Operácia Hannibal
Mierové použitie výletného plavidla ale netrvalo dlho. Po vypuknutí vojny v lete roku 1939 bola zaradená do služby a jej úlohou bolo dopraviť späť do Nemecka vojakov Legie Condor, bojujúcich v španielskej občianskej vojne. Slúžila ako nemocničná loď pod menom Lazarettschiff D, bola použitá aj ako ubytovacia loď pre pre námorných kadetov.
Na konci druhej svetovej vojny sa ju rozhodli Nemci využiť pri operácii Hannibal. Cieľom tejto operácie bola evakuácia nemeckých vojakov i civilistov z oblasti Courland vo Východnom Prusku a tzv. Poľského koridoru v prvej polovici roka 1945. Išlo o jednu z najväčších námorných evakuáciou v histórii, po mori bolo do Nemecka a Dánska odvezených cez milión osôb.
Posledná plavba a tragédia v chladných vodách
Poľský prístav Gdyni loď opustila 30. januára 1945. Oficiálne sa na palube malo nachádzať 6 050 pasažierov, ale v skutočnosti nové výskumy preukázali, že na palube ich nebolo 6 050 ľudí, ale až 10 582. Pretože na palube boli aj protilietadlové delá a vojenská jednotka, nemala loď ochranný štatút nemocničnej lode, čo sa jej stalo osudným. Na loď totiž 30. januára 1945 zaútočila sovietska ponorka S – 13 veliteľa Alexandra Marineska. Marinesko mal podľa rozkazov hliadkovať v oblasti, kadiaľ sa Wilhelm Gustloff mal plaviť podľa predpokladu velenia Baltickej flotily. Dráhu ale svojvoľne zmenil a hliadkoval tesne pri brehu. Útok viedol z plytčiny od pobrežia, pretože vedel, že Nemci budú sledovať otvorené more, ale nie breh.
Loď bola zasiahnutá troma torpédami o pol jednej v noci. Každé torpédo malo svoje pomenovanie: 1- Za vlasť, 2- Za Stalina, 3- Za sovietsky ľud a 4- Za Leningrad. Torpédo číslo 2 ostalo zaseknuté v torpédovej komore. Zásahy boli tri, do provy, kúpeľného bazéna a do strojovne. V kúpeľnom bazéne boli ubytované príslušníčky pomocných jednotiek Kriegsmarine, ženy a dievčatá vo veku od 17 do 25 rokov, pri zásahu torpéda z nich 372 na mieste zahynulo. Willhelm Gustloff bol sprevádzaný iba jednou torpédovkou Löwe, na ktorú sovietska ponorka vypálila dve torpéda. Löwe útok sprvu vôbec nezaregistrovala. Jej kapitán začal konať, až keď jej radista zachytil prichádzajúci signál SOS z potápajúceho sa Gustloffa.
Vietor mal silu 7 stupňov podľa Beaufortovej stupnice, more malo vysoké vlny, vzduch mal teplotu okolo – 17 °C a bola tma, čo znamenalo, že šance na záchranu stroskotancov boli nízke. Teplota vody bola len 4 °C, čo malo za následok, že mnohí stroskotanci zomreli následkom teplotného šoku. Na lodi vypukla panika, posádka bola nútená použiť na udržanie poriadku zbrane. Napriek rozkazu zachraňovať ženy a deti bolo zachránených viac mužov. Celkovo bolo zachránených asi 904 stroskotancov.
Podľa posledných výskumov za 45 minút zahynulo 9 300 ľudí. Údaje sú veľmi rozdielne pre všeobecný chaos, ktorý v tom čase panoval v Gdyni. Keďže neexistovali presné dokumenty, ktoré by zaznamenali počet nalodených pasažierov, nebolo po potopení možné zistiť počet mŕtvych. Išlo tak o jednu z najväčších námorných katastrof v dejinách pri potopení jedinej lode.
jf