V úvode všetkých prítomných privítal bývalý primátor Nitry Ing. Arch. Vladimír Libant, ktorý veľa času venuje bádaniu histórii slovanstva, navštevuje pamätné slovanské miesta a pamätníky kultúry a architektúry. Krátko porozprával o histórii slovanstva a predstavil prednášateľa, predsedu nitrianskeho občianskeho združenia Slavica Miloša Zverinu, ktorý pre hostí pripravil nielen zaujímavú prednášku, ale aj niekoľko vzácnych kníh z histórie slovanstva, krátky film a hudobné ukážky.

V úvode pripomenul, že mnohé vlády a režimy sa snažili prepísať a prekrútiť históriu slovanstva, pretože sa Slovania šli svojou cestou, preferovali prácu na pôde, dobro, čestnosť, dodržiavanie svojich tradícií a zvykov a to všetko prekážalo a aj prekáža rôznym skupinám na tomto svete… Porozprával o histórii samotného názvu „Slovan“ a „Slovania“ a prezentoval krátke video o histórii slovanstva a slovanských zjazdoch v Prahe, Moskve a Petrohrade.

Potom sa venoval ďalším témam z histórie slovanstva: Slovania dnes, Slovanská vzájomnosť, Novšia Slovanská kultúra (Slovanská kultúra a jej prevrstvovanie kresťanskými prvkami),  Slovo a písmo Slovanov, Pôvodná kultúra Slovanov (Staroslovienska kultúra), Stará viera a mytológia, Slovanské videnie sveta a Védická kultúra, Letopisné dedičstvo Slovanov, Telesná a bojová kultúra Slovanov, Staroslovienska symbolika, Symboly, Ornamenty, Etnológia a folkloristika, Historiografia, Jazykoveda a pod.

Diváci sa dozvedeli, že najstarším doloženým názvom, z ktorého vznikol názov „Slovania“ je názov mesta SLOWWAN, ktoré sa nachádza na hornom toku rovnomennej rieky. Miloš Zverina porozprával o tom, že v súčasnosti Slovania tvoria jednu z najpočetnejších etnických a jazykových skupín v Európe (približne 1/3 obyvateľov Európy, okolo 300 miliónov obyvateľov celkovo), konkrétne: Bulhari, Bosniaci, Čiernohorci, Chorváti, Macedónci, Slovinci, Srbi, Slováci, Česi, Lužickí Srbi, Poliaci, Kašubovia, Slezania, Rusíni, Bielorusi, Ukrajinci, Rusi.

V súčasnosti existuje 13 štátov, o ktorých môžeme povedať, že na ich území dominuje slovanské obyvateľstvo, resp. populácia používajúca jeden alebo viacero slovanských jazykov (ako úradný jazyk), vlastný štát nemajú: Rusíni, Lužickí Srbi, Slezania a Kašubovia. Rusín (východní Slovania) žijú v severovýchodnej časti Karpatského oblúka (Poľsko, Slovensko, Ukrajina, Maďarsko a Rumunsko) – minimálne 75 tisíc obyvateľov. Ich hlavným znakom je používanie rusínskeho jazyka (rusínčiny) = niekoľko značne odlišných nárečí a jazykov, etnograficky sa delia na 5 skupín: Lemkov, Bojkov, Huculov, Verchovincov a Doliniakov (Hajnali).

Lužickí Srbi (západní Slovania) najmenší slovanský národ, žijú prevažne na východe Nemecka – približne 60 tisíc obyvateľov, hovoria hornou alebo dolnou lužickou srbčinou, väčšina, asi 77 %, sú luteránskeho vierovyznania; Kašubovia (západní Slovania) žijú na severe Poľska a považujú sa za potomkov slovanských Pomoranov, ku kašubskej národnosti sa prihlásilo 233 tisíc obyvateľov Poľska (2011). Slezania (západní Slovania) žijú prevažne na juhu Poľska a v Česku, k sliezskej národnosti sa prihlásilo 847 tisíc obyvateľov Poľska (2011) a 12 200 obyvateľov Česka (2011).

