Vlády na celom svete sa pomaly prebúdzajú do novej reality: Liz Trussová sa zrejme 15. septembra stane britskou premiérkou. Diplomati v Londýne sa snažia hlásiť do svojich hlavných miest informácie o favoritke na post líderky Konzervatívnej strany, pretože každý nový prieskum prináša ďalšie dôkazy o tom, že ak sa na poslednú chvíľu nestane nejaká „katastrofa“, Trussová zamieri na Downing Street 10.

V skutočnosti len málokto zo zahraničia je touto perspektívou nadšený

Viac ako tucet rozhovorov s vysokopostavenými diplomatmi a zasvätenými osobami z mocenských centier po celom svete naznačuje, že Trussová nie je na globálnej scéne práve obľúbenou voľbou. Dokonca aj vo veľkej časti západnej Európy a v Bidenovom Bielom dome sa stretnete s hlbokou skepsou. Otázna je aj budúcnosť vzťahov s novou austrálskou vládou. V Moskve a Pekingu ňou priamo opovrhujú.

Na druhej strane je Trussová pomerne populárna v niektorých štátoch východnej Európy a v niektorých častiach indo-pacifického regiónu. Nie je teda všetko stratené. Jej priaznivci tvrdia, že Trussovej očakávaný nástup na svetovú scénu je len zle načasovaný, keďže potenciálni konzervatívni spojenci v USA, Nemecku a Austrálii boli v posledných dvoch rokoch zosadení v národných voľbách.

Jej vzťahy s krajinami EÚ však nepochybne zahmlieva ostrý spor o to, ako sa po brexite bude obchodovať cez Írske more a zároveň ako udržať na uzde severoírskych unionistov a republikánov.

Nádeje v Bruseli a ďalších hlavných mestách EÚ, že nová britská ministerka zahraničných vecí sa ukáže ako priateľský partner, sa vyparili vlani na jar, keď predstavila kontroverznú legislatívu, ktorá umožní britským ministrom neplniť časti severoírskeho protokolu, kľúčového prvku dohody o vystúpení z EÚ, čo viedlo k obvineniam, že Británia sa pripravuje na porušenie medzinárodného práva.

„Máme negatívny dojem, nie však len na základe jej zámerov, ale jej činov,” povedal diplomat z veľkej krajiny EÚ so sídlom v Londýne. „Nový líder je vždy novou príležitosťou na reset, ale budeme musieť vidieť, či podnikne kroky na obnovenie dôvery, ktorá je veľmi potrebná.”

Jeden z bruselských diplomatov sa vyjadril ešte znevažujúcejšie: „Liz Trussová sa nám zdá byť z pohľadu EÚ naozaj, naozaj slabá. To, čo ukázala, odkedy prevzala funkciu ministerky zahraničných vecí a ako prevzala rokovania o brexite, bolo zatiaľ len veľmi negatívne.”

Prakticky žiadny politik v Dubline nemá dobré slovo o Trussovej. „Počas šiestich rokov konzervatívnych premiérov sme sa škaredo popálili,” povedal Neale Richmond, hovorca pre európske záležitosti za stranu Fine Gael, ktorá je najviac proeurópska z troch strán v írskej koaličnej vláde. „Neverím, že ten ďalší bude lepší.”

Dublinský denník Irish Times ju odmietol ako „neefektívnu ministerku zahraničných vecí, ktorá viedla kampaň proti brexitu a potom mu fandila”. Dvaja vysokopostavení diplomati z rôznych krajín južnej Európy vyjadrili obavy z Trussovej „impulzívnosti” v otázkach zahraničných vecí a varovali, že by to mohlo ešte viac zvýšiť napätie.

Dôverne z D.C.

Ako minulý týždeň informoval portál POLITICO, Trussovej podpora zákona o protokole v Severnom Írsku určite znechutila Bidenovu administratívu a členov amerického Kongresu. Predstavitelia demokratov vrátane prezidenta USA Joea Bidena a predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej opakovane hovorili o svojich obavách, že politika brexitu zničí ťažko vybojovaný mier v Írsku. Chcú, aby sa Veľkopiatková dohoda zachovala za každú cenu a aby Brusel a Londýn prestali plytvať energiou na konflikty, ktorým sa dá vyhnúť. Pelosiová v máji označila snahy o prepracovanie protokolu za „hlboko znepokojujúce”.

Trussová sa minulý týždeň na predvolebnej kampani v Severnom Írsku nechala počuť, že sa nenechá ovplyvniť predsedníčkou Snemovne reprezentantov. „Ľuďom ako Nancy Pelosiová som veľmi jasne povedala, čo si o tom myslím,” povedala. Člen Trussovej kampane trval na tom, že má „dobré vzťahy so svojimi americkými partnermi”.

Otázna je tiež budúcnosť vzťahov s EÚ. Aj keby ich Trussová skutočne chcela obnoviť, viacerí pochybujú, že by jej to kolegovia z konzervatívneho parlamentu dovolili. „Veľkou otázkou je, nakoľko bude vychádzať v ústrety brexitárom v strane,” povedal jeden z vyslancov severských krajín v Londýne.

Z Austrálie s láskou

Úradníci a experti na zahraničnú politiku v Bruseli, Berlíne a Paríži vyjadrujú ľútosť nad doterajšou neochotou Trussovej pestovať úzke vzťahy s kľúčovými európskymi hlavnými mestami tak, ako to robí s jedným z tých geograficky od Británie najvzdialenejších – Canberrou.

