Môj profil 
Predplatné
Protispoločenská činnosť je zlá, na tom sa iste všetci slušní ľudia zhodnú. Prípady protispoločenského konania treba odsudzovať a oznamovať na patričné miesta. Lenže oznamovatelia by za svoju činnosť mohli byť páchateľmi protispoločenskej činnosti ohrození alebo diskriminovaní. Čo s tým?
Vláda prišla s chvályhodným nápadom založiť špeciálny úrad na ochranu týchto ľudí, ktorý by takúto agendu prebral od iných štátnych inštitúcií. Na základe zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom marca, bol zriadený Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti so sídlom v Bratislave.
Tento týždeň sa koná vypočúvanie kandidátov na šéfa uvedeného úradu. Päťčlenná komisia včera začala s výsluchom prvých troch z jedenástich kandidátov, dnes vypočúvanie pokračuje ďalšími kandidátmi. Odteraz teda budeme mať špecializovaný útvar, ktorý „whistleblowerom“ poskytne všestrannú pomoc a ochranu v prípade, že nahlásia korupciu alebo inú spoločensky neželanú činnosť. O prácu iste nebude mať núdzu v žiadnej „váhovej kategórii“ – od nahlasovateľov drobných prehreškov až po úradníkov hlásiacich korupciu pri miliardových nákupoch (napríklad) vojenskej techniky.
Úrad bude spolupracovať s mimovládnymi organizáciami a zahraničnými partnerskými organizáciami, a tiež šíriť medzi verejnosťou osvetu o význame oznamovateľov korupcie. Aby ľudia chápali, „že to nie je niekto negatívny, kto sa snaží robiť prieky,“ ako uviedla jedna z kandidátok, ale naopak, že tým ľuďom ide o dobro nás všetkých.
Lenže zjavne nie každý má v tom celkom jasno. Pri vypočúvaní kandidátov totiž istý novinár položil jednému z kandidátov aj úplne nevhodnú otázku: či vidí rozdiel medzi oznamovaním protispoločenskej činnosti pred rokom 1989 a v súčasnosti.
Zaslúženou odmenou za takúto otázku mu bol chichot niektorých prítomných – veď dnes už aj deti na základných školách vedia, že treba rozlišovať medzi protispoločenskou činnosťou dnes a tým, čo bolo pod protispoločenskou činnosťou chápané kedysi. Všetci predsa vieme, že pred rokom 1989 to nebola naozajstná protispoločenská činnosť – skutočná protispoločenská činnosť je až to, čo sa deje dnes.
Ľudia, ktorí dnes nahlasujú orgánom, že niekto robí niečo zlé, protiprávne, korupčné, sú hrdinovia, zatiaľ čo pred rokom 1989 ľudia, ktorí nahlasovali, napríklad štátnej bezpečnosti zvanej ŠtB, že niekto robí niečo protispoločenské, boli udavači a všetci nimi pohŕdali: veď si len vezmite, čo si ľudia pomyslia o človeku, o ktorom sa dozvedia, že za socializmu nahlasoval susedov, ktorí robili niečo nepovolené.
Našťastie, kandidáti na šéfa toho úradu nemajú s chápaním tohto rozdielu problém. Na vyššie uvedenú otázku novinára, či vidí rozdiel medzi oznamovaním protispoločenskej činnosti pred rokom 1989 a v súčasnosti, odpovedal kandidát Miloš Birtus: „Musím sa priznať, že informácie o oznamovaní protispoločenskej činnosti spred roku 1989 nemám žiadne.“
A iná kandidátka, Zuzana Dlugošová, bývalá advokátka, ktorá je dnes poradkyňou americkej ambasády, na margo oznamovania protispoločenskej činnosti uviedla: „Chcem, aby verejnosť začala vnímať skutočnosť, že oznamovanie nekalých, či neetických praktík nie je donášanie ani bláznovstvo, ale správna vec.“
Tak teda, ešte raz a zrozumiteľne, aby to naozaj každý chápal: treba jasne a dôsledne rozlišovať udavačstvo (do roku 1989) od oznamovania protispoločenskej činnosti (po roku 1989). Aby sa zase nestalo, že v tom nejaký natvrdlý novinár nebude mať jasno.
Ivan Lehotský
.JPG)
.jpg)
