Moskva 25. marca 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:TASR/AP-Martin Meissner)
Možnosť obchádzania nie je chybou, ale vlastnosťou západných sankcií, domnievajú sa odborníci, keďže Rusko naďalej zarába peniaze pomocou zadných vrát a medzier, píše Tamás Orbán pre The European Conservative
Od nadobudnutia platnosti ropného embarga EÚ na ruskú ropu uplynuli už takmer štyri mesiace, ale ako vyplýva z nedávnej správy Politico, ruský vývoz sa nezmenil, čo odborníkov vedie k názoru, že Moskva stále dodáva na európsky trh obchádzaním pravidiel.
“Od zavedenia sankcií zostávajú objemy ropy, ktoré Rusko vyváža, viac-menej stabilné,” povedal Saad Rahim, hlavný ekonóm globálnej obchodnej spoločnosti Trafigura. “Je možné, že ruská ropa sa stále predáva ďalej do EÚ a západných krajín prostredníctvom sprostredkovateľov.”
Samozrejme, prechod cez zadné dvierka má svoje náklady. Kvôli sankciám sa Rusko síce musí vysporiadať s výrazne zvýšenými nákladmi na prepravu a značnú časť svojich energetických príjmov odovzdáva sprostredkovateľom, ale aspoň môže zostať v hre.
Existuje široká škála postupov, ktoré môže Moskva použiť na pašovanie svojho tovaru do Európy. Ako sme už písali, jedným z trikov je prevádzať svoje ropné tankery na spoločnosti registrované v tretích krajinách alebo na nich jednoducho meniť vlajky, aby účinne obišla sankcie zamerané na zabránenie námorným dodávkam do EÚ.
Ďalší problém spočíva v tom, že ropu je mimoriadne ťažké sledovať na veľmi prepojených globálnych trhoch. Po zmiešaní alebo zmiešaní s inými zásielkami zapletenými spoločnosťami v tranzitných krajinách prakticky nikto nedokáže určiť pôvod jednotlivých dávok. Navyše, aj keď nie je zmiešaná, jej rafinácia tiež skryje všetky vlastnosti ropy, ktoré poukazujú na krajinu produkcie.
Existuje podozrenie, že jedným zo zadných dverí slúžiacich Rusku je Azerbajdžan. Údaje ukazujú, že v polovici roku 2022 (po tom, čo väčšina členských štátov EÚ už dobrovoľne prerušila vzťahy s ruskou ropou) Azerbajdžan vyvážal o 240 tisíc barelov denne viac, ako vyťažil – viac ako o tretinu viac, ako by mohol vyťažiť sám, nehovoriac o tom, že azerbajdžanské ťažobné kapacity už dlhší čas klesajú.
“Ako môže krajina znížiť svoju produkciu a zároveň zvýšiť svoj vývoz? V číslach je niečo úplne nekonzistentné a tento nesúlad vyvoláva podozrenie, že sa sankcie obchádzajú,” povedal Komisii François Bellamy, jeden z francúzskych poslancov EPP, a vyzval na oficiálne prešetrenie tejto záležitosti.
Ďalším podozrivým z prania ruskej ropy sa stáva Turecko. Fínske Centrum pre výskum energetiky a čistého ovzdušia (CREA) pred niekoľkými mesiacmi tvrdilo, že Turecko – ktoré minulý rok zdvojnásobilo dovoz ruskej ropy – rafinuje ropu na produkty, ktoré nepodliehajú sankciám, a predáva ich do Európy, čím vytvára nadmerné príjmy nielen pre seba, ale aj pre Rusko.
Táto prax je “úplne legálna, ale úplne nemorálna”, vyjadril sa Oleg Ustenko, poradca kyjevského prezidenta pre hospodárske záležitosti. “To, že je to povolené, neznamená, že s tým nemusíme nič robiť.”
V najnovšej správe, ktorú v pondelok 20. marca zverejnila britská mimovládna organizácia Global Witness, sa uvádza, že ruská ropa sa predáva po celom svete za ceny, ktoré výrazne prevyšujú 60-dolárový limit, ktorý koncom minulého roka zaviedla skupina G7. Ako uviedla Mai Rosnerová, predstaviteľka GW, “skutočnosť, že ruská ropa naďalej prúdi po svete, je vlastnosťou, nie chybou západných sankcií”.