Bezpečnostná spolupráca Spojeného kráľovstva s Austráliou sa po brexite zintenzívnila prostredníctvom aliancie Five Eyes a obranného partnerstva AUKUS, pričom Trussová sa usilovala aj o to, aby Canberra podporila vstup Británie do obchodného klubu 11 tichomorských krajín známeho ako Komplexná a progresívna dohoda o Transpacifickom partnerstve (CPTPP). Jej pravidelné prejavy v austrálskych think-tankoch si všimli na oboch stranách sveta.

Počas svojho pôsobenia vo funkcii britskej ministerky pre medzinárodný obchod Trussová kontroverzne prijala bývalého austrálskeho premiéra Tonyho Abbotta do britskej Rady pre obchod. Ten ju na oplátku minulý týždeň označil za „dôstojnú nástupkyňu” Johnsona.

Abbottova Liberálna strana však už nie je pri moci a Trussová stojí pred výzvou nadviazať podobne blízky vzťah s novým labouristickým premiérom Anthonym Albanesem. Albanese sa zatiaľ k favoritovi na post lídra toryovcov nevyjadril, ale jeho stranícki kolegovia sa vyjadrili otvorene. V januári bývalý austrálsky premiér Paul Keating označil Trussove výroky o možných čínskych aktivitách v Tichomorí za „dementné”.

Imperializmus starej školy

Určite je pravda, že Trussová sa v súvislosti s Čínou neštítila ničoho. Počas kampane opakovane útočila na ochotu svojho súpera Rishiho Sunaka viesť rozhovory s Pekingom a dokonca navrhla, aby Spojené kráľovstvo vyzbrojilo Taiwan proti Číne.

Ministerka zahraničných vecí prisľúbila, že aktualizuje integrovanú revíziu bezpečnostnej, obrannej a zahraničnej politiky Spojeného kráľovstva z roku 2021 s obnoveným zameraním na Čínu a Rusko a vybuduje silnejšie hospodárske a obchodné väzby so štátmi Commonwealthu, aby čelila „rastúcemu škodlivému vplyvu Pekingu”.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí sa príliš nesnaží zakryť svoje pocity v súvislosti s Trussovej výrokmi. „Plne to odhaľuje pokryteckú tvár britského imperializmu starej školy,” povedal hovorca ministerstva Wang Wenbin. „Predstavte si, že by sa Škótsko spolčilo so zahraničnými silami s cieľom oddeliť sa od Spojeného kráľovstva. Mohlo by Spojené kráľovstvo zachovať kľud?“ „Zdá sa, že Spojené kráľovstvo bolo kolonizované USA,” povedal pre Global Times Wang Yiwei, špičkový akademik v oblasti medzinárodných vzťahov na Renmin University v Pekingu.

Krvilačná žena

Aj vo vzťahu k Rusku bola rétorika Trussovej tvrdá a začiatkom februára preniesla svoj odkaz priamo do Moskvy. Jej jastrabí postoj z nej urobil terč jedovatých útokov zo strany vysokopostavených členov ruskej vlády. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová ju označila za „krvilačnú a mimoriadne deštruktívnu”.

Pre Kremeľ bola obzvlášť vhodným argumentom jej geografická chyba, ktorú urobila počas tejto cesty v odpovedi na rafinovane položenú otázku ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorá sa rýchlo šírila ruskými médiámi.

Na konci jej návštevy Lavrov povedal, že ich rozhovor vyzeral ako „rozhovor nemého s hluchým”. V apríli Rusko zakázalo Trussovej spolu s ďalšími členmi britskej vlády vstup do krajiny.

Igor Pšeničnikov, expert zo štátom financovaného Ruského inštitútu strategických štúdií v Moskve, nazval Trussovú „rusofóbkou”, ktorá „vychádza výlučne z toho, že Rusko musí byť zničené”.

Vojnová líderka

Trussovej neochvejná podpora Ukrajiny si však získala uznanie v Kyjeve, vo východnej Európe a v Pobaltí, kde sú obavy zo sovietskej invázie stále na prvom mieste. Tu diplomati dúfajú, že bude pokračovať v politike úzkej obrannej spolupráce, ktorú presadzoval Johnson.

„Jej vodcovstvo v otázke postavenia sa proti ruskej agresii voči Ukrajine je niečo, v čom sme si veľmi podobní,” povedal jeden z pobaltských diplomatov. „Celkovo sa Spojené kráľovstvo vyznamenalo ako veľký líder, pokiaľ ide o podporu Ukrajiny… V tomto smere sa ukázala ako líderka.”

Sieť slobody

Trussovej zameranie na indo-pacifickú oblasť počas jej pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí si získalo priateľov aj tam. Vzoprela sa neprajníkom tým, že uzavrela prvú dohodu o voľnom obchode po brexite s Japonskom.

Trussovej hlavným zahraničnopolitickým cieľom bolo vytvorenie takzvanej „siete slobody”, ktorú tvoria „slobodomyseľné národy” budujúce bezpečnostné, energetické a obchodné prepojenia, ktorých cieľom je ukončiť strategickú závislosť od Číny a Ruska.

Táto politika sa stretla so zmiešanými ohlasmi. Niektorí britskí štátni zamestnanci sa obávajú, že jej prístup je príliš polarizujúci, keďže globálnu geopolitiku rámcuje ako protiklad demokracie a autoritárstva, uviedol David Lawrence, výskumný pracovník iniciatívy Spojené kráľovstvo vo svete v think tanku Chatham House.

Podľa neho sú Japonsko a Austrália prirodzenými partnermi Spojeného kráľovstva, ale krajiny ako Pakistan, India alebo Malajzia nemusia byť také ústretové, a to vďaka kombinácii postkoloniálnej traumy a obchodných väzieb s Čínou.

„Veľa krajín sa nedá zaradiť do jednej alebo druhej kategórie,” povedal, „a je to takmer akoby ste ich nútili, aby sa postavili na jednu alebo druhú stranu.”