Môj profil 
Predplatné
Dlhý potlesk privítal orchester a svetoznámeho talianskeho dirigenta Riccarda Mutiho už pred predstavením. Taliansko miluje Verdiho opery a Nabucco je jedna z najkrajších, najmilovanejších. Všetci veľmi dobre rozumejú, o čom sa tam spieva, veď Taliani tie texty poznajú zväčša už od detstva naspamäť. Keď sa skončí spev otrokov nariekajúcich nad trpkým osudom národa, ktorý prišiel o svoju vlasť, zaznie potlesk, ktorý sa dlhé minúty nekončí. Je to zvláštna chvíľa, všetci cítia, že ten potlesk znamená čosi viac, než len odmenu umelcom. Ozývajú sa výkriky „opakovať, opakovať“, hoci niečo také, samozrejme, nie je na operných predstaveniach bežné.
Potlesk sa napokon predsa len skončí. A vtedy sa stane niečo neuveriteľné. Dirigent Muti sa prihovorí obecenstvu, v ktorom sedí aj známy politik Silvio Berlusconi, starosta Ríma a ďalší prominentní hostia: „Som Talian. Cestujem po celom svete a teraz sa hanbím za to, čo sa deje v mojej krajine. A preto prijímam vašu prosbu k opakovaniu. Nielen pre vlastenecký obsah, ale aj preto, že pri dirigovaní, pri slovách ,ach, moja krásna stratená zem‘ myslím na to, že ak budeme takto pokračovať, zničíme kultúru, ktorá tvorí historický základ Talianska. V tom prípade bude naša zem naozaj stratená. Ja, Muti, som roky mlčal. Teraz by som chcel dať tejto piesni skutočný význam. Sme doma, v Ríme, v divadle so skvelým zborom a nádherným sprievodným orchestrom. Navrhujem vám, aby ste sa pripojili a budeme spievať všetci spolu.“
V prítmí historickej sály bolo vidieť iba siluety ľudí, osvetlené bolo iba javisko. Všetci stáli a spievali. A keď dospievali, bolo vidno, ako si zboristky utierajú slzy.
Ale lepšie než slová je pozrieť si video
Leť na krídlach, čo lúče slnka zlátia,
nad kraj rodný si myšlienka vzlietni.
S ihravým vánkom vonným sa stretni,
bozkom sladkým, čo pohládza zem.
S brehmi Jordánu vlnka sa zdraví,
v nej sa otčiny nám vidina tratí.
Tam je kolíska národa slávy, krásna vlasť,
tam sa zas vrátiť chcem.
Taliani, my Slováci sme s vami!
Ivan Lehotský
.jpg)
.jpg)