Ďalej sa prednášajúci venoval Ruskému svetu a Slovanskému svetu v historickej dynamike. Hovoril o zdanlivej identickosti Ruského a Slovanského svetu ako organickej súčasti jednotného svetu, jeho mentálnych cieľoch, celej jeho tisícročnej histórii, tradíciách, zvykoch a pod. a prízvukoval, že vôbec nie sú jednoznačné.

„Dlhé roky hodnotenia a vlastnosti tohto svetu zostávali v tieni. Ako správne zhodnotiť ten obrovský zdrojový a duchovný potenciál, ktorý tento svet mal a má aj v súčasnosti? Prečo tento duchovne zdravý obor veľa razy sa zrútil a aj v súčasnosti má veľké problémy a dodnes slovanský svet zostáva rozdelený? Slovanský svet má viac ako 1500-ročnú históriu. Mal asi 100 štátnych a teritoriálnych zriadení, viac ako 80 z nich navždy zmizlo z mapy. Slovanský svet nikdy netvoril taký jednotný a organický celok, akým bol, napríklad, ZSSR. V súčasnosti existuje 13 uznávaných vo svete slovanských štátov plus 3 ďalšie, ktoré uznalo zatiaľ iba málo štátov – Podnestersko, Donecká a Luhanská ľudová republika. Na začiatku r. 2016 Slovanský svet týchto slovanských štátov tvorilo 281 miliónov obyvateľov /13 štátov/, v súčasnosti – aj spolu s 3 neuznanými štátmi je to približne 300 miliónov ľudí,“ povedal.

Pripomenul, že slovanské štáty tvoria 3,4 percenta celkového povrchu Zeme alebo 11,5 percenta pozemského povrchu krajín sveta, 3,9 percenta počtu obyvateľstva na Zemi, produkujú 4,8 percenta svetového HDP, rozsah ktorého v r. 2015 tvoril takmer 108 triliónov dolárov USA. Veľká diaspóra Slovanov – od 50 do 70 miliónov – žije v ďalších viac ako 100 štátoch sveta. V 20 z nich percento Slovanov prevyšuje 3 – 10 percenta počtu obyvateľstva a napríklad, v Moldavsku, Litve a Kirgizsku je to viac ako 15 percent, v Lotyšsku, Estónsku a Kazachstane viac ako 25 percent. Slovania aj v týchto štátoch hrajú dôležitú úlohu v rozvoji týchto krajín.

Poukázal na to, že Slovania tvoria 4,6 – 4,8 percenta obyvateľstva Zeme /336 – 351 miliónov ľudí/, vyrábajú približne 5,6 – 6 percent svetového HDP, to jesť hodnotu 6 – 6,5 trilióna dolárov svetového HDP. Podľa posledných prieskumov v súčasnosti viac ako 350 miliónov Slovanov žije vo viac ako 100 štátoch a 20 nepriznaných štátnych zriadeniach. „V súčasnosti v 13 oficiálnych slovanských štátoch Európy najväčšiu úroveň koncentrovaného bývania Slovanov /95 percent/ registrujú už iba v 6 z týchto štátov.

V ostatných slovanských štátoch je tá najväčšia úroveň koncentrovaného bývania Slovanov, vrátane Ruska, oveľa nižšia, ako 95 percent. Najmenej Slovanov žije v slovanskom Macedónsku – 67,5 percenta. Podľa posledného sčítania počtu obyvateľstva v Rusku, Slovania tam tvoria 82,7 percenta obyvateľstva, pričom v európskej časti Ruska je ich 76,9 percenta. Rusi tvoria 80,9 percenta obyvateľstva Ruska alebo 111 miliónov ľudí /v r. 1989 bolo ich 119,8 milióna – 81,5 percenta obyvateľstva/,“ pripomenul.

„Pred viacerými rokmi na svete žilo viac ako 150 miliónov Rusov, vrátane 30 miliónov Rusov, ktorí žili mimo územia Ruska. V súčasnosti /podľa údajov z r. 2016/ počet Rusov vo svete dosahuje iba 130 miliónov ľudí, vrátane 20 miliónov bývajúcich mimo Ruska. Bohužiaľ, podobná tendencia trápi aj všetky ostatné slovanské národy. Znižuje sa počet Slovanov, znižuje sa aj počet ľudí, ktorí hovoria na slovanských jazykoch. Znižuje sa počet slovanských škôl, kultúrnych zariadení a pod.,“ varoval Miloš Zverina.

Potom hovoril o význame slovanskej vzájomnosti, ktorá sa výraznejšie začala prejavovať na prelome 18. a 19. storočia. Objavila sa v rámci procesu národného formovania malých slovanských národov v strednej a južnej Európe. Vytváranie povedomia etnickej príbuznosti slovanských národov sledovalo spočiatku kultúrne a neskôr i politické a hospodárske ciele. Nositeľmi Idey slovanskej vzájomnosti v období baroka boli učenci a osobnosti, ktorých vo svojej publikácii BAROKOVÝ SLAVIZMUS vydanej vo vydavateľstve TRANOCIUS v roku 1939 opisuje Dr. Rudo Brtáň. Mapuje v nej známe písomné pamiatky slovanskej spolupatričnosti a slovanskej slovesnosti.

Najznámejšími predstaviteľmi tohto obdobia boli: Ilia Crijevič (1463-1520) Dalmácia, Ideológia panslavizmu, Vinko Pribojevič (…. – 1532) O pôvode a úspechoch Slovanov, Faust Vrančič (1551- 1617) Mnohojazyčný slovník, Mauro Orbini – 1601, Dalmácia, Kráľovstvo Slovanov, Jurij Križanič (1617 – 1663), Dalmácia, Spoločné slovanské pravidlá reči a písma.

Pripomenul, že pokračovateľkou idey slovanskej vzájomnosti (panslavizmu) bola GENERÁCIA VŠESLÁVIE, ktorú takto pomenoval vo svojom rovnomennom diele filozof a kulturológ Viktor Timura. Hlavnými predstaviteľmi tejto generácie boli Ján Kollár (Slávy dcéra), Pavol Jozef Šafárik (Slovanské starožitnosti), Karol Kuzmány (Kto za pravdu horí) a František Palacký (Dějiny národu Českého), ktorí medzi sebou spolupracovali na poli vydavateľskom, literárnom, národnom a všeslavianskom.

Jedným zo špecifických prejavov slovanskej vzájomnosti bol ilyrizmus,  národnoobrodenecké hnutie južných Slovanov, ktoré sa začalo prejavovať v 30-tich rokoch 19. storočia. Hnutie sa opieralo sa o myšlienku kmeňovej jednoty južných Slovanov. Na činnosť Generácie Všeslávie nadväzovala generácia slovenských národných obrodencov na čele s Ludevítom Velislavom Štúrom, ktorí boli nazvaní na jeho počesť ako GENERÁCIA ŠTÚROVCOV: Samo Tomášik – Hej Slaviane (Všeslovanská hymna) Janko Matuška – Dobrovoľnícka (Nad Tatrou sa blíska) Janko Kráľ, Samo Chalupka – Mor ho! Peter Kellner, Záboj Hostinský – Stará vieronauka slovenská, Velislav Ludevít Štúr – Slovanstvo a svet budúcnosti. Porozprával aj o ruských slovanofiloch 19., 20. a 21. Storočia.

Ďalej Miloš Zverina hovoril o Slovanskej kultúre, národopise, etnografii, folkloristike, pôvodnej kultúre Slovanoch, ich tradíciách, zvykoch a symboloch a pod. Záverečnú časť svojej prednášky venoval slovanskému ornamentu v minulosti a súčasnosti, slobodnému kozáctvu, slovanskej gymnastike, psychoenergetike a pod.

Dvojhodinovú prednášku ukončil Ing. Arch. Vladimír Libant, ktorý porozprával o unikátnych starovekých slovanských pamiatkach spred tisíc rokov, ktoré sa nachádzajú na území celého Slovenska a v okolí starobylej Nitry.

Eugen Rusnák