Naratívna kontrola nás ovláda od úsvitu civilizácie

Bratislava 12. januára 2023 (HSP/caitlinjohnstone/Foto:Pixabay)

Veda o modernej propagande pravdepodobne vznikla pred viac ako sto rokmi počas prvej svetovej vojny, keď bol mladý Edward Bernays najatý, aby pomohol predať konflikt neochotnému americkému obyvateľstvu, a potom využil to, čo sa naučil na tomto fronte, a vložil to do celoživotnej práce na štúdiu masovej psychologickej manipulácie, píše Caitlin Johnstone

Vtedy vznikla propaganda, ako ju poznáme dnes, a vedecká metóda sa uplatnila pri zdokonaľovaní techník manipulácie s ľudským správaním vo veľkom meradle pomocou modernej mediálnej distribúcie. Tieto metódy sa celý tento čas skúmali a vyvíjali a pokročili prinajmenšom tak, ako pokročili naše ostatné nástroje vedenia vojny od prvej svetovej vojny.

To však nebol začiatok masovej psychologickej manipulácie zo strany mocných. Tá sa deje od úsvitu civilizácie.

V časoch, keď boli ľudia kočovným druhom lovcov a zberačov, nebolo potrebné, aby kmeňoví vodcovia vnucovali svojmu kmeňu mentálne naratívy, aby ho udržali v pohybe a správaní podľa svojich predstáv. Živočíšne potreby jedla, pitia a bezpečnosti stačili na to, aby sa tieto malé spoločenstvá pohybovali, lovili, hľadali potravu, rozmnožovali sa a bojovali, kdekoľvek to bolo potrebné; tieto veci by robili aj bez existencie jazyka a naši evoluční predkovia pravdepodobne robili presne to isté milióny rokov predtým, ako sa u ľudí prvýkrát objavila reč.

To všetko sa zmenilo s vynálezom poľnohospodárstva približne pred 10 000 rokmi. Keď sa ľudia začali učiť oklamať zemskú biosféru, aby sa potrava objavila vedľa nich, začali byť schopní zostať na jednom mieste bez toho, aby vyhladli, a začali vznikať civilizácie. Tam, kde sa ľudia ako lovci a zberači organizovali len v skupinách po niekoľkých desiatkach, sme sa so schopnosťou usadiť sa a budovať začali združovať do dedín a miest po stovkách alebo tisíckach.

Akonáhle máte do činenia s ľudskými skupinami takejto veľkosti, ktorých obživa pochádza z poľnohospodárskej pôdy a hospodárskych zvierat, zvieracie impulzy hladu, smädu a bezpečnosti už nie sú dostatočne komplexné na to, aby určovali, ako sa títo ľudia budú správať zo dňa na deň.

Teraz bude potrebné veľké množstvo jazyka. Dohody. Protokoly. Pravidlá. Etiketa. Ako je naplánovaná civilizácia? Ako sa prijímajú rozhodnutia? Kto vykonáva prácu? Ako sa prideľujú zdroje? Ako sú počaté a vychovávané deti?

Už odtiaľto môžete vidieť, ako sa otvára možnosť zneužitia. Niekto bude vykonávať prácu. Niekto bude robiť rozhodnutia. Niekto bude rozhodovať o tom, kam pôjdu zdroje, a potenciálne si ich pridelí oveľa viac ako iným. Niekto bude rozhodovať o tom, kto bude mať sex, a potenciálne túto zodpovednosť pridelí výlučne sebe a svojim podporovateľom a potenciálne nenechá žiadne slovo ženám.

Keď sa ľudia presunuli od organizovania v dedinách a mestách k pohybu v kráľovstvách a ríšach, potenciál zneužívania sa exponenciálne zvýšil. Potom tu máme otázku vojen a toho, kto by v nich mal bojovať. Máte tu peniaze a možnosť obrovského bohatstva. Máte zákony a schopnosť určiť, aké sú a komu prinášajú úžitok. A máte niekoho, kto má obrovskú moc nad veľmi veľkým počtom ľudí.

Nemôžete sa spoliehať na inštinktívne zvieracie pudy pri organizovaní ľudí v civilizáciách takejto zložitosti. Aby ste ľudí prinútili konať v súlade s vašou vôľou, musíte použiť naratív. Musíte svoju civilizáciu prekryť konceptuálnym svetom mentálnych príbehov, ktorým ľudia veria a pohybujú sa v súlade s nimi. A to sa stalo s každou civilizáciou, ktorá kedy existovala.

Až do niekoľkých posledných generácií v tom hrali hlavnú úlohu náboženstvá. Získať verejnosť, ktorá si cení miernosť, poslušnosť, chudobu a odovzdávanie cisárovi, čo je cisárovo (platenie daní), a zároveň ju naučiť, že by bolo hriešne zavraždiť svojich vládcov a vziať si ich poklad, bolo základnou zložkou pri podrobovaní más a udržiavaní ich pohybu v súlade s vašou vôľou. Náboženstvá kresťanstva a islamu vyzerajú úplne inak ako systémy viery, ako je konfucianizmus, ale všetky tri sú naratívnymi nánosmi rozprestretými na obrovských civilizáciách, ktoré udržiavali radovú verejnosť v pohybe v súlade s vôľou mocných.

A samozrejme, nebolo to úplne zlé. Civilizácia by bola nemožná, keby každý neustále okrádal a zabíjal všetkých ostatných, a naratívy o hriechu a večnom treste boli jedným zo spôsobov, ako tomu zabrániť. Naratívy o náboženstve, práve, vláde a kultúre zachovávali určitý poriadok tam, kde by inak vládol neporiadok; možno to bol väčšinu času tyranský, vykorisťovateľský a nespravodlivý poriadok, ale bol to poriadok.

V modernej západnej spoločnosti hrá náboženstvo menej dominantnú úlohu v organizovaní príbehov, ale stále je tu rovnaké množstvo hustého naratívneho prekrytia ako v staroveku. Namiesto kňazov máme mudrcov, spravodajcov, politikov a myšlienkových vodcov, namiesto heretikov máme tankistov a konšpiračných teoretikov a namiesto starých spisov a doktrín máme súčasný mainstreamový svetonázor. Predtým hlavný svetonázor zahŕňal Ježiša a Boha, teraz hlavný svetonázor zahŕňa kapitalizmus a vieru v demokraciu založenú výlučne na viere.

A tak ako predtým, ani teraz to nie je všetko zlé. Je pravdepodobne dobré, že hlavný svetonázor si cení slobodu a spravodlivosť, aj keď naše slobody sú zväčša iluzórne a naše súdne systémy sú hlboko nespravodlivé. Je asi dobré, že hlavný svetonázor sa teraz oficiálne stavia proti rasizmu, aj keď je to čiastočne preto, že rasové vojny a spravodlivosť sú pre našich vládcov nepohodlné. Je asi dobré, že hlavný svetonázor oceňuje očkovanie detí proti chorobám, ktoré kedysi zabíjali veľa ľudí, aj keď farmaceutický priemysel má príliš veľkú moc a choroby sa teraz využívajú ako zámienka na presadzovanie autoritárskych programov.

Nie je to všetko zlé, ale je to zlé. Systémy status quo, ktoré sme vmanipulovaní do akceptovania naratívnym prekrytím našej civilizácie, vytvárajú strašné nespravodlivosti a ohrozujú celý náš druh. Ekocídny kapitalizmus zabíja našu biosféru, imperializmus ohrozuje našu planétu jadrovým armagedonom, ľudia hladujú, chudobnejú, sú zneužívaní a vykorisťovaní sociálno-politickým status quo, s ktorým nás manipuluje súhlasiť veda modernej propagandy. A to všetko v prospech tých istých typov ľudí, ktorí prevzali kontrolu nad dominantnými príbehmi starovekých civilizácií, v ktorých žili naši predkovia.

Od úsvitu civilizácie nám vládnu manipulátori. Tí, ktorí sa dostali na vrchol našej súčasnej civilizácie, majú rovnaké vlastnosti ako tí, ktorí sa dostali na vrchol dávnych kráľovstiev a ríš. Ľudia, ktorí sú len o trochu šikovnejší ako ostatní a dostatočne bezcharakterní na to, aby to využili vo svoj prospech.

Ďalšou etapou nášho vývoja ako druhu, ak sa do ďalšej etapy dostaneme, bude prekonanie tohto modelu. Prekonať model, v ktorom náš život ovládajú mentálne príbehy, v ktorom manipulátori dokážu využiť skutočnosť, že ľudia sú rozprávkové tvory, aby sa dostali na úroveň moci nad nami ostatnými, v ktorom sme nútení vymeniť mier, spravodlivosť, zdravý rozum a zdravý ekosystém za poriadok a stabilitu našich vládnucich systémov.

To bude znamenať, že sa staneme vedomým druhom. Bude to znamenať odhodiť naše primitívne psychologické ilúzie do takej miery, že už nebudeme potrebovať naratívne prekrytie hlavného svetonázoru, aby sme sa pohybovali vo vzájomnej harmónii. Že už nebudeme potrebovať naratívne prekrytie zákona a vlády, aby sme sa k sebe správali láskavo a udržiavali veci v poriadku. Že už nepotrebujeme naratívne prekrytie peňazí a ekonomiky, aby sme presúvali zdroje tam, kde sú potrebné.

Ak sa nám to jedného dňa podarí, bude to akýsi návrat do raja; návrat k nevinnosti bez príbehov z čias lovcov a zberačov našich predkov. Bude to však vedomý, zrelý prejav tohto spôsobu života, rovnako ako je duchovné osvietenie vedomým, zrelým prejavom tej istej neduálnej skúsenosti, ktorú náhodne prežívajú deti. Nebudeme loviť v kmeňoch, ako to robil náš druh vo svojich začiatkoch, budeme žiť v civilizáciách, ale budeme žiť v harmónii jeden s druhým a s naším ekosystémom, pretože sme prekročili svoj nezdravý vzťah k mentálnemu rozprávaniu a nahradili ho širokým bdelým priamym stretnutím s realitou.

A mám podozrenie, že ak sa tam niekedy dostaneme, bude nám to veľmi povedomé. Veľmi staré a veľmi známe.