Pred niekoľkými týždňami prenikli na verejnosť informácie, že polícia už dlhšiu dobu “vylepšuje“ štatistiky (presúva registráciu trestných činov do nasledujúcich mesiacov, rekvalifikuje trestné činy na obyčajné priestupky a pod.), a to všetko s cieľom, aby sa zamaskoval reálny stav bezpečnostnej situácie v krajine. Ministerka spravodlivosti Christine Taubira čelila veľkej kritike za zavádzanú reformu justície, ktorá mala podľa kritikov vyprázdniť preplnené väznice.

Christine Taubira je označovaná za „ikonu ľavice“ a tým pádom je považovaná za nedotknuteľnú. Keď sa na spoločenských sieťach objavila fotka opičieho mláďatka s popisom “18 mesiacov“ a vedľa nej fotka ministerky s popisom „teraz“, strhla sa v médiách a na politickej scéne búrka odsudzujúcich reakcií, ministerke sa dostalo ovácií v parlamente, politici a médiá neustále vyzývali k boju proti rasizmu. Meria však justícia a médiá všetkým rovnakým metrom?

Koncom marca jedného večera vystúpilo 18-ročné dievča z vlaku na stanici Evry. Bola sama a bola to biela Francúzka. Dievčinu napadla skupina štyroch výrastkov, zavliekli ju do opusteného parku, kde ju znásilnili, zbili, okradli, vymočili sa ňu a po dvoch hodinách ju nahú a krvácajúcu nechali v parku v domnienke, že je mŕtva. Dievča zachránil vodič, ktorý zavolal pomoc. Policajti ju odprevadili na pohotovosť, jej zranenia si vyžiadali trojmesačnú práceneschopnosť. Podľa analýzy DNA a svedectva obete, policajti do 24 hodín zatkli podozrivých. Útočníkmi boli traja tureckí bratia spolu so svojím marockým kamarátom vo veku 13, 15 a 17 rokov. Najstarší z nich bol iba nedávno prepustený z nápravnoprávneho zariadenia po tom, čo boli dve tretiny jeho trestu za násilie zrušené vďaka “reforme Taubira”. Ďalší dvaja už boli predtým vyšetrovaní za násilie a krádež. Takže zo štyroch násilníkov traja boli recidivisti. Dôvodom, pre ktorý napadli mladú ženu a ktorým sa pri vyšetrovaní vôbec netajili, nehovoriac o nejakej ľútosti, bolo práve to, že to bola biela Francúzka. Podľa ich vyjadrení ak by išlo o turecké dievča, nikdy by nič také neurobili a všetci Francúzi sú „ sk****synovia“. Útočníci boli obvinení z trestných činov znásilnenia, barbarstva a rasizmu.

Tentokrát médiá nekričali o vzrastajúcom rasizme v spoločnosti. Udalosť prešli bez povšimnutia alebo iba krátkou správou, z ktorej však vynechali národnosť násilníkov a hlavne dôvod útoku. O tom, že boli obžalovaní z rasizmu, médiá cudne mlčali. Až na jednu výnimku a to týždenník Valeures actuelles, ktorý o prípade informovali v celej šírke. Pred pár dňami zareagoval aj portál www.24heures.com. Vo svojom článku nazvanom „Antifrancúzske barbarstvo prešlo v tichosti“ veľmi výstižne zhrnuli dôvody, prečo sa neustále viac Francúzov začína prikláňať k národnej strane FN političky Marine Le Penn. Týždenník konštatuje, že tak ako justícia, tak aj médiá merajú dvojitým metrom a že je neskutočné konštatovať, že žurnalisti mlčia z ideologických dôvodov. Týždenník ďalej ironicky pripomína, že nenávisť šéfky skupiny Femen voči Francúzsku bola odmenená udelením azylu a „francúzskym občianstvom pre tieto tri mladé obete intolerancie a rasizmu vo Francúzsku (pretože rasizmus ostatných sa nepočíta)”. Ale nechajme slovo priamo uvedenému portálu:

„Ak by bola vo Francúzsku znásilnená a týraná mladá Magrebanka bandou rasistických pubertiakov, ktorí by ospravedlňovali svoj čin arabským pôvodom obete, celá krajina by bola v šoku. Predné stránky novín a úvodníky by sa rozhorčovali nad návratom hnusnej beštie, pochody solidarity proti rasizmu, feministické skupiny na všetkých frontoch, uslzené deklarácie našich obľúbených ministrov a národné zomknutie proti fašistom a iným rasistom.

Ak sa to týka Francúzky, belošky, ktorú znásilnili traja tureckí bratia a ich marocký kamarát, všetci neplnoletí, žiadny zo žurnalistov nepokladá aféru za hodnú pozornosti. Pochopte, nie sme si všetci rovní v boji proti rasizmuň…”

Táto aféra, ktorú sa všetci snažili zamiesť pod koberec, je skutočne ukážkovým príkladom dramatickej situácie vo Francúzsku a to na viacerých úrovniach: laxnosť justície pod vedením madam Taubira, ktorá vždy prepúšťa budúcich násilníkov a vrahov; absurdita a ideologická manipulácia, ktorá sa skrýva za bojom proti rasizmu vo Francúzsku (a inde) spolu s popieraním antibelošského a antifrancúzskeho rasizmu, podriadenie sa médií tejto ideológii, vďaka ktorej stratili objektivitu a profesionálnu morálku; problémy integrácie cudzincov, ktorí nenávidia Francúzsko a od ktorých nikto nežiada, aby sa prispôsobili pravidlám; nečestnosť našich vládnych predstaviteľov, ktorí manipulujú faktami, prispôsobujú ich a vynechávajú tie, ktoré nekorešpondujú s ideológiou ich elektorátu.“

Katarína Hanzlíková, Paríž