Kyjev 19. februára 2023 (HSP/Politico/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky )
Keď sa cez víkend prelúskate cez hmlu otrepaných proklamácií o solidarite a spoločnom cieli Západu, ktoré zaznievali z hlavného pódia Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, nemôžete si nevšimnúť viac ako len náznak predtuchy tesne pod povrchom, píše POLITICO
Aj keď si západní lídri gratulujú k veľkorysosti voči Ukrajine, ozbrojeným silám krajiny dochádza munícia, vybavenie a dokonca aj muži. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý v piatok z Kyjeva otvoril konferenciu, vyzval slobodný svet, aby poslal viac pomoci – a to rýchlo. “Potrebujeme rýchlosť,” povedal.
Americká viceprezidentka Kamala Harrisová sa voči Rusku ohradila na inom fronte a obvinila krajinu zo “zločinov proti ľudskosti”. “Zhodnime sa všetci. V mene všetkých známych aj neznámych obetí: spravodlivosti musí byť učinené zadosť,” povedala.
Inými slovami, ruskí lídri by sa mohli dočkať Norimbergu 2.0. To určite znervózni niekoľko ľudí v Moskve, najmä tých, ktorí sú dosť starí na to, aby si pamätali, čo sa stalo juhoslovanskému Slobodanovi Miloševičovi a jeho sprievodu.
Vyhliadky v Ázii nie sú o nič menej zložité. Taiwan je naďalej v napätí, pretože sa snaží odhadnúť ďalší krok Číny. Ani v tomto prípade neboli správy z Mníchova upokojujúce.
“To, čo sa dnes deje v Európe, sa zajtra môže stať v Ázii,” povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi neurobil nič, čo by bolo v rozpore s týmto výrokom. “Dovoľte mi ubezpečiť publikum, že Taiwan je súčasťou čínskeho územia,” povedal Wang na konferencii, keď sa ho pýtali na plány Pekingu týkajúce sa samosprávneho ostrova. Taiwan “nikdy nebol a ani v budúcnosti nebude krajinou”.
Pre niektorých účastníkov sa atmosféra v preplnenom hoteli Bayerischer Hof, kde sa zhromaždenie koná, niesla v znamení ozveny roku 1938. V tom roku sa v bavorskom hlavnom meste konala konferencia, ktorá vyústila do neslávne známej Mníchovskej dohody, v ktorej európske mocnosti odstúpili Sudety Nemecku v mylnej snahe, o ktorej sa domnievali, že môže zachovať mier.
“Všetci vieme, že vonku sa schyľuje k búrke, ale tu, v Bayerischer Hof, sa všetko zdá byť normálne,” napísal Andrew Michta, dekan Vysokej školy medzinárodných a bezpečnostných štúdií pri Marshallovom centre so sídlom v Nemecku. “Všetko sa zdá byť také rutinné, a predsa sa všetko náhle zmení, keď ukrajinský poslanec ostro povie publiku, že nekonáme dostatočne rýchlo.”
Jediní, ktorí sa na tohtoročnej bezpečnostnej konferencii usmievajú, sú dodávatelia obranných zariadení. Predaj zbraní je podľa všetkého na vzostupe.
Dokonca aj Nemecko, ktoré sa v posledných rokoch zdokonaľovalo v umení vysvetľovať, prečo neplní svoje záväzky týkajúce sa výdavkov na obranu v rámci NATO, prisľúbilo, že zmení kurz. Zdalo sa, že nemeckí predstavitelia sa skutočne snažia prekonať jeden druhého, aby dokázali, akí sú jastrabi.
Kancelár Olaf Scholz prisľúbil, že “natrvalo” splní cieľ výdavkov NATO na obranu pre jednotlivých členov vo výške dvoch percent HDP.
Nový nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý je rovnako ako Scholz sociálnym demokratom, žiadal ešte viac, keď povedal, že “so sotva dvoma percentami nebude možné splniť úlohy, ktoré sú pred nami”.
Nezabúdajte, že ešte začiatkom minulého roka poprední sociálni demokrati vyzývali USA, aby z nemeckého územia odstránili všetky svoje jadrové hlavice.
Inými slovami, ak sa aj Nemci prebudili a uvedomili si nebezpečenstvo súčasného geopolitického stavu sveta, toto by mohol byť moment, keď sa naozaj začnú obávať.