Analytici vychádzali z údajov Štatistického úradu SR. Poukázali na to, že počet mužov a žien je u nás v podstate vyrovnaný, Sloveniek je ale predsa len o niečo viac ako Slovákov. Ženy totiž tvoria 51 % nášho obyvateľstva, a teda sú mierne v prevahe. Najvyššie zastúpenie žien nájdeme v Bratislavskom a Trnavskom kraji, a to 53 % z obyvateľstva. Ženy sa dožívajú vyššieho veku ako ich silnejšie polovičky. Očakávaná dĺžka života pri narodení je v prípade mužov 73 rokov, ale v prípade žien až 80 rokov.

Vlani bolo u nás uzatvorených takmer 29 tisíc manželstiev. Manželstvo je najviac „v kurze“ v Prešovskom kraji, kde bolo uzatvorených až 17 % z celkového počtu manželstiev. S podielom 14 % nasledoval košický a bratislavský región. Najmenej manželstvo „vonia“ obyvateľom Trnavského a Banskobystrického kraja, ktorých podiel na celoslovenskom počte sobášov bol len desatinový.

Priemerná dĺžka trvania rozvedeného manželstva u nás predstavuje 15 rokov a rozdiely medzi regiónmi takmer nie sú. Vlani bolo na Slovensku rozvedených približne 9,8 tisíc manželstiev. Najviac rozvodov pripadlo na Bratislavský kraj, a to až 16 % z celkového počtu. Podiel ostatných regiónov sa pohyboval v rozpätí 11 až 13 %.

Ženíme a vydávame sa stále starší a manželstvo odkladáme až na obdobie po tridsiatke. To platí nielen pre mužov, ale dokonca aj pre ženy. Priemerný vek slovenskej nevesty totiž už presiahol tridsiatku. Asi nikoho neprekvapí, že priemerný vek ženícha je ešte vyšší a vlani dosiahol až vyše 33 rokov. Najstaršie nevesty a ženísi pochádzajú z bratislavského regiónu. V okolí nášho hlavného mesta sa ženy vydávajú vo veku až takmer 33 rokov a muži sa ženia vo veku až necelých 36 rokov. Najmladší vstupujú „do chomúta“ obyvatelia Prešovského kraja, teda kraja, ktorý sa vyznačuje aj najvyšším počtom sobášov. Priemerný vek nevesty v tomto regióne predstavuje „len“ 28 rokov a ženícha necelých 31 rokov.

„Na neskôr“ odkladáme nielen manželstvo, ale aj potomkov. Priemerný vek prvorodičky totiž u nás dosahuje takmer 28 rokov. Najvyšší je v okolí Bratislavy, a to až 30 rokov. Najmladšie mamičky, ktoré privádzajú na svet svoje prvé dieťa v priemere vo veku 26 rokov, nájdeme v Prešovskom kraji. Vyšší vek, v ktorom začíname plánovať potomstvo, súvisí aj s potrebou osamostatniť sa, zabezpečiť si vlastné bývanie, prípadne získať po škole určité pracovné skúsenosti či vybudovať si kariéru.

V druhej časti analýzy sa zameriame na to, ako sa slovenskí muži a ženy uplatňujú na pracovnom trhu a aké sú medzi nimi rozdiely. Miera ekonomickej aktivity je u mužov vyššia ako u žien [68 % vs. 51 %]. Miera nezamestnanosti je ale naopak vyššia v prípade žien [12,7 %] než v prípade mužov [9,6 %]. Výrazné rodové rozdiely môžeme sledovať aj pri mzdovom ohodnotení.

Podľa posledných dostupných údajov Eurostatu [za rok 2014] zarábajú ženy na Slovensku o pätinu menej [o – 21,1 %] ako muži. Je to viac ako európsky priemer. V únii ako takej sú platy žien o – 16 % nižšie ako platy mužov. Vyplýva to z indexu Gender Pay Gap [GPG], ktorý porovnáva platy mužov a žien na základe rozdielu medzi priemernou hrubou hodinovou mzdou muža a ženy. Je ale nutné poznamenať, že na mzdy mužov a žien sa prihliada zo širšieho hľadiska a nie z pohľadu konkrétnych pozícii. Preto ak by sme porovnávali identické pozície, platové rozdiely medzi pohlaviami by neboli také výrazné.

Rozdiely v platoch z hľadiska pohlaví na Slovensku potvrdzuje aj zastúpenie mužov a žien v jednotlivých mzdových pásmach. Hrubú mzdu do 500 EUR na svojej výplatnej páske vidí „len“ 17 % mužov, ale až štvrtina žien. Menej ako 800 EUR v hrubom mesačne zarobí cca 47 % mužov, ale až 62 % žien. Naopak, plat vyšší ako 1 500 EUR dostáva 15 % Slovákov, ale iba 7 % Sloveniek.

Rozdiely v zárobkoch medzi silnejším a nežnejším pohlavím majú na svedomí viaceré faktory. Svoju úlohu určite stále zohráva historický vývoj, vďaka ktorému vnímame hlavne muža ako živiteľa rodiny. Neopomenuteľným faktom je aj to, že ženy v určitom období svojho života odchádzajú na materskú dovolenku, ich profesionálny život dostáva „na čas pauzu“ a ich príjem stagnuje. Platové rozdiely sú jednoznačne spôsobené aj rozdielnosťami vo výbere svojho povolania. Zatiaľ čo muži sa orientujú hlavne na technické smery, ženy sa častejšie uplatňujú napríklad v školstve či zdravotníctve. A v neposlednom rade sa často ženy ani nezaujímajú o manažérske, riadiace a lepšie platené pozície práve z dôvodu, že uprednostňujú starostlivosť o rodinu.

Muži pracujú predovšetkým v priemyselnej výrobe [28 % z pracujúcich mužov] a v stavebníctve [16 % mužov]. S výraznejším odstupom nasledujú zamestnania v oblasti dopravy a skladovania, v obchode a vo verejnej správe a obrane. Ich nežnejšie polovičky sa uplatňujú taktiež hlavne v priemyselnej výrobe [17 % z pracujúcich žien], za ktorou nasleduje obchod [16 %], zdravotníctvo a sociálna pomoc [14 % pracujúcich žien] a vzdelávanie [necelých 13 %].

Pri pohľade na uvedenú „tabuľku zamestnaní mužov a žien“ nachádzame aj odpoveď na otázku „prečo zarábajú muži viac ako ženy“. Ženy sa totiž častejšie uplatňujú v slabšie platených hospodárskych odvetviach, akými sú napríklad vzdelávanie, zdravotníctvo či sociálna pomoc. Práve v týchto oblastiach sú rozdiely medzi mužmi a ženami najpriepastnejšie. V školstve pracuje až takmer 13 % z celkového počtu pracujúcich žien, ale len necelé 3 % pracujúcich mužov.

„Ešte výraznejší rozdiel je v zdravotníctve, v ktorom sa uplatňuje až 14 % žien, ale len 2 % mužov. Aj oblasť obchodu je viac ženskou ako mužskou záležitosťou. Vo veľkoobchode a maloobchode totižto pracuje necelých 9 % mužov, ale až 16 % žien. A hoci je priemysel najväčším zamestnávateľom v prípade oboch pohlaví, tak aj tu sú rodové rozdiely markatné. V priemyselnej výrobe je zamestnaných až 28 % mužov, ale len 17 % ich nežnejších polovičiek,“ uvádzajú v závere komentáru analytici Poštovej banky.