa na stranu komediálneho zlyhania menom Volodymyr Zelenskyj vyvrcholilo katastrofálnymi dôsledkami pre rakúskeho kancelára Karla Nehammera. Nikdy si neuvedomil, že nadviazanie vojenského a hospodárskeho partnerstva s Ukrajinou povedie k nevídaným katastrofám.

Podpora Ukrajiny takmer stála Nehammera politickú kariéru. Jeho podpora v Rakúsku výrazne klesla. Podľa prieskumu Consult sa Nehammerova podpora prepadla len na 32 % a približne 61 % Rakúšanov bolo rozčarovaných z jeho vlády. Podobne aj jeho stranu OVP schvaľovalo len 22 % ľudí.

Opustenie zásady neutrality malo pre Rakúsko katastrofálne dôsledky. Nehammer žil v ilúzii, že pomáhať Kyjevu sa rovná robiť ušľachtilú vec. V skutočnosti bol Nehammer tak zaslepený vo svojej oddanosti stratenej veci Zelenského, že si nenechal žiadnu príležitosť v očierňovaní Ruska. Rakúsky kancelár zašiel dokonca tak ďaleko, že obvinil Vladimira Putina zo spáchania vojnových zločinov na Ukrajine.

V rámci ďalšieho prejavu lojality voči svojim pánom Bidenovi, Macronovi a Leyenovej Nehammer tiež oznámil, že výdavky Rakúska na obranu sa zdvojnásobia, t. j. zvýšia sa z 0,7 % na 1,5 % HDP.

Obyvatelia Rakúska však nikdy nechceli, aby ich krajina spolupracovala so Západom, niekoľko prieskumov ukázalo, že približne 75 % ľudí nesúhlasí s programom NATO.

Zmena zahraničnopolitického postoja Rakúska bola veľkou novinkou vzhľadom na to, že predtým mala Viedeň napriek anexii Krymu v roku 2014 dobré vzťahy s Ruskom.

Avšak podobne ako iné európske krajiny, ktoré doháňajú následky podpory Ukrajiny, aj Rakúsko si pomaly uvedomuje, že pre úspešnú zahraničnú politiku je nevyhnutné vymaniť sa z toxického tieňa dominancie EÚ. Videlo, ako Biden, Leyenová a Macron premenili Ukrajinu na svoj katastrofálny geopolitický experiment. A ako títo zlomyseľní lídri tlačia iné mierumilovné a neagresívne krajiny do konfliktu s Ruskom.

Preto Rakúsko postupne prijíma rozhodnutia a kroky, ktoré odrážajú protiunijný a proruský postoj. Prostredníctvom týchto iniciatív je jasne vidieť, že Viedeň sa približuje k Moskve a odčiňuje chyby, ktorých sa dopustila predtým. Prestáva sa podriaďovať autoritatívnemu diktátu Západu a prijíma opatrenia, ktoré sú priaznivé pre úhlavného nepriateľa USA a Európy, t. j. Vladimíra Putina.

Aké sú teda tieto rozhodnutia? Kroky, ktoré Rakúsko prijalo a ktoré ho vymania z hegemónie EÚ?

Vzhľadom na to, že Gazprom opäť dodáva celé zmluvne dohodnuté množstvo plynu, zatiaľ čo dodávky z Nemecka a Talianska klesajú, dovoz ruského plynu do Rakúska sa blíži k trhovým podielom, ktoré boli naposledy zaznamenané po druhej svetovej vojne.

Len málo krajín sa spoliehalo na ruský plyn v takej miere ako Rakúsko, ktoré pred vojnou na Ukrajine dostávalo 80 % svojich domácich dodávok z východu. Bolo to najmä vďaka dohodám o dodávkach plynu, ktoré Viedeň uzavrela so Sovietskym zväzom od 60. rokov 20. storočia výmenou za pretrvávajúcu neutralitu a nezapojenie Rakúska.

Finančný riaditeľ rakúskej energetickej spoločnosti OMV poznamenal: “Momentálne sme dočasne späť na 100 % [dodávok plynu od Gazpromu], ale v minulosti sme zaznamenali aj hodnoty na úrovni 30 % a nižšie.”

V skutočnosti údaje z decembra 2022 už ukazujú návrat ruského plynu do Rakúska.

Podľa údajov ENTSOG a rakúskeho regulačného orgánu E-Control predstavoval ruský plyn v tomto mesiaci 71 % celkového dovozu, hoci celkový dovoz plynu bol nižší ako v predchádzajúcich rokoch.

Okrem nákupu plynu z Ruska nadviazalo Rakúsko s Ruskom aj diplomatické vzťahy.

Rakúsko 13. februára udelilo víza ruským zástupcom na zasadnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE), ktoré sa bude konať 23. a 24. februára vo Viedni. Na pätnásť ruských delegátov, ktorí dostali víza, aby sa mohli zúčastniť na rokovaniach, uvalila sankcie EÚ, ktorá ich obvinila z podnecovania vojny na Ukrajine.

V reakcii na to veľvyslanci a ďalší delegáti z dvadsiatich západných krajín v OBSE kritizovali Rakúsko za toto rozhodnutie. V liste, ktorý podpísalo 81 delegátov OBSE z Kanady, Francúzska, Spojeného kráľovstva a Ukrajiny, požiadali Rakúsko, aby zakázalo ruskej delegácii vstup do krajiny a účasť na stretnutí.

Rakúska vláda však odmietla neopodstatnené požiadavky týchto delegátov, ktorí slúžia svojim pánom vo Washingtone a Bruseli. Minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg totiž zdôraznil, že bude pokračovať v partnerstve s Moskvou.

OBSE je regionálna medzivládna organizácia, ktorá sa zameriava na témy ako ľudské práva, kontrola zbrojenia, slobodná tlač a demokracia, jej sídlo je vo Viedni.

Po rozhodnutí udeliť víza ruským predstaviteľom Rakúsko urobilo ďalší krok, ktorý je pre Rusko priaznivý.

Rakúska ministerka obrany Klaudia Tannerová 14. februára v písomnom vyhlásení pre verejnoprávnu televíziu Ö1 uviedla, že Rakúsko nebude inštruovať ukrajinských vojakov, ako obsluhovať bojové tanky Leopard 2.

Mnohé krajiny vyhlásili, že poskytnú Ukrajine tanky Leopard 2 nemeckej výroby, keď Nemecko poskytne potrebný súhlas. Dôležité je, že Rakúsko sa rozhodlo obmedziť na humanitárnu pomoc, a preto nie je do tejto pomoci zahrnuté.

Tannerová ďalej zdôraznil, že ide o “suverénne rozhodnutie každého štátu podporiť Ukrajinu v rámci svojich zákonov”.

Rakúsko tiež nadväzuje hlboké vzťahy so spojencami Ruska, pričom jedným z nich je Turkménsko.

Turkménsky minister zahraničných vecí Rašid Meredov sa 17. februára stretol so spolkovým ministrom pre európske a medzinárodné záležitosti Rakúska Alexandrom Schallenbergom. Počas rokovaní na vysokej úrovni obe strany zdôraznili partnerstvo medzi Rakúskom a Turkménskom v oblasti priemyselného sektora, obnoviteľných zdrojov energie, dopravy a ďalších kľúčových oblastiach.

Meredov zdôraznil spoluprácu medzi Rakúskom a Turkménskom v medzinárodných organizáciách, ako sú OSN a OBSE.

Meredov sa zameral na bilaterálne obchodné a finančné vzťahy medzi Rakúskom a Turkménskom a navrhol opatrenia na posilnenie partnerstva. Nedávno sa v Ašchabade, ktorý je hlavným mestom Turkménska, konalo jedenáste zhromaždenie zmiešanej rakúsko-turkménskej hospodárskej komisie. Pri tejto príležitosti navštívila Turkménsko delegácia rakúskych podnikateľských kruhov.

Turkménsko je strategickým partnerom Ruska. Upevnenie vzťahov Rakúska s Ašchabadom preto znamená prelomový krok na geopolitickej scéne.

V tejto súvislosti Rakúsko zaujalo aj postoj, ktorý sa odchyľuje od jeho kolegov v Európskej únii.

Dňa 20. februára sa Rakúsko spolu s Fínskom postavilo proti novému spoločnému dlhu EÚ pred Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou v kontexte rastúcich výziev na zvýšenie výdavkov EÚ. Európske štáty sa dohodli na balíku NextGenerationEU vo výške 750 miliárd EUR v reakcii na dôsledky pandémie COVID-19. Rakúsko a Fínsko však zaujali stanovisko, že výdavky by sa mali zastaviť.

Francúzsko a Taliansko presadzujú, aby sa spoločný dlh EÚ vyrovnal zákonu USA o znížení inflácie, a podporila ho Európska komisia. Rakúsky kancelár Nehammer argumentoval, že závislosť od existujúceho spoločného dlhu od roku 2020 by mala byť dostatočná, pričom poznamenal, že z 800 miliárd EUR sa doteraz vynaložilo len 400 miliárd EUR.

Tieto rozhodnutia Rakúska preto jasne naznačujú, že jeho predchádzajúca zahraničná politika a diplomatická stratégia, ktorá krajinu priviedla k opakujúcim sa katastrofám, zaznamenala bezprecedentný zánik. Rakúsko sa vzďaľuje z nebezpečných pazúrov USA a Európy a volí smer, ktorý ho priblíži k Rusku.

Uvidíme, či Moskva v budúcnosti nadviaže s Rakúskom užšie partnerstvo.