Nové prieskumy Homo neanderthalensis kardinálne zmenili predstavy vedcov o spôsobe života a schopnostiach tejto vymretej vetvy starovekých ľudí.

Vodní ľudia

Vlani vedci na gréckych ostrovoch Kréta a Naxos objavili stovky nástrojov, ktoré sa zvonku podobali artefaktom moustierskej kultúry. Používali ich neandertálci. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby sme nevedeli, že Naxos nemal ani v dobe ľadovej pozemné spojenie s pevninou. Znamená to, že starí ľudia ovládali základy moreplavby minimálne pred 130 tisíc rokmi, čo je približné datovanie nájdených predmetov.

Závery archeológov potvrdzujú práce španielskych a britských antropológov. V jednom z neandertálských sídiel, v gibraltárskych jaskyniach Vanguard a Gorham, objavili príznaky lovu morských živočíchov. Vo vrstvách, kde našli stopy pobytu Homo neanderthalensis, našli kosti delfínov a tuleňov s príznačnými stopami po ranách. Vyloviť delfína zo súše nie je veľmi pravdepodobné.

Tento rok vedci objavili ešte jeden dôkaz, že neandertálci podnikali plavby. Väčšina ich lebiek (57%) má kostné výrastky na stene zvukovodu, ekostózu. Tieto výrastky vznikajú kvôli dlhému pôsobeniu studeného vetra alebo vody, dnes ich najčastejšie majú profesionálni surferi, plavci a potápači.

Podľa mienky odborníkov môže ušná ekostóza svedčiť o vodnej špecializácii neandertálcov, záujmu o rybolov a zvyku kúpania sa v studenej vode. Možné je tiež iné vysvetlenie. Častý výskyt môže svedčiť o tom, že príčinou choroby bolo pravidelné znečistenie ušných kanálov alebo genetická náchylnosť k zápalu vonkajšieho ucha.

Nečakaný decht

Na začiatku terajšieho storočia začali výskumníci objavovať v rôznych častiach európskeho kontinentu neandertálske nástroje z doštičiek a kúskov kostí. Pričom rôzne časti zlepili pomocou dechtu. Nástroje vyrobili pred 100-200 tisíc rokmi. A v roku 2013 objavili v jednom z nálezísk Homo neanderthalensis zvyšky živice starej 40-82 tisíc rokov.

Decht, ktorý používali starí ľudia, bol brezový. Ale archeologické dôkazy ohľadom technológie získania tejto živice z dreva zatiaľ neobjavili. Vedci prichádzali s rôznymi variantmi výroby dechtu, lenže všetky boli dosť zložité a predpokladali, že neandertálci mali dobré abstraktné myslenie a dobre poznali vlastnosti niektorých látok. Náhodne nemohli decht získať podľa žiadnej z týchto teórií.

Dnes našli túto technológiu. Vedci z Tübingenskej univerzity (Nemecko) predviedli, ako pri spaľovaní brezovej kôry vedľa vertikálneho povrchu kameňa vzniká decht. Pričom dokonca pod šírym nebom. Predtým sa domnievali, že decht vzniká, keď zahrievajú drevo na vysoké teploty pri obmedzenom prísune vzduchu.

Vedci tak dokázali získať 0,62 gramu živice, a potom s jej pomocou prilepiť ostrý úlomok kameňa ku drevenej brúske s jamkou na konci. Sekera, vyrobená podľa neandertálskej technológie fungovala. Výskumníci dokázali s jej pomocou zodrieť kožu z tridsaťcentimetrového kúsku teľacieho.

Stomatológia po neandertálsky

Pred takmer 100 rokmi antropológovia neďaleko chorvátskeho mesta Krapina vykopali obrovské množstvo neandertálských pozostatkov. Preskúmali, predovšetkým kosti a lebky, až vlani prišli na rad zuby. Potom vyšlo najavo, že niektoré mali stopy po opracovaní za života ostrými predmetmi. Brázdy a škrabance priviedli vedcov na myšlienku, že si títo ľudia čistili zuby, aj keď na primitívnej úrovni.

Zubný kameň neandertálcov, ktorí obývali územie dnešného Španielska a Belgicka, tieto dohady potvrdzuje. Medzinárodný tím prieskumníkov vykonal metagenomový rozbor zubného kameňa troch jedincov z jaskýň Spy a El Sidrón. Zistili, že jeden mal hnisavý zápal. A práve v DNA jeho zubného kameňa objavili vedci genetickú látku jedného druhu topoľa balzamického, ktorého kôra obsahuje kyselinu salicylovú. Táto látka má protizápalový, anestetický a protihorúčkový účinok. Jej dnešným najznámejším druhom je acylpyrín.

Tiež tam objavili stopy plesne Penicillium, ktorá vyrába antibiotikum. Liečil sa neandertálec, ktorého boleli zuby, sám? Vedci nevylučujú, že sa DNA liečivých rastlín mohli dostať do zubného kameňa náhodou, keď sa prastarý človek rozhodol ich ochutnať.

Nenechávali svojich súkmeňovcov v nešťastí

Prieskum neandertálskych pozostatkov svedčí o tom, že dokázali výborne napraviť kosti. Nájdené časti kostí majú spravidla veľa stôp po zrastených zlomeninách. Napríklad, v jaskyniach neďaleko Krapiny antropológovia objavili hneď niekoľko prípadov vyliečených tráum kľúčnej, ľavej lakťovej a dokonca lebečnej kosti. Znamená to, že všetci títo neandertálci strávili minimálne jeden mesiac v pokoji a že sa o nich niekto staral.

Ak tieto zranenia spôsobili u človeka invaliditu, mohol počítať s pomocou súkmeňovcov. Tiež neopúšťali svojich starcov. Za výrazný príklad tejto sociálnej starostlivosti považujú pozostatky staršieho muža nájdeného v jaskyni Šánidar na severovýchode Iraku.

Žil približne pred 50 tisíc rokmi a podľa všetkého mal Forestierovu chorobu (vývoj kostného tkaniva vo väzivách a šľachách), bol úplne slepý (zlomenina ľavej očnice) a hluchý (ekostóza zvukovodov v oboch ušiach). Naviac mu chýbala pravá ruka. Pričom väčšinu týchto zranení utrpel v dosť mladom veku.

Je jasné, že by sa tento človek sotva dožil vysokého veku bez cudzej pomoci. Po prvé nemohol normálne chodiť na lov a za druhé bol ľahkou korisťou pre stredných a veľkých dravcov, ktorí v tom čase obývali okolie jaskyne. Čo znamená, že o neho postaralo jeho zdravšie príbuzenstvo.