Rebríčky najväčších znečisťovateľov jednoznačne vedie U. S. Steel Košice, s.r.o. Oblasťami s najväčšou emisiou oxidu uhoľnatého, oxidu dusíka, ako aj produkciou tuhých alebo pevných znečisťujúcich látok sú tak košický región a okres Košice – Šaca.

“Je fakt, že vzhľadom na charakter a objem výroby naša spoločnosť produkuje uvedené emisie. Tak ako iné hutnícke podniky vo svete. V porovnaní s podnikmi mimo Európskej únie zásadným spôsobom znižujeme emisie. Preto ak vznikne nejaký rebríček, mal by to byť rebríček porovnateľných podnikov, rovnakého typu priemyslu a rovnakým objemom výroby,” reagoval pre agentúru SITA hovorca U. S. Steel Košice, s.r.o. Ján Bača. Podľa neho je situácia všetkých európskych výrobcov ocele kritická, a to aj kvôli tomu, že snahou o zlepšenie životného prostredia majú vyššie náklady než konkurenti sídliaci mimo únie.

V priebehu dvadsiatich rokov, čo na Slovensku U. S. Steel podniká, investoval podľa Baču do ekológie viac ako 660 mil. USD. “Zrealizoval stovky projektov, zameraných na všetky zložky životného prostredia vrátane odpadového hospodárstva, energetickej efektívnosti či ochrany vôd, ale predovšetkým na zlepšenie kvality ovzdušia. Tie boli zamerané na znižovanie emisií tuhých znečisťujúcich látok vo výrobných procesoch koksovne, aglomerácie, vysokých pecí, oceliarne a energetiky. Najdôležitejšou investičnou akciou v posledných piatich rokoch bola modernizácia kotolne spojená s úplnou rekonštrukciou kotla č. 6 a výstavbou nového kotla č. 7 v súlade s požiadavkami Európskej únie na implementáciu najlepších dostupných technológií,” doplnil hovorca.

Najvýznamnejším projektom z hľadiska zníženia tuhých znečisťujúcich látok v tomto roku je odprašovanie štyroch aglomeračných pásov na báze látkových filtrov, ktoré je v štádiu finalizácie. “Celkovo ide o 15 projektov spolufinancovaných z Kohézneho fondu Európskej únie prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia, ktoré pomôžu znížiť emisie tuhých znečisťujúcich látok v U. S. Steel Košice v porovnaní s rokom 2000 o približne 93 %,” uviedol Bača.

Členovia Zväzu výrobcov cementu SR pokračujú podľa stanoviska, ktoré získala agentúru SITA, vo vývoji svojich procesov tak, aby zlepšili energetickú účinnosť a riadili svoju environmentálnu stopu. “Investujú do nízko uhlíkových technológií, akými sú alternatívne palivá, alternatívne suroviny a zhodnocovanie odpadového tepla. Viac ako 50 % zdrojov energie potrebnej na výrobu šedého cementu pochádza z alternatívnych palív. Vďaka nim výrobcovia radikálne znížili využívanie fosílnych palív, a tým aj produkciu všetkých emisií. V rámci výroby sa okrem toho využívajú aj alternatívne materiály, vďaka ktorým sa taktiež znižuje CO2 stopa cementov,” skonštatoval zväz. Slovenské cementárne investovali do týchto technológií počas posledných 20 rokov niekoľko stoviek miliónov eur. Zväz pritom pozorne monitoruje vývoj environmentálnej legislatívy a technológií v celej Európe a v najbližších rokoch očakáva implementáciu pokrokových technológií, ktoré sú momentálne vo fáze vývoja.

Za posledné roky prijala niekoľko opatrení vedúcich k zníženiu dopadu výroby na životné prostredie aj spoločnosť Mondi SCP, a.s. “Pravidelne investujeme do najmodernejších technológií, sme takmer energeticky sebestační a produkujeme zelenú energiu. Medzi projekty, ktoré mali pozitívny vplyv na životné prostredie patrí projekt IMPULS realizovaný v rokoch 2003 až 2004, kde sme investovali 241 mil. eur. Takisto investícia do regeneračného kotla č.3 realizovaná v rokoch 2013 až 2014 v hodnote 128 mil. eur. Súbežne s ňou prebiehala aj modernizácia pece na vápno v hodnote 15 mil. eur,” priblížila pre agentúru SITA hovorkyňa ružomberskej fabriky Martina Piláriková. Po všetkých spomínaných investíciách vidí firma podľa nej pozitívny trend, ktorý viedol k významnému zníženiu emisií z Mondi SCP.

“Naša spoločnosť neustále sleduje vývoj technológií na trhu. S každou investíciou, ktorú robíme, sa okrem technologických riešení zameriavame aj na životné prostredie. Naša práve prebiehajúca investícia vo výške 340 mil. eur do nového stroja na výrobu kartónového papiera s ročnou kapacitou 300 000 ton a s ním súvisiaca modernizácia celulózky, zvýšia našu ekologickú výrobu pomocou najmodernejších technológií a použitia zberového papiera na výrobu nového produktu,” objasnila aktuálne plány spoločnosti Piláriková. Ako dodala, intenzívne spolupracujú s mestom Ružomberok a spoločne hľadajú riešenia na zlepšenie kvality ovzdušia v Ružomberku. Momentálne napríklad dokončujú webovú stránku, ktorá bude monitorovať stav ovzdušia v Ružomberku.

Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík zverejnil analýzu podľa ktorej najväčší producenti znečisťujúcich látok sú z oblasti hutníctva a kovovýroby. Dôvodom je energeticky náročná výroba a závislosť na fosílnych palivách. Významným znečisťovateľom je aj výroba cementu. Rebríčky najväčších znečisťovateľov jednoznačne vedie U. S. Steel Košice, s.r.o. Oblasťami s najväčšou emisiou oxidu uhoľnatého, oxidu dusíka, ako aj produkciou tuhých alebo pevných znečisťujúcich látok sú tak košický región a okres Košice – Šaca. Koncentrácia podnikov z vyššie uvedených priemyselných odvetví pritom spôsobuje, že medzi ďalšie najznečistenejšie katastre na Slovensku patria Žiar nad Hronom, Horné Srnie, Ladce, Rohožník, Zemianske Kostoľany, Trnovec nad Váhom či Nováky